Tip na výlet: Nedeľný okruh cez sedlo Samostrel do Čičmian

Čičmany sú nezameniteľné z viacerých ohľadov. Či už svojím kultúrnym dedičstvom, malebnou architektúrou, alebo výnimočnou atmosférou živého skanzenu zasadeného v srdci horskej prírody. Ani neskúšajte povedať, že ste tam ešte neboli!

Viete o tom, že Čičmany majú svetové prvenstvo? Je to totižto prvá obec, ktorá bola vyhlásená za rezerváciu ľudovej architektúry. Zároveň je to aj najvyššie položená obec Žilinského kraja.

Neminuli ju ani minuloročné preteky Okolo Slovenska a každoročne ju navštívi kvantum tuzemských aj zahraničných turistov. V dnešnom tipe na výlet vám však poradíme, ako sa do Čičmian dostanete na dvoch kolesách zaujímavou trasou, miesto nudného presunu autom z bodu A do bodu B.

Prečo začať 25 km od cieľovej destinácie?

Dôvodov je hneď niekoľko. V prvom rade získate možnosť spoznať širšie okolie spolu s krásnou prírodou Strážovských vrchov. Cestou tam sa vyhnete komunikáciám určeným pre motorové vozidlá a cestou späť si vychutnáte zjazd po trase, ktorú minulý rok absolvovali aj jazdci cestných pretekov Okolo Slovenska.

Navyše, pokiaľ cestu do Čičmian absolvujete po svojich, garantujem vám, že tie halušky a pivo bude najchutnejšia vec, ktorú ste v ten týždeň jedli.


Parametre trasy:

• Dĺžka: 58 km
• Prevýšenie: cca 730 m
• Náročnosť: stredná
• Povrch: asfalt 80%, lesné cesty 20%
• Vhodné pre: MTB, gravel
• Odkaz na výjazd
• Odkaz na GXP súbor

Staré cesty, nové koberce - rovnaké zážitky a viac pohodlia

My začíname našu trasu štandardne v mieste nášho bydliska - v obci Beluša. Nie je však problém začať kdekoľvek na okolí, napríklad v obci Visolaje pri kaplnke alebo v obci Tŕstie. Z Beluše do obce Visolaje sa dá dostať málo frekventovanou zadnou trasou po asfalte a rovnako z Visolají sa dopracujete cestou kopírujúcou hlavný ťah až do obce Tŕstie.

Novovyasfaltované cyklospojky prerušujú 2 poľné cesty. Jedna medzi obcou Visolaje a Dolný Lieskov a druhá medzi Slopnou a Tŕstím. V Trstí sa napojíte na zelenú turistickú trasu a môžete si to spokojne šinúť miernym kopčekom cez osadu Riedka až na Priedhorie.

Ak budete mať trochu šťastia, za plotom zvernice Biely potok budete môcť pozorovať voľne sa pasúcu vysokú zver. Táto trasa je oáza božského pokoja, stretnúť tu však môžete okrem cyklistov a turistov aj skalolezcov alebo jaskyniarov. V lete je tu perfektný chládok a popri ceste sa nachádza viacero prameňov s pitnou vodou.

Krajina plná pokladov

Pružinská dolina je totižto zásobárňou pitnej vody pre celý región. Celú trasu lemujú po oboch stranách vodojemy a vodárenské objekty, ktoré sú v podstate dôvodom toho, že sa tu nachádzajú asfaltové zvážnice a ochranné pásmo so zákazmi vjazdu motorových vozidiel. Celá cesta sa kľukatí okolo zurčiaceho potôčika a čas od času uzriete aj nejakú drevenicu alebo lavičku, na ktorej si môžete chvíľu polebediť.

Na konci prvej doliny vás neminie “check-point” v podobe “kruhového objazdu”, ktorého stredovou dominantou je vyvýšený kopček so sochou Sv. Jána Nepomuckého. V tomto mieste sa nachádzajú opäť lavičky, prameň s pitnou vodou, altánok s ohniskom, náučná tabuľa aj turistické smerovníky.

Tu si dávame chvíľu odpočinku na doplnenie bidónov a likvidáciu dvoch energetických tyčiniek a pokračujeme ďalej smerom na sedlo Samostrel. Asfaltová zvážnica spolu s pribúdajúcim sklonom stráca na kvalite povrchu až sa ocitáme na lesnej ceste, kde nedotknutosť prírody narúšajú len ružové šípky na stromoch, ktoré sú pozostatkami značenia dlhej trasy Pružinského KEC maratónu.

Sedlo Samostrel - skúška telesnej zdatnosti

Sedlo Samostrel je finálnym záverom celého stúpania od sochy Sv. Jána Nepomuckého. Jedná sa o strmý žľab, ktorý je v prostriedku vymytý vodou, ktorá steká pri topení snehu a šikmé boky sú “pocukrované” zmesou drobného štrku a lístia zo stromov. V tomto úseku je najrozumnejšie zosadnúť a ten kilometer a 130 výškových metrov potlačiť až do samotného sedla. Ak máte radi výzvy a dostatok ľahkých prevodov, môžete sa skúsiť hecnúť vydupať to v sedle.

Nie je to nemožné, ale vyžaduje to fakt kondičku aj techniku. Priateľka ho po jeho pešom zdolaní premenovala pomerne trefne na “sedlo sám-sa-odstrel”. Na vrchole stúpania vás čaká malá útulňa s ohniskom, kde v prípade potreby viete prečkať búrku alebo prespať a kríž na rázcestí smerom na Strážov.

Vitajte v Čičmanoch - cíťte sa ako znovuzrodení

Po náročnom stúpaní prichádza zaslúžená odmena v podobe zábavného zjazdu zo Samostrelu do Čičmian. Prvá strmšia časť zjazdu ide úzkou lesnou cestou, ktorá sa postupne prehupne do širokej, bielym štrkom vysypanej cesty, po ktorej sa dá letieť aj šesťdesiatkou. Na konci tohto “zošupu” si môžete vybrať medzi osviežujúcim brodom alebo prenosom bicykla po paralelne vybudovanej lávke.

Následne sa ocitnete na hlavnej ceste od Rajca do Čičmian. Tu treba odbočiť vpravo a zašľapať si ešte kilometer, než sa pred vami zjaví ceduľa, že ste v Čičmanoch vítaní. Tu už sa môžete zvesela kochať typicky vyzdobenými drevenicami, ktoré nikde inde v takomto hojnom počte na Slovensku nenájdete.

Naše kroky ešte vedú k Rodenovmu domu s miestnym múzeom ľudových tradícií, dávame pamätné foto a vraciame sa kúsok späť do penziónu Katka, kde si objednávame vytúženú bačovu pizzu s bryndzou a 2x pivo k tomu. Ja osobne odporúčam aj podnik Humno u Ondreja Gregora, alebo nefalšovanú Čičmiansku krčmu, ktorá je v rámci svojej cenovej kategórie asi top krčma, akú poznám.

Sv. Hubert - keď sa vám ešte nechce naspäť domov

Cestu domov volíme trasu cez Zliechov a Košecu. Jednak stúpaní už máme v dusnom počasí celkom dosť a pred západom slnka máme v pláne ešte jedno medzipristátie v reštaurácii Sv. Hubert, ktorá je však ale podstatne viac, ako len miesto, kde dostanete niečo navarené.

Z Čičmian nás čaká ešte posledné stúpanie, ktoré si minulý rok v rámci horskej prémie struhol aj Martin Haring v závese s Julienom Alaphilippom. Po zdolaní stúpania nás čaká dlhé klesanie až do Košeckého Podhradia, ktoré je po odbočku na Zliechov tvorené luxusným funglovým asfaltom. Po ľavej strane cesty pred obcou Košecké Podhradie máte ešte možnosť spraviť si občerstvovačku u spomínaného Sv. Huberta.

Je tu vybudované aj pomerne veľké umelé jazierko, na ktorom sa môžete romanticky počlnkovať alebo nakŕmiť ryby. Okolie jazierka lemujú altánky s posedením a bufet. Neďaleko sa nachádza aj samotná budova reštaurácie ladená v poľovníckom duchu. Ak máte chuť ešte na jedno pivo alebo kofolu, tak toto zastavenie je na to ideálnym miestom.

Pre koho je okruh určený?

Tak ako aj minulý tip na výlet, aj dnešná trasa je vhodná aj pre menej zdatných cyklistov, ktorí viac túžia vypnúť v malebnej prírode, ako naháňať výškové metre a nájazd kilometrov. Napriek tomu sa nejedná o prechádzku ružovou záhradou a najmä sedlo Samostrel vám určite vyčaruje zopár kvapiek potu na čele.

Tí, ktorí túžia po náročnejších stúpaniach, si môže výlet trochu skomplikovať odbočkou po modrej turistickej značke zo Zliechova na Mojtín. Možností je však oveľa viac a k niektorej z nich sa určite ešte v budúcnosti dopracujem v ďalšom tipe na výlet.