Tip na výlet: Trail park Dolní Morava

Omrzeli ťa lokálne bikeparky a si ochotný stráviť pár hodín v aute? Trail park Dolní Morava je miesto, kde si zajazdia začiatočníci aj borci.

Ešte prednedávnom bola pre mňa Dolní Morava a jej okolie neznámy pojem. Lenka však naplánovala dvojdňovú rodinnú turistiku na hrebeni Králického Snežníka. Pri skúmaní mapy som si nemohol nevšimnúť bikepark nad dedinou Dolní Morava. V danom momente to však nebolo v pláne.

Situácia sa ale vyvinula tak, že z dvoch dní sme akciu museli skresať len na jeden. Dohodli sme sa teda, že si moja drahá dá hrebeňovku sama za jeden deň, zatiaľ čo ja so synátorom si spravíme pánsku jazdu v lokálnom bikeparku. Večer polovičku vyzdvihneme na konci trasy a pôjdeme za ďalším programom inam.


Hľadám o stredisku viac informácií a zisťujem, že za posledné roky sa stalo pojmom aj pre širokú verejnosť. Okrem bikeparku tu vybudovali Stezku v oblacích a Sky Bridge 721, ktorý je podľa dostupných informácií najdlhší visutý most na svete s dĺžkou 721 metrov.

V samotnom bikeparku si majú prísť na svoje začiatočníci aj skúsení borci. Pokiaľ sem prídeš na viac ako jeden deň, určite budeš mať priamo v stredisku, ale aj v jeho okolí, čo robiť, a to aj s celou rodinou.

Dostupnosť a zázemie

Aby sme stihli všetko podľa plánu, rozhodujeme sa vyraziť deň vopred. Cesta zo Žiliny nám trvá približne 3,5 hodiny. Večer okolo 20:30 parkujeme v záhrade rodinného domu priamo pod strediskom. Napriek pomerne drahým hotelom a penziónom sa nám na poslednú chvíľu podarilo nájsť malý apartmán v rodinnom dome staršieho manželského páru.

Ujo je veľmi milý a zhovorčivý. Hneď nám opíše situáciu v celej obci a ponúkne nám možnosť nechať si u nich auto zaparkované aj celý nasledujúci deň, aby sme nemuseli platiť za parkovanie v stredisku. A hlavne nás prosí, aby sme si dávali veľký pozor. Odkedy otvorili bikepark, lieta tam každú chvíľu záchranársky vrtuľník.


Bežne sú pre návštevníkov dostupné veľké parkovacie plochy v okolí lanovky. Presuny na bicykloch aj pešo sú bezproblémové. V samotnom bikeparku je dostupná požičovňa bicyklov, servis, biková škola a samozrejme aj gastro zóna.

Takisto je kúsok od nástupnej stanice tréningová zóna, kde si môžeš prejsť cez niekoľko prekážok – či už na skúšku, alebo na rozjazdenie. Pre najmenších je k dispozícii aj malý vodný a zážitkový park.


Vývoz bicyklov funguje pomocou sedačkovej lanovky. Každá druhá sedačka má zozadu dva držiaky na bicykel. Aj počas rušnejšej časti dňa, keď sa v stredisku pohybovalo veľa turistov spolu s bikermi, lanovka bez problémov stíhala. Nikdy sme nečakali dlhšie ako 3 – 4 minúty.

Pred samotným vstupom do koridoru lanovky si môžeš nakladanie a vykladanie vyskúšať na statickej, tréningovej sedačke. Nám to dosť pomohlo nabrať istotu, keďže niečo takéto absolvujeme prvýkrát.

Poďme jazdiť

Ráno mi volá kamoš Mišo, že by sa k nám chceli so synom pridať. Už sú na ceste za nami, a tak sa dohodneme na 10:00 pri lanovke. Lenka začala túru skoro ráno a ja s Hugom ešte driememe.

Z ubytovania si pred desiatou vyšliapeme približne 100 výškových metrov na parkovisko k lanovke, kde nás už čakajú parťáci. Dáme si rýchly prejazd tréningovou zónou a hľadáme pokladne.

Kupovanie lístkov prebehlo hladko cez automat, inak sa nedalo. Akurát nám chvíľu trvá pochopenie systému s vydaním čipovej kartičky, čo treba urobiť cez druhý automat. Deň v bikeparku stojí 890 Kč pre dospelého a 650 Kč pre dieťa do 15 rokov.

Spolu teda okolo 63 eur + záloha za čip. Celkom drahý zážitok. Na druhej strane, zážitok so synom je na nezaplatenie.


Skúšame si nahadzovať bicykle do nosiča na testovacej sedačke a ideme na to. Trošku nervozita, naostro syn nevládze nahodiť bicykel do držiaka, keďže sedačka pred ním „uteká“. Zmätkujeme, ale nakoniec sú oba bicykle na mieste a my tiež.

Vezieme sa na prvú jazdu, cesta lanovkou trvá približne 10 minút. Otvárajú sa nám výhľady na všetky strany. Ideme okolo dlhokánskej bobovej dráhy, vo vrchnej časti míňame Stezku v oblacích.

Tesne pred výstupom znenazdania zaznie ťažkopádnou češtinou s poľským prízvukom: „Usmějte se, prosím, foto o 3, 2, 1.“ Kukáme okolo seba, čo sa deje, a keď pochopíme, robíme grimasy do kamery. Toto nás bavilo v každom jednom kole.

Po vystúpení sa chalani utekajú pozrieť na fotku, ja len čumím na cenu 300 Kč. Tá ma pobaví najviac. Našťastie fotku si kúpiť nemusíme a podľa záujemcov o ich kúpu usudzujem, že je to pasca na dôchodcov.

Mlýnský trail – 8 km

Stojíme pred mapou a dohadujeme sa, že na začiatok si dáme najľahšiu dráhu, Mlýnský trail. Osem kilometrov s označením „ľahká, rodinná trať s bezpečnými klopenkami a viacerými odpočívadlami“.

Reálne som bol v bikeparku iba raz pri Villachu, a tak som s nenáročnosťou trate spokojný. Mierny sklon, bezpečné klopenky, ľahké vlny, v podstate žiadne skoky. Užívam si výhľady a vietor vo vlasoch (kým nejaké mám).

Najviac ma baví pasáž, kde je v rade za sebou približne 10 klopeniek.

Párkrát stojím na odpočívadlách a fotím. Pomedzi to obiehame rodiny s malými deťmi. Celé kolo – lanovka aj zjazd – nám zaberie približne 45 minút. Trail obsahuje pomerne veľa dlhých, rovných pasáží, kde sa iba vezieš dole kopcom a kocháš sa výhľadmi.


Prichádzame dole, trail vyúsťuje v tréningovej zóne, tak si ju dáme znova. Delíme sa o dojmy a som asi jediný, kto je spokojný. Tínedžeri to vyhodnotili ako „nuda, nemali sme kde skákať“. Takže môj návrh ísť to znova okamžite zmietli zo stola.

Selský trail – 7 km

Druhá jazda logicky vedie na Selský trail, o stupeň náročnejšiu trať. Charakteristika: „mierne náročný a bezpečný trail s miernymi vlnami a veľkými klopenkami“.

Fakt nerád skáčem, a tak mám trošku obavu, čo nás čaká. Klopenky sa dajú natrénovať rýchlo, stačí zopár prejazdov. Ale vlny a lavice, ostré výšvihy ma veľmi neberú. Vždy mám pocit, že odletím niekam... Proste preč.


Púšťam sa za dorastom a nakoniec to nie je až také zlé, jazdu si užívam. Treba len nájsť pokoj a ísť do toho s rozvahou. Zbytočne sa nerozbieham, lavice si dotlačím a neodrážam sa. Všetko sa dá bezpečne prejsť.

Na tejto trati je o dosť menej odpočívadiel, a tak sa zbytočne nezastavujeme. Najviac ma baví pasáž v druhej polovici trailu, kde je v rade za sebou približne 10 klopeniek. Keď chytíš tempo, dokážeš ich ladne prejsť a jazda ti dá ten správny „flow“.


Prichádzame dole, znova sa delíme o pocity. Mne sa, štandardne, páčilo. Chalani sú spokojnejší, už mali možnosť skočiť si zopár lavíc. Ale ešte by chceli trochu viac. A tak sa v ďalšom kole nechám ukecať na ešte o trochu náročnejšiu trať, a keďže neviem, čo mám čakať, stíska mi polky.

Selská airline – 7 km

Charakteristika trate Selská airline znie pohodovo: „mierne náročná až náročná trať s bezpečnými prekážkami na učenie skokov“. Hlavne to slovo „skokov“ sa mi nepáči. Čo však jednotlivec neurobí pre blaho skupiny... Poďme na to.

Táto trať je v podstate totožná s predchádzajúcou, akurát sa z nej v dvoch pasážach odpája na náročnejšie úseky s vyššími a ostrejšími lavicami. Najskôr na lavice nedôverčivo hľadím a predstavujem si, kam ma katapultujú. Našťastie si rýchlo nájdem spôsob, ako ich utlmiť a neskákať, respektíve skákať iba zľahka.
Darí sa mi uvoľniť, čo samo osebe pomáha, lebo strnulosť ti tu veľmi nepomôže.


Mladíci a Mišo si pochvaľujú, a tak som spokojný aj ja. Mišo skákaniu tiež veľmi nedá, ale ide mu to lepšie ako mne. A chlapcom, tým to ide jedna radosť.

Poznáš ten pocit zadosťučinenia, keď vidíš, ako sa tvoje dieťa teší a vidíš, ako mu to ide? Zažívam ho a potláča to aj strach z toho, že by sa mi tu syn mohol niekde vytrieskať. Teším sa, že sa odváži robiť to, čo ja nie, a že mu to ide.


Trail Selská airline už konečne aj tínedžeri vyhodnotili ako dostatočne náročný s možnosťou dobre si zaskákať. A tak sa teším, že sa nemusíme dohadovať, lebo na náročnejšiu trasu by som ich už nepustil. Po tretej jazde je rozhodnuté: „Už budeme jazdiť iba tu.“

Aj keď sa to nezdá, máme za sebou už skoro 2,5 hodiny a pritom sme sa spustili len trikrát. Dáme si teda trasu ešte raz a sadáme k obedu. Voláme si s Lenkou a dohadujeme sa, kedy a kde sa predbežne stretneme. Nejde sa jej veľmi dobre, a tak hrozí, že skončí skôr.

Ženiem teda partiu od obeda, aby sme ešte niečo stihli pojazdiť.


Stihneme ešte ďalšie štyri jazdy, ostávame už len na Selskej airline. Aj keď na skoky som sa neodvážil, darí sa mi jazdiť uvoľnene a užívať si deň. Obľúbená pasáž sa nezmenila, séria desiatich klopeniek je našťastie súčasťou aj tejto trasy. Pridávam si ešte jednu obľúbenú pasáž – prejazd krátkym rockgardenom.

Bikepark, ktorý dokáže ponúknuť veľa zábavy, bez ohľadu na úroveň jazdca. Každý si tu nájde to svoje.

Priebežne sme zmenili poradie jazdcov. Začal som jazdiť prvý s náskokom a vždy som ostal čakať pri vhodnej klopenke alebo lavici. Robil som chlapcom fotky a videá. Tu sa asi najviac prejavil nedostatok odpočívadiel. Zastaviť tak, aby som sa vedel upratať na kraj a zároveň nikoho neohrozoval, a popritom vedel dobre fotiť... Nie vždy to bolo možné, takže miest vhodných na fotenie veľa nebolo.

Čo tu ešte nájdeš

Naše túžby boli dosýta naplnené. No pre náročnejších, skúsenejších a väčších borcov sú tu k dispozícii aj ďalšie trate.

• Oakley trail – 5,2 km: „náročná, pokročilá trasa s vyššími klopenkami, skokmi, prejazdmi a dropmi“. Strmší sklon, vysoké klopenky, častejšie príležitosti na skoky, prejazdy, dropy a skoky na laviciach. Stále ide o bezpečne zjazdný flow trail.
• Enduro trail – 2,8 km: „ťažká, veľmi náročná trať s koreňmi, kameňmi a veľkými skokmi“. Pre tých, ktorí sa jazdy v teréne neboja, pre skúsených jazdcov. Čakajú ťa tu korene, kamene a v spodnej pasáži aj poriadne skoky.

• Mamutí trail – 4 km: „ťažká, technicky náročná trať s veľkými skokmi“. Najstrmší z trailov, pre tých, ktorí sa nechcú držať pri zemi. Množstvo vĺn, klopeniek, drevených lávok, ale hlavne množstvo technických skokov.
• Downhill trail – 2 km: „veľmi ťažká trať s náročnými prírodnými pasážami a veľkými skokmi“. Najťažší trail s klesaním 350 metrov a s veľmi náročnými prírodnými pasážami. Dlhé kamenné úseky striedajúce sa s prejazdmi cez potoky. Veľké skoky s dĺžkou 8 – 11 metrov a drevený drop v dĺžke 4 metre.

Ak by si chcel o trasách vedieť viac, na YouTube som našiel zopár videí, ktoré ťa lepšie uvedú do deja.
Za približne 6,5 hodiny sme stihli 8 jázd s pauzou na obed a desiatu. Pred piatou sa začíname baliť a vyrážame po Lenku. Neviem, či je to štandard, ale veľmi ma potešili aj voľne prístupné umývacie boxy na bicykle. Dokonca aj s kefkou a šampónom.

Na ostatné „atrakcie“, ako sú Sky Bridge a Stezka v oblacích, sme nešli. Pre nás to nie sú zaujímavé možnosti, ale verím, že pre veľa výletníkov, turistov a nadšencov výhľadov to môže byť vrchol programu.

Pár slov na záver

Nemôžem porovnávať, tak to zhrniem priamo. Páčilo sa mi tu. Zdá sa mi, že Dolní Morava je bikepark, ktorý dokáže ponúknuť veľa zábavy, bez ohľadu na úroveň jazdca. Každý si tu nájde to svoje.


Čo je však podľa mňa podstatné? Vieš si tu postupne prejsť trate od najľahších a skončiť na tej, ktorú vyhodnotíš ako dosť náročnú na to, čo dokážeš zajazdiť. Zároveň sa naučíš niečo nové a potrénuješ, aj keď si len začiatočník.

Odporúčanie na záver: Je to pomerne ďaleko, takže ak už sem máš ísť, naplánuj si program na viac dní. Nudiť sa nebudeš na bicykli, ale ani mimo neho.