Tip na výlet: Beskydy - miesto stvorené pre bicykel

Ak chcete zažiť poriadnu bikovačku, tak Beskydy sú ideálne miesto. Je tu veľa možností na poriadne výjazdy, kde si každý meter musíte doslova vybojovať. Tento náš dnešný bol ale na Beskydské pomery pohodička.

Na tento výjazd sme vyrazili vo dvojici s kamarátom Marekom. Štart a cieľ sme naplánovali do obce Klokočov. Oproti minulým rokom, kedy sme už šli túto trasu, sme nechali auto už na začiatku dediny pri motoreste Klokočovan. Predtým sme zvykli parkovať až hore na hraničnom prechode, čím sa dá celá trasa o niečo skrátiť a zjednodušiť. Prvé necelé 2 kilometre sme šli po hlavnej ceste smerom na Turzovku. Následne sme odbočili vpravo do terénu. Na výber bola buď červená turistická značka, alebo zvážnica kúsok ďalej. Obe cesty vedú do osady Gajdošovci. Vybrali sme si turistickú značku. Po chvíli sa ukázalo, že to bola hlúposť. Cesta bola strmá a aj napriek našej snahe nás sklon zosadil z bikov a nejaký ten meter sme sa museli poprechádzať, a v jednom úseku doslova predrať cez rúbanisko.


Po tom, ako sme sa napojili na spomínanú zvážnicu, už bol postup o niečo jednoduchší. Miestami šla cesta síce do riadnej strminy, ale nemuseli sme už nikde tlačiť. Napojili sme sa na zelenú turistickú značku, po ktorej sme pokračovali takmer až na hraničný hrebeň. Začali sa nám konečne otvárať aj pekné výhľady na beskydský kraj s dominantnou Lysou horou. Kúsok pred koncom zelenej značky, sme odbočili doľava na lesnú cestu, ktorá nás doviedla až na česko-slovenskú hranicu. Vyhli sme sa tak jednej streche, ktorá je na červenej značke vedúcej od Konečnej. 


Hraničný hrebeň s červenou turistickou značkou je neustále hore-dole. Krátky kopček vystriedal rýchly zjazd, a to sa opakovalo v rýchlom slede niekoľkokrát až sme sa dostali k Bobekovi. Teda presnejšie na križovatku modrej a červenej turistickej značky s názvom Bobek. Odtiaľto je nádherný výhľad na Lysú horu a ďalšie priľahlé kopčeky. Oplatí sa tu na chvíľku zastaviť, aby ste si mohli pozrieť túto scenériu. Z červenej turistickej značky sme odbočili doprava na modrú, ktorá nás doviedla až na výjazdovú lesnú asfaltku, ktorá vedie k začiatku trailov v lyžiarskom stredisku Bílá, po pár sto metroch sme už stáli na začiatku zeleného trailu, ktorý sme si dali na úvod. V jeho polovici nás už čakal kamarát Vojta, s ktorým sme sa tu mali stretnúť. 

Dole v bufete sme si dali krátku prestávku na kofolu. Kúpili sme bodový lístok na lanovku, ktorá v letnej sezóne vozí bikerov. Za 40 bodov nám vyšlo 5 jázd, čiže ja s Marekom sme si dali po dve a Vojta jednu. Výškové metre na lanovke boli síce zadarmo, ale jazda dole dala celkom zabrať, hlavne, keď sme sa snažili ísť celú dobu v dobrom tempe. Prešli sme oba tunajšie traily. Zelený je menej náročný a podľa môjho názoru ho zvládne aj menej technický zdatný jazdec. Je na ňom množstvo klopeniek a umelých vĺn. Pekný je aj úsek po drevených mostíkoch a lávkach. Modrý trail je o niečo náročnejší. Pár úsekov je o niečo strmších ako na zelenom a je tu viac kameňov a koreňov. Dá sa ale zvládnuť bez problémov aj na HT, aj keď to nebude práve najpohodlnejšie zvezenie. Z oboch trailov sme urobili aj video, i keď jeho kvalita je dosť nepriaznivo poznačená lacným čínskym hrudným úchytom na GoPro kameru. 

Po krátkej bikeparkovej akcii sme sa rozlúčili s Vojtom, ktorý sa musel už pobrať domov a zamierili sme smerom na Biely kríž, kde sme mali naplánovanú obednú prestávku. Po chodníku, ktorý kopíroval hlavnú cestu sme sa dostali až na križovatku St. Hamry, Černá. Odtiaľ sme pokračovali po lesnej asfaltke až k hotelu Charbulák. Stúpanie má zhruba 5 km a 300 výškových metrov. Kto by sa chcel vyhnúť asfaltu, môže využiť ako alternatívu modrú turistickú značku. My sme po nej šli minule, ale na začiatku je to riadna strmina, a teda pre priemerného bikera nútený enduro mode . 


Kúsok za hotelom Charbulák sa nachádza jedna z tunajších pamiatok, ktorou je drevený kostolík zasvätený Panne Márii. Kúsok za kostolíkom je možnosť občerstvenia na chate Švarná Hanka. Celý tento úsek je veľmi panoramatický. Ako na dlani máte Lysú horu a smerom na juh a východ sa otvárajú ďaleké výhľady na Slovensko s dominantným hrebeňom Malej Fatry. Obednú prestávku sme dali na Bielom kríži. Tamojšia chata, kde sme sa aj v minulosti zvykli zastaviť sa ale rekonštruovala. Museli sme sa preto uspokojiť s improvizovaným bufetom a typickým bufetovým menu v podobe vyprážaného syra s hranolkami. 


Z Bieleho kríža do Klokočova nasledoval veľmi pekný úsek. Viaceré časti boli typické beskydské s množstvom koreňov a kameňov. Ako spestrenie výjazdu sme mali naháňačku s hasičskou Tatrovkou, ktorá mala výjazd na hasenie požiaru kúsok od našej trasy. Červená značka nás vypľula až na Konečnej. Keďže sme nechceli ísť k autu po hlavnej ceste, pokračovali sme ďalej po zelenej značke, ktorou sme na hrebeň išli na začiatku výjazdu, teraz akurát v opačnom smere. V osade Hraničky sme odbočili na zvážnicu, ktorou sme zjazdili späť do dediny k autu a ukončili tak náš veľmi podarený výjazd. 


Okrem našej trasy je v tejto lokalite ešte mnoho ďalších možností na pekné výjazdy. Zaujímavou možnosťou je Lysá hora, prípadne hraničný hrebeň v úseku Veľký Polom – Biely Kríž. Pekné vozenie je aj v okolí Veľkej Rače, o ktorom som písal tu.   A ešte jeden tip na zimu. Takmer celá naša trasa je v zime upravovaná na bežecké lyžovanie, takže Beskydy vám majú čo ponúknuť rovnako v lete, ako aj v zime.