Tlaky v plášťoch naprieč disciplínami

Tlaky v plášťoch naprieč disciplínami

Mnoho jazdcov často zabúda na to, že jediným, čo ich bezprostredne spája s okolitým prostredím sú plášte. Samozrejme, o správny grip či komfort sa stará aj samotný jazdec, alebo odpruženie, no výrazne do toho prehovára práve obutie a najmä tlak v ňom.

Dôležitými aspektmi pre zvolenie správneho tlaku sú najmä hmotnosť jazdca, šírka plášťov či nastavenie odpruženia. Ak prihliadneme aj na vonkajšie premenné, pridá sa k ním aj štruktúra povrchu či vlhkosť podložia, ale aj vonkajšia teplota.



Pri otázke hmotnosti jazdca hádam nie je nutné nič vysvetľovať. S pribúdajúcou hmotnosťou je vyžadovaný vyšší tlak. Pomery tlakov ale nie sú priamo úmerné pomerom hmotnosti. Napríklad pri plášťoch so šírkou 50 mm (ekvivalent 2,0“) odporúča Schwalbe pre 60 kg jazdca 2,5 baru, zatiaľ čo pre 85 kg 4 bary a 110 kg 5 barov.

Šírka plášťa - cca 60 kg - cca 85 kg - cca 110 kg
25 mm - 6.0 Bar - 7.0 Bar - 8.0 Bar
28 mm - 5.5 Bar - 6.5 Bar - 7.5 Bar
32 mm - 4.5 Bar - 5.5 Bar - 6.5 Bar
37 mm - 4.0 Bar - 5.0 Bar - 6.0 Bar
40 mm - 3.5 Bar - 4.5 Bar - 6.0 Bar
47 mm - 3.0 Bar - 4.0 Bar - 5.0 Bar
50 mm - 2.5 Bar - 4.0 Bar - 5.0 Bar
55 mm - 2.0 Bar - 3.0 Bar - 4.0 Bar
60 mm - 2.0 Bar - 3.0 Bar - 4.0 Bar



Opačne je tomu pri šírke plášťov. Pri zvyšovaní šírky, tzn. zväčšovaní objemu plášťa, je potrebný nižší tlak pre rovnakú hmotnosť jazdca. Pri správnom vypočítavaní adekvátneho tlaku netreba zabúdať aj na zahrnutie hmotnosti bicykla, keďže aj on pôsobí na samotný plášť.

Odlišné nastavenie odpruženia dokáže zmeniť správanie sa bicykla, ako aj napomáhať plášťom udržiavať pevný styk s povrchom. Správne tlaky vo vidlici či tlmiči dovoľujú absorbovať väčšie nárazy, ktoré tak už nie sú len „starosťou“ plášťov. Pri vyššom tlaku môže mať bicykel tendenciu odstreľovať od povrchu.

Naopak veľmi nízky tlak dokáže znepríjemniť jazdu v zmysle dynamickosti jazdy a prenosu energie, v niektorých prípadoch hrozí aj vyvlečenie plášťu z ráfiku.



S dušami či bez


Stále pretrváva rozdelenie jazdcov na tých, ktorí preferujú bezdušové systémy a druhých, využívajúcich duše (či už latexové alebo klasické). Z pohľadu tlakov je viac pozitív na strane “bezduší”. Tie dokážu poskytovať lepšie jazdné vlastnosti aj na nižších tlakoch, pri ktorých na dušiach hrozí preseknutie. Absencia duše znižuje valivý odpor, teda znižuje hranicu tlaku pre identický komfort a výkon oproti dušovým plášťom.



Zvolenie vyšších tlakov pôsobí tak na plášť, ako aj na ráfik. Prekračovanie maximálnych hodnôt udávaných výrobcom môže viesť k ich poškodeniu a následkom, ktoré si vie domyslieť asi každý.

Okolitá teplota


Teplota vonkajšieho prostredia má nezanedbateľný vplyv na zmenu tlaku vo vnútri plášťov. Napríklad také letné slnko dokáže zohriať povrch nad 40 stupňov Celzia. Oproti bežnej teplote je to nárast o 20 stupňov, čo je ekvivalent 0,2 baru.

Rovnako je tomu aj na opačnom konci teplomera. V zimnom počasí, kedy klesá vonkajšia teplota k bodu mrazu (0 stupňov), súčasne sa menia aj vlastnosti vzduchu. Spomalenie pohybu častíc má za následok zníženie tlaku. Identickou metódou sa dostávame k úbytku tlaku o 0,2 baru. Preto nie je na škodu skontrolovať si tlak pred jazdou a prípadne zohľadniť aj prípadný rozdiel v extrémnejších podmienkach.

Aké odvetvie cyklistiky, taký tlak


Jednotlivé disciplíny vyžadujú odlišné nároky na správanie sa pneumatiky. Zatiaľ čo na ceste ide o „dokonalé“ odvaľovanie, pri zjazde najmä o trakciu. Najvyšší tlak je využívaný pri cestných bicykloch. Poniektorí jedinci nemajú problém s galúskami nahustenými na 10 barov, i keď ich hmotnosť len s ťažkosťami presahuje 70 kg. Subjektívny pocit však robí svoje, i keď rovnica čím vyšší tlak (aj s prekročením limitu) = lepšie odvaľovanie. Vo všeobecnosti uvádzajú výrobcovia odporúčané tlaky, pre „normálneho“ cyklistu vážiaceho 80 kg, na úrovni 8 barov.

Profesionáli taktiež nie sú jednotní vo voľbe správneho tlaku. V teplých a suchých podmienkach sa prikláňajú k 8-10 barom (galusky). Povrch robí svoje, a teda pri extrémne hladkých plochách, akými sú velodrómy, jazdci (či skôr už len pretekári) využívajúci najmä galusky, nemajú problém aplikovať tlak cez 10 barov. Napr. galuska Continental Olympic má udávaný max. tlak 15 barov. Aj profesionáli sa neraz dostanú na povrch, ktorý so spevnenými asfaltovými cestami nemá veľa spoločného.

Tým hovorím o pavé, ktorého nesúrodosť a nízka adhézia (najmä na krásne vyleštených mačacích hlavách) volajú po znížení tlaku. Eliťáci sa na jarné klasiky pripravujú okrem zmeny šírky plášťov – prirodzene za širšie, v rozmere 26-30 mm, aj podfúknutím na 4,5 až 6 barov.



Cyklokros je trošku špecifická disciplína. Striedanie asfaltových úsekov s blatistými/pieskovými alebo trávnatými spôsobuje vrásky mnohým mechanikom. Dokonalý univerzálny grip je v tomto prípade niečo ako nedosiahnuteľný ideál. Najvyužívanejším intervalom profesionálnych jazdcov je tlak do 2 barov.

Keďže galusky znesú nižšie hodnoty oproti bezdušovým či dušovým pneu, poniektorí jazdci (s hmotnosťou do 70 kg) sa cítia najlepšie pri 1 bare (samozrejme, prevažne v mokrých podmienkach).



Horské bicykle sú opakom cestnej cyklistiky. Členitý terén vyžaduje na jednej strane dostatok tlaku, aby jazdec nemusel riešiť nečakaný defekt. Na strane druhej čiastočné podhustenie pneumatiky pre docielenie prijateľného komfortu. Opäť, preferencie užívateľov sa líšia, niektorí nedajú dopustiť na tlak okolo 1,5 baru aj pri hmotnosti nad 90 kg. Iní chcú dosahovať vyššiu rýchlosť a pohybujú sa v hodnotách okolo 2-3 bar. Univerzálnu hodnotu by sme preto hľadali asi len ťažko.

Ak budeme pozerať do tabuliek výrobcov, jazdec vážiaci 80 kg by mal voliť niečo nad 2 bary (pre dušové plášte). Nino Schurter na niekdajších galuskách Dugast využíval vpredu 1,3 baru a vzadu 1,8 baru. Dôvodom rozličných hodnôt vpredu a vzadu je najmä ťažisko jazdca, ktoré je situované prevažne na zadnom kolese. Cyklista môže znížiť tlak a získať tým lepší grip, čo je v prípade predného kolesa ako udávajúceho smerovanie bicykla, dôležité.



Disciplíny ako enduro či zjazd vyžadujú ešte o čosi nižšie hodnoty, keďže šírky ich plášťov sa pohybujú medzi 2,3“ a 2,6“. Michelin odporúča 2,3 baru pre 75 kg jazdca. S tým by asi nesúhlasili „profíci“, spúšťajúci svoje plášte na úroveň 1,7 – 1,9 baru. Mechanik o Aaronovi Gwinovi hovorí, že dokáže spozorovať/pocítiť zmenu 1 psi. Nuž, profesionál...



Výhody – nevýhody


Nižší tlak - výhody:

  • lepší grip (najmä na menej spevnených povrchoch)
  • vyšší komfort

Nižší tlak - nevýhody:

  • skoršie opotrebenie plášťov (závisí od povrchu)
  • problematický najmä na asfalte/pevnej vozovke či teplejšom počasí
  • vyššia pravdepodobnosť preseknutia plášťa

Vyšší tlak - výhody:

  • lepšie odvaľovanie – nižší odpor
  • šetrenie vzoru pneumatiky

Vyšší tlak - nevýhody:

  • horší grip (pri zábere možnosť odskakovania plášťa od povrchu)
  • nižší komfort




Rada na záver


Nezabúdajte si kontrolovať aktuálny tlak vo vašich plášťoch. Prirodzene, vyššie tlaky spôsobujú aj rýchlejší únik. Kvalitný tmel v bezdušových plášťoch či duše v klasických plášťoch dokážu udržať požadovaný tlak o niečo dlhšie. Aj keď sa asi nikdy nezhodneme, ktorá hodnota je tá pravá, keďže sa odlišujeme či už stavbou tela, šírkami plášťov, terénom kde jazdíme a v neposlednom rade, aj subjektívnymi pocitmi. Je dobré si  preto nechať poradiť skúsenejšími jazdcami a vyskúšať prípadné zmeny.

Tak či onak, úloha zvoliť si ideálny tlak je vždy na samotnom jazdcovi. Odporúčané hodnoty používajte ako odrazový mostík a nebojte sa trochu experimentovať s rôznymi tlakmi pre rozličné podmienky. Práve tak si nájdete ten, ktorý bude sedieť vášmu jazdeckému štýlu a preferenciám.

Zdroje a foto: Continental-tires, Schwalbe, Red Bull, Topeak
report_problem Našiel si v texte chybu?
Páči sa ti tento článok? thumb_up22thumb_down comments 17 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Tmel Trezado - budúcnosť patrí bezdušovým kolesám PR článok

Tmel Trezado - budúcnosť patrí bezdušovým kolesám

Pre niekoho je to už samozrejmosť a pre iného cieľ, ktorý chce dosiahnuť. Tým sú 2 slovíčka - „Tubeless Ready“. No použitie plášťov bez tmelu by nebolo ideálne riešenie. Predstavme si dnes teda tmel od poľského výrobcu Trezado.
Test: SKS Supershort – malá, ľahká a prekvapivo účinná pumpa do vrecka

Test: SKS Supershort – malá, ľahká a prekvapivo účinná pumpa do vrecka

SKS Supershort je efektívna pumpa, ktorá poskytuje pri minimálnych rozmeroch maximálny možný objem na tlakovanie.
Test: Milkit bezdušová sada - ľahšie to už nebude

Test: Milkit bezdušová sada - ľahšie to už nebude

Vždy, keď si poviem, že už som videl všetko, tak príde niečo, čo ma donúti na chvíľu sa zastaviť a zamyslieť. Presne takto nejako som ostal pozerať na krabicu s nápisom Milkit.
keyboard_arrow_up