Reportáž: Novodubnický MTB Maratón 2018 – keď vás predpoveď počasia neodradí
Tohtoročný „Dubničák“, teda aby sme boli presnejší, ten čo sa konal 25.8.2018 v Novej Dubnici, bol v znamení očakávania blata a ťažkého terénu. Nakoniec to ale vôbec nebolo také zlé...
Mnoho ľudí ročník 2018 vynechalo s odôvodnením, že si nehodlá ničiť bicykel v blate a daždi. A veľa z nich určite v danú sobotu svoje rozhodnutie i oľutovalo, pretože z rozprávania účastníkov „zájazdu“ bolo nad slnko zrejmé, že blato, až na jeden zjazd zo sedla pod Holazňami dole k Siranovi, nehralo na trati v podstate žiadnu dôležitú úlohu.Ba čo viac, počasie umožnilo MTBéčkarom užiť si prírodu tak ako je to najpríjemnejšie pre všetkých milovníkov lesa – bez horúceho slnka, bez dažďa, s nezameniteľnou vôňou a zahalenú ľahkým oparom po životodarnom daždi predošlého dňa.
A za počasie boli vďační najmä tí, ktorí bojovali na trati o umiestnenia a neuvaril sa im pritom mozog ako počas minulých ročníkov, kedy sa teploty šplhali do tropických výšok.
Pohľadom laika by sa mohlo zdať, že podujatie malo nižšiu úroveň v dôsledku nízkej účasti. Štatista by ale mohol oponovať tým, že v roku 2018 odštartovalo len o 140 účastníkov menej v porovnaní s rokom 2017, čo je na hromadné podujatie takéhoto charakteru bezvýznamné číslo. Ďalšie pozitívum nižšej účasti je viac priestoru na trati, za čo boli určite vďačné kategórie jazdcov bez ambície na vyššie umiestnenie.
Naviac, v porovnaní s rokom 2017 sa na trati pohybovalo menej jazdcov v červeno-žltých dresoch s dubovým trojlístkom a nápisom REBEL, čo v značnej miere zvýšilo bezpečnosť a plynulosť podujatia . Čo sa týka samotných tratí, tak tie boli pripravené podľa zabehnutého modelu a teda 9km/160m, 16km/390m, 41km/1 250m, 73km/2 450m a 100km/3 400m.
Poďme na to
Najpočetnejšia skupina bola, ako vždy a všade, na štarte 40 kilometrového polmaratónu. Miesto štartu sa oproti predchádzajúcemu ročníku presunulo z námestia pred amfiteáter. V zázemí, ako už tradične, nechýbal veselý spíker Roman Barényi. Tempo špice pelotónu po štarte nebolo chvalabohu tak vysoké ako v minulom roku, kedy si to mladí junci pravdepodobne pomýlili so štartom na svetovom pohári XCO.Predpokladám, že mnohým z nás sa pri tejto spomienke ešte teraz zdvíha žalúdok . Prejazd ulicami Novej Dubnice „vyvrcholil“ po 1,5 km jazdy po asfalte na kopci pod mestským cintorínom. Ďalej sa už pokračovalo takmer výlučne po zvážniciach a lesných chodníkoch.
Po prvom vjazde do lesa nás čakala krátka zvážnica a po nej nájazd na turistický chodník smer Petrovanské lúky, ktorý v dĺžke cca 8 km poskytol každému bikerovi to pravé pokušenie siahnuť si na dno svojich fyzických síl. Úzke lesné chodníčky, ktoré miestami prinútili väčšinu účastníkov zosadnúť z bicykla, oddelili zrno od pliev.
Na týchto miestach sa potvrdilo, že je výhodné sa zubami nechtami držať v úvode pretekov na čele pelotónu a do singláčov vojsť bez rizika zápchy na každom jednom technickejšom úseku. Kto ostrý štart vydržal a po pár kilometroch nevyprázdnil obsah svojho žalúdka, si mohol túto časť pretekov skutočne vychutnať.
Naviac, kategórie borcov – King a Hard si túto časť predĺžili krásnou slučkou cez Klepáč, Machnáč, Vŕšky až takmer nad Omšenie, kde sa otočili späť do kúpeľného parku v Trenčianskych Tepliciach a odtiaľ na vyššie uvedený turistický chodník smer Petrovanské lúky. Výjazd z Kúpeľného parku na Klepáč patrí taktiež medzi klenoty Dubničáku a je len dobre, že sa opäť podarilo organizátorom dotiahnuť jazdcov na toto krásne miesto.
Najkrajšia časť polmaratónskej trate končila na prvej občerstvovačke v Petrovej Lehote. Od tohto momentu nás po zvyšok pretekov čakali zvážnice, viac či menej spevnené. Z Petrovej Lehoty nás trať viedla na hlavnú cestu spájajúcu Trenčianske Teplice s Bánovcami nad Bebravou. Na poslednom úseku pred asfaltkou bola oproti minulému roku zmenená trať a organizátori v rámci zvýšenia bezpečnosti pretekárov zrušili najkrajšiu zjazdovú časť polmaratónskej trate a presunuli ju na zvážnicu a asfaltovú cestu. Kto si tento úsek pamätá a má rád technickejšie jazdenie, tak určite horko zaplakal. Po prejazde Hradskej nás čakalo pekné 3 kilometrové stúpanie, ktoré nás vypľulo na lúky nad Omšením, ktoré sú asi najnezáživnejšou časťou polmaratónskej trate.
Tu sa rozdelili trate King a Hard od polmaratónskych Klasikov. Tí odvážnejší smerovali cez Veľké Lúky na Baske a Homôľku a Kingovia si dali naviac 11 kilometrovú slučku, aby si mohli hrebeň pohoria náležite vychutnať. Je potrebné povedať, že práve prejazd časti trate Veľké lúky-Baske-Homôlka je to najkrajšie (a najťažšie), čo Novodubnický maratón ponúka. Jazda po hrebeni, ktorý atakuje nadmorskú výšku 1 000 metrov, plný nádherných výhľadov, je skutočný klenot a je len zopár podujatí na Slovensku, ktoré takéto niečo ponúknu.
Kategórie KING, HARD a KLASIK sa opäť spojili do jednej “lajny“ medzi Omšením a Dolnou Porubou na vjazde do chatovej oblasti, odkiaľ začalo stúpanie smerom k ikonickým lúkam pod Holazňami. Táto pasáž bola v minulých ročníkoch ako z púštneho hororu, kde polovica karavány umrela od tepla, smädu a fyzického vyčerpania . Na tomto úseku sa zvyčajne rozhoduje a komu zostane viac síl, ten sa definitívne vzdiali svojim súperom z dohľadu.
V roku 2018 bol však duch tejto nekonečnej lúky milosrdný, slnko sa schovávalo pod mrakom a s príjemným mrholením a teplotou okolo 20 stupňov sa to dalo zvládnuť s pomerne chladnou hlavou a v slušnom tempe. Popod Holazne sa preteky prehupli do ich záverečnej časti. Malo to však jeden háčik. Bolo potrebné v zdraví prežiť prudký zjazd rozvodneným Dubnickým potokom, ktorý po nočnom daždi nepripomínal nič zo svojho pôvodného stavu.
Je veľký predpoklad, že väčšina jazdcov radšej zosadla z bicykla a v bezpečí týchto pár stoviek metrov prešla po vlastných. Po zjazde do oblasti zvanej Siran zostávalo už len absolvovať Langáčsku cestu a cez Kolačín prefrčať do Novej Dubnice, kde už na amfíku čakala záverečná pohoda.
Rozhodne spokojnosť
Zo slov drvivej väčšiny jazdcov, ktorí došli do cieľa, znela spokojnosť s ďalším vydareným ročníkom. V skratke, trať výborná – neprášilo sa, blata minimum, hlava pekne v chládku, občerstvovačky na mieste, v cieli výborné wapky, jedlo, pifko a amfiteáter, kde sa mohli ľudia schovať, keď začalo zľahka mrholiť. A prezentačný balíček? Klobúk dole, igelitkári si isto iste prišli na svoje. Možno jediné mínus v porovnaní s minulým rokom bola absencia festivalovej nálady, za čo mohlo počasie, ktoré v priebehu celého dňa strašilo dažďom.No a kto vlastne vyhral? Dá sa povedať že všetci, ktorí nastúpili na štart. Ocenení šálkami však boli len niektorí. Napríklad Tomáš Višňovský, ktorého v tomto roku zamestnáva český tím Česká spořitelna-Accolade. A sme radi, že nám prišiel ukázať rastúcu formu, ktorú nakoniec potvrdil 1. septembra v Košiciach, kde získal titul majstra Slovenska v MTB maratóne. Len pre zaujímavosť, Tomáš na trati Hard naložil druhému v poradí 22 minút a to sa v našom kraji tak často nevidí.
Absolútnym víťazom sa stal Maroš Erdziak z klubu PBV MTB TEAM BRNO, ktorý 101 km trať dal za 6:07:35.2. Kompletné výsledky nájdete na tomto odkaze. Svoju slnečnicu si už tradične odniesli všetky účastníčky pretekov, ktoré vymenili zásteru za dres a ukázali chlapom svoj potenciál. Na pódiu si svojich 5 minút slávy užili i všetky pretekajúce deti a samozrejme i najlepší a najlepšie v každej vyhlasovanej kategórii.
V mene všetkých spokojných účastníkov Novodubnického MTB maratónu 2018 je určite potrebné poďakovať organizátorom podujatia za skvelú a odhodlanú prácu, ktorou už 24 rokov za sebou potvrdzujú, že ich to nesmierne baví a že sa chcú o svoju radosť deliť i so širokou športujúcou verejnosťou.
V tomto roku to bol nasledovný tím ľudí: Zdeno Pecen, Luboš Chmatil, Roman Holý, Martin Priečinský, Peter Božík a Peter Latal. Takže ďakujeme a vidíme sa o rok na Amfiku. A ešte zopár suchých čísel: počet prihlásených pretekárov – 464, odštartovalo – 419, v cieli – 397.
Za video z pretekov sa ďakuje Jurajovi Škvarkovi, za fotky Jánovi Škorcovi, Máriovi Badíkovi, FaxCOPYPro a organizátorom podujatia. Autor je členom cyklistického klubu Agilus.
Momentálne sa tu nenachádzajú žiadne komentáre