Vrchy, hrady a iné zákutia regiónu Šariš – 3. časť

Po dlhšej dobe tu máme tretiu časť môjho seriálu, v ktorej sa zameriam na menej navštevované pohorie Bachureň.

Výjazd v tomto pohorí som absolvoval s mojím kamarátom Stanom zo Sabinova v jeden pekný utorkový augustový deň, počas mojej dovolenky.

Ranná smola s vlakom

V pondelok píšem Stanovi, či nemá chuť niečo pojazdiť, že by som chcel ísť na Bachureň. Potešila ma jeho kladná odpoveď. Škoda, že kamarát Miro už zarezával v práci, no keď mal dovolenku on, tak sa zase mne nepodarilo vybaviť si voľno.

Rozmýšľam, ktorým vlakom ráno ísť. O 4:42? Včera som bol na 200-kilometrovom cestom švihu v Poľsku, chcem trochu pospať a nie vstávať o pol 4 ráno… A tak sa rozhodnem ísť až tým o hodinu neskôr. Ráno u nás hmla, tak cestou na stanicu zapínam svetlá. Jeden starý vozeň, snáď prejdem cez dvere.

Bike sa ani nepokúšam zavesiť na hák, keď vidím, aké je to malé. Starší spolucestujúci so „skladačkou“ taký problém nemal. Následná cesta rýchlikom celkom ubehla, vystupujem na stanici v Kysaku a presúvam sa na osobák. Akurát, nastúpil som do zlého.

Keď zastavíme v Prešove, je mi čudné, prečo stojíme už okolo 15 minút a nikde nejdeme. Otvorím dvere a pýtam sa cestujúceho, či ideme do Sabinova. „Nie, do Košíc.“ Hm, super, takže vlak tu končí a o chvíľu ide naspäť. Ešteže som sa spamätal. Neostáva mi nič iné, len vystúpiť a ísť do Sabinova na biku.


Volám Stanovi, že budem meškať, že sa mi podarilo nastúpiť do zlého vlaku. Toto sa mi ešte nestalo, a to vlakmi cestujem často. Aspoň budem mať viac najazdených kilometrov. Tento presun medzi mestami je v pohode, keďže nemusím ísť po žiadnom hlavnom ťahu, ale pekne po cyklochodníku. Zaujme na ňom hlavne veľký drevený most cez rieku Torysa.

Presun celkom zbehol. Do Sabinova som to mal nakoniec necelých 24, keďže dosť zaberie aj prechod Prešovom. Na začiatku Sabinova ma už čaká Stano, raňajkoval som skoro, a tak trochu prejem a onedlho môžeme vyraziť.

Mindžová

Zo Sabinova nás najprv čaká asfaltový presun do Hermanoviec cez obce Ražňany a Jarovnice. Ešteže tá najväčšia slovenská rómska osada je mimo hlavný ťah, inak by sme asi nemali odvahu prejsť cez túto obec. Na konci Hermanoviec sa napájame na červenú turistickú značku, kamenistá zvážnica, neskôr celkom fajn podklad.

Zvážnica pokračuje neskôr viac doprava a mierne sa stáča, no my pokračujeme priamo hore po lúke ku krížu. Tento takmer dvojkilometrový úsek dá poriadne zabrať, priemer 13 %, no lúčna časť tuším pod 15 ani nejde. Na kríži je pripevnená malá tabuľka s nápisom: „Slovensko moje rodné, otčina moja krásna, si ako raj…“ Druhá polovica stúpania je miernejšia, pred nami ďalší pekný kríž, aj so zeleňou okolo.


Za krátkou stojkou k spomínanému krížu je to už pohodový presun až na vrchol. Pred vrcholom sa ale ešte zastavíme pri peknej drevenej útulni Chotárna. Dá sa tu posedieť a samozrejme aj prespať v podkroví. Vyzerá to tu celkom útulne. Zhruba 100 m nižšie je aj prameň, tak ideme hneď „dočapovať“. Na hrebeňovkách takéto miesta s možnosťou doplniť zásoby vody vždy potešia, voda je chutná.

Prichádzame na vrchol Mindžová (920 m) a trochu pobudneme na vrchole. Je tu aj jedna veľká a dve malé hojdačky. Tak si posedíme, niečo prejeme a vychutnávame si výhľad do okolia.

Ľudoprázdna hrebeňovka

Nasleduje hrebeňová časť trasy. Pre mňa ako Tatranca je nezvyk nestretnúť nikoho, možno cez víkend tu pár ľudí prejde, ale cez týždeň je stretnúť turistu, alebo cyklistu rarita. A my sme tú česť nemali. Neďaleko vrcholu vyrastie nová rozhľadňa, teda už vyrástla, len ju treba spojiť. Je tu pekne a výhľad z nej bude určite tiež.

Pokračujeme teda ďalej po zelenej turistickej značke. Na začiatku lesa je krátky singel, trocha techniky nezaškodí, dá sa celkom v pohode zjazdiť. Za singlom ešte krátky „zošup“ po kamenistej zvážnici, ktorá sa neskôr zmení na pohodlnú lesnú cestu. Ťažisko dozadu a na brzdách.


Pred nami krátke, no výživné stúpanie na vrch Bučie, kilometrový úsek s priemerom cca 8 %. Dá mi celkom zabrať, keďže sa rozhodnem si to natáčať. Kameru nemám, tak v jednej ruke mobil, v druhej riadidlá. Hore kopcom sa to dá, zjazd by som si takto asi nenatáčal.

Pod vrcholom sa nachádza chata Buče, ktorá je známa tým, že sa tu končí jedno z kôl Východ road ligy a vo februári som si tu zapretekal aj ja na zimnej časovke. My ale pokračujeme ďalej po hrebeni peknými lúkami s ešte krajšími výhľadmi, do sedla pod Magurou.


Stále sa držíme zelenej značky, ku ktorej sa na chvíľu pridá aj červená a čaká nás stúpanie na najvyšší vrch pohoria, ktorý nesie rovnomenný názov Bachureň (1081 m). V tejto časti si užijeme aj trocha blata, úsek je dosť zalesnený. S tým blatom to nie je až také strašné. Väčšinou ide o pár kaluží a väčšina z nich sa dá obísť.

Prichádzame k prístrešku, odtiaľ je to už len kúsok. Zhruba 200 m, druhá polovica je na tlačenie. Je to tu poriadne strmé, úzke a navyše plné koreňov a kameňov. Dáme len vrcholové fotky a zápis do vrcholovej knižky. A rýchlo dole – nieže by nás tlačil čas, výhľad odtiaľ fakt stojí za to, no tie mušky sú neskutočne otravné. Schádzame dole ku prístrešku a pokračujeme ďalej.


Lúčne úseky striedajú tie zalesnené. Sú z nich pekné výhľady do okolia. Neskôr ma zaujme veľké červené srdce, ktoré som už párkrát na fotkách pri Stanových výjazdoch videl. Teraz už aj naživo. Len tak si posedieť a vychutnať si výhľad na Čergov. Nachádza sa nad lyžiarskym svahom Dubovica. Ďalším vrcholom Javor len preletíme, keďže je to v zjazde a navyše je to v zalesnenej časti bez výhľadov.


Klesáme do sedla pod Marduňou. Stano ma motivuje, či nejdem skúsiť „buchnúť" si v tempe segment na Marduňu. Prečo nie! A tak na to poriadne dupnem, nech to má grády. Úvod je dosť technický, no celkom to ide a tlačím watty, čo to dá. Na konci tohto úseku ma ale zrazu niečo zastaví.

Prvá myšlienka bol konár, no pozerám na bike a nič. Voľnobeh dozadu nejde, dopredu áno, ale veľmi ťažko. O chvíľu prichádza Stano, ktorý sa najprv čuduje, prečo stojím. Spoločným obzeraním biku natrafíme na dosť veľkú vôľu na kazete. No nič, jazdiť sa ako-tak dá, tak to už nejako dobojujem a spolu prichádzame na predposledný dnešný vrchol Marduňa (874 m).


Na vrchole sa nachádza drevený kríž s oltárom. Vrchol tiež zaujme výhľadom na okolie, predovšetkým na Bachureň a Čergov. Niečo prejeme, dáme dole aj zadné koleso na mojom biku, či sa nebude dať aspoň trochu vyriešiť problém, no na nič sme neprišli. Neostáva nič iné, len založiť koleso naspäť a pokračovať ďalej. „Stúpania, ktoré by si len tak vyletel, ti teraz dajú aj zabrať,“ poznamená Stano. No, máš pravdu, keby to nemalo aspoň taký odpor…


Na Kamennú (810 m) je to len kúsok po zelenej. Je to lúčny vrchol, z ktorého je rozsiahly výhľad. Stromy nič nezakrývajú, a tak je všetko pekne vidieť. Pokračujeme ďalej smer Kohút, na vrchol ale nejdeme, je to síce krátke stúpanie, no mordovať sa mi už nechcelo.

Času máme dosť, kľudne by sme mohli ešte niečo zaujímavé dať, no ja už chcem byť najradšej vo vlaku. V zjazde sa mi Stano trochu viac vzdiali a ja nechtiac prestrelím odbočku, aj keď to tu trochu poznám. A tak sa musíme trochu vrátiť, bohužiaľ do kopca, ale mierne. Inokedy by mi to vôbec nevadilo, skôr naopak. Mám rád, ak je výškových čo najviac, no teraz je každé stúpanie skôr trápením. Aspoň doplníme ešte vodu v studničke.


Na záver nás už čaká len serpentínový zjazd do Sabinova. Ešte aj tie „točky“ sa mi idú zle, keďže si nemôžem pomôcť pedálmi pri pretočení dozadu v prípade potreby. Na konci zjazdu ma zastaví biker hľadajúci studničku. Ja som ho spoznal hneď, no on mňa až keď som sa ozval.

„Ty tu čo robíš?“
„Ta bicyglujem še, co nemožem? .

Prehodíme spolu pár slov a pokračujeme svojou vlastnou cestou. Juro za studničkou a my na vlakovku. Som rád, že sme sa stretli s Jurom Florekom.

Návrat domov a sumár výjazdu

Do osobáku ešte času, ani lístky sa ešte nedajú kúpiť. Tak spolu ešte môžeme čo-to pokecať o výjazde a plánoch do budúcna. Lebo spoznávať tu je čo. Keďže sme to ukončili dnes trochu skôr, tak aj domov ešte prichádzam pomerne skoro. Výjazd mal dĺžku 64 km, teda ak odrátam môj neplánovaný presun z Prešova do Sabinova, tak len cca 40. Nastúpalo sa 1155 výškových metrov a výjazd si môžete pozrieť na tomto odkaze.

Vrchy, hrady a iné zákutia regiónu Šariš

• 1. časť
• 2. časť