Vrchy, hrady a iné zákutia regiónu Šariš  – 1. časť

Reportáží odo mňa by už aj stačilo, tak prišiel čas sa vrátiť k mojej obľúbenej rubrike. Rozhodol som sa pripraviť si ďalší seriál, tentokrát sa pozrieme viac na východ.

V prvej časti sa rozpíšem o nedávnom výjazde v tejto mojej obľúbenej lokalite a hneď navštívime okrajovo tri pohoria. Babie leto bolo v plnom prúde, slnečný štvrtok, tak som ráno sadol na vlak a vybral sa do Sabinova.

Zaujímavý múr v Kysaku

Do Sabinova to mám vlakom dosť naokolo, chcelo by to častejšie jazdenie vlakov cez Plaveč. Takto začínam 5:30 z Kežmarku a čakajú ma takmer tri hodiny cestovania vrátane prestupov. V Poprade na stanici stretávam kamaráta Marcela, spolu s parťákom si idú prejsť časť SNP v okolí Bardejova. Cesta rýchlikom do Kysaku nám takto pekne ubieha.


V Kysaku, keď budeme čakať na prípoj, mám pre vás prekvapenie. V hlave mi vŕtalo, čo zaujímavé nám chce Marcel v Kysaku ukázať. Vystupujeme na stanici, do osobáku máme čas zhruba 20 minút, sadáme na biky a ideme pozrieť prekvapenie. Jedná sa o múr, na ktorom je nakreslená celá trasa SNP od Dukly po Devín vrátane dôležitých bodov aj s nadmorskými výškami.


Niekto sa tu pekne vyhral. Po tejto zaujímavej zachádzke sa vraciame späť na stanicu na náš osobák. Marcel s Martinom vystupujú v Prešove na ďalší prípoj, ja pokračujem do Sabinova, presnejšie miestnej časti Orkucany.

Kohút

Orkucany - spomienky, keď som tu trávil aj celé týždne. Ešte CTM-ka, na záznam trás nič, len klasický bezdrôtový tachometer na „rajdách“ za pár eur. Do Orkucian som neraz vyrazil po svojich cez Levočské vrchy a tu potom pár dní jazdil.


Teraz by bolo dosť ťažké opisovať tieto výjazdy, aj keď fotky sú, písali sa roky 2014 – 2016. Dúfam, že v tomto seriáli, už keď som sa do toho pustil, bude čas na oživenie spomienok. Tak poďme späť k 13-temu októbru 2022.


Ako prvý bod dnešnej jazdy som sa rozhodol pre vrch v pohorí Bachureň so zaujímavým názvom – Kohút. Ešte deň pred, keď som kamarátovi Stanovi zo Sabinova spomínal, že sa sem chystám, tak mi píše. „Urob KOM na Kohút cez Švabľovku, prosím“. Na začiatku výjazdu sa mám naháňať? Aj preto vystupujem v Orkucanoch a nie až v Sabinove, nech sa trochu rozjazdím po cyklochodníku a nenabehnem hneď do stúpania.


Je super, že cyklochodník vytvorili, dá sa mimo ciest dostať z Lipian až do Prešova, ak by v budúcnosti pribudol úsek Prešov – Košice, tak by bola paráda.


Prichádzam do Sabinova a stúpam serpentínami po zeleno-modrej TZ na lúku, po ktorej pokračujem k 11 metrov vysokej rozhľadni Švabľovka s peknými výhľadmi na okolité pohoria. Drevené schodisko je pomerne strmé, pri schádzaní sa otáčam chrbtom dole.


Pokračujem ďalej k rázcestiu modrej a zelenej, kde začína spomínaný segment po zelenej, na Kohút.

4,44 km s prevýšením 215 m a priemerom 4,8 %. No nestúpa to rovnomerne, občas sa aj mierne klesne a tak pomerne často striedam prevody a celkom si dávam tempo. Je to pekný úsek, niekde je to široké, nechýbajú singlovité úseky, navyše teraz na jeseň všade opadané lístie, pekná atmosféra. V tom tempe takmer prestrelím odbočku na samotný vrchol, segment končí pod a na hodinkách sa mi zobrazí informácia o prekonaní KOM-u.


Ani nečudo, pri priemernom tepe 178 . Na vrchole sa nachádza veľký kríž, ktorý postavili domáci z Jakubovej Vole. Nachádzajú sa tu aj lavice, keďže sa tu konajú aj púte pre veriacich.


Dám si niečo pod zub, od rána som celkom vyhladol, keďže som raňajkoval už pred piatou ráno. Klasika v podobe sendviča so salámou. Vrch Kohút je akýmsi začiatkom hrebeňovky Bachurne v smere od Sabinova, ktorú mám tiež v pláne prejsť.


Pred pár rokmi som ju bol, ale opačne. Po krátkom občerstvení pokračujem po žltej do Jakubovej Vole, najprv ešte trochu naberiem výšku, po vyjdení z lesa ma čaká zjazd po poľnej ceste do obce.


Jeden strmý padák celkom preverí moje brzdy. Opačným smerom musí byť Kohút celkom makačka, na tom padáku to má určite okolo 20 %. Na necelých 4 km klesnem o 300 výškových.


Z Jakubovej Vole pokračujem smer Sabinov, chvíľu chodníkom popri železničnej trati a za ním už klasický nový cyklochodník.

Lysá

Presúvam sa opäť do Sabinova, odkiaľ ma čaká stúpanie na vrch Lysá. S nadmorskou výškou 1 068 m n. m. mu patrí štvrté miesto medzi vrchmi pohoria Čergov. Kúsok po ceste, no pred obcou je aj krátky cyklochodník. Prichádzam do obce Drienica.


Odpijem si z čaju a hurá naberať výškové metre. Na samotný vrchol je to z Drienice zhruba 8 km s prevýšením takmer 700 m. Stúpať sa začne vlastne už na konci Sabinova. Priemerné stúpanie je 8,8 %. Povrch je po hotel Šport pod sedlom Besná asfaltový, niekde síce v horšom stave, no na cesťáku s odolnejšími plášťami by to šlo. Len neviem ako prevody, keďže záver má krásnych 15,5 % priemer po panelovej ceste.


Som tu normálne rád za 52-zubový pastorok. Celé stúpanie je lesnou cestou a teraz na jeseň v tých farbách je to proste pastva pre oči.


Od sedla Besná je to na vrchol už len kúsok, ale po zjazdovke , čiže aj na najľahšom to dá pekne zabrať a som rád, keď sa konečne vyštverám hore.


Počasie je super, vidno aj Tatry. Výhľad z vrcholu fakt stojí za tú námahu. Je niečo po 11-tej. Idem niečo prejesť. Tentokrát doplniť cukry čokoládovou buchtou. Kto by chcel, dá sa najesť na chate Šport. Je to vlastne hotel, tak aj ubytovanie je samozrejmosť. Zapínam bundu a ide sa dole. Od sedla Besná by sa dalo zísť po trailoch, keďže je tu vytvorený pomerne nový bikepark, no ja zvolím klasický návrat dole do Drienice. Rozmýšľam, čo si ešte dám.

Šarišský hrad

Jeden strmý padák celkom preverí moje brzdy.

Rozhodnem sa pre Šarišský hrad. Zo Sabinova to mám zhruba 9 km do Veľkého Šariša po novo vybudovanom cyklochodníku cez Šarišské Michaľany. Medzitým ešte volám s kamarátom, či nemá čas sa aspoň stretnúť. Prechádzam cez pekný most cez rieku Torysa, asi najfotogenickejšie miesto na tomto cyklochodníku.


Nedá mi nezastaviť sa. Pokračujem okolo rybníkov a prichádzam do Veľkého Šariša. Dávam dole bundu na posledné dnešné stúpanie, podarí sa mi strhnúť bežec na batohu. Väčší sa mi brať nechcelo. Snáď pôjde nasadiť, no teraz sa nezdržujem a pokračujem hore Šarišom, k parkovisku pod hradom, kde začína stúpanie. 2,7 km s prevýšením necelých 230 m, čo vychádza na 8,4 % priemer. Chvíľu to tam aj mierne klesá a záver je celkom výživný. Povrch v pohode, aj na gravel.


Na hrade je pomerne rušno, stále prebieha rekonštrukcia. A aj turistov stretávam. Odkedy som tu bol naposledy, tak sa pekne obnovil. Trochu to pofotím a idem dole.


Prichádzam dole na námestie, kde ma už čaká kamarát Jozef. Ten oranžový bike kričí už z diaľky. Spoločnými silami sa nám podarí nahodiť bežec na mojom batohu a konečne sa môžem napiť aj niečoho sladkého. Chcel som ešte pokračovať cez Hradisko na chatu Čergov, po hrebeni do sedla Priehyby a dole do Sabinova na vlak, no zabralo by mi to viac času, ako som si pôvodne myslel, tak sa rozhodnem už ísť na vlak do Prešova, kde ideme spolu po „cykláku".


Aspoň trochu podebatujeme, keďže doteraz sme sa poznali len z FB. Vždy ma inšpirovali jeho fotky z výjazdov z tohto pekného regiónu.

Po takmer 12 hodinách doma

Idem si kúpiť lístky a spolu čakáme na vlak, dúfam v nový, no prichádza starý pantograf, kde je doslova umenie nastúpiť s bikom. Jediné široké dvojité dvere, kde sa to ako-tak dá, no aj tak s pomocou. Hľadať háky tu je samozrejme zbytočné, tak to dám krížom ku dverám na opačnú stranu a celú cestu si postojím pri biku.


Je štvrť na tri, pracovný deň, tak vlak pomerne plný, hlavne študentov. Vystupujem v Kysaku, hneď môžem ísť na nástupište na REX do Popradu, aj tu je celkom plno, no aspoň si môžem zavesiť bike. Zhruba okolo piatej prichádzam domov do Kežmarku. Kilometrovo výjazd vyšiel na necelých 74 km s cca 1 500 m prevýšenia. 12 hodín, no na biku ani nie 6, z toho čistý čas bez prestávok okolo 4 hodín. Výjazd si môžete pozrieť na tomto odkaze. Je to pekná lokalita, kde sa dá toho naozaj veľa vidieť a pojazdiť. Škoda len toho zdĺhavého cestovania v mojom prípade. Dni sa nám teraz skracujú, no ešte sem chcem prísť tento rok minimálne raz. Chcem spísať toho čo najviac, aby som vás inšpiroval k výjazdu do tejto oblasti.

Podeľ sa so svojimi zážitkami

Dostal si tiež chuť napísať článok? Výborne, už teraz sa tešíme na zaujímavý text a pekné fotky. Písať môžeš, o čom chceš, podeliť sa dá s tipom na výlet alebo so zážitkami z pretekov. Užitočné pre ďalších bikerov sú tvoje skúsenosti s produktami z nášho shopu, napíš si svoj test bicykla, oblečenia, trenažéra alebo iného cyklovybavenia. Nech všetko funguje ako dobre namazaná reťaz, tu sú užitočné informácie k písaniu článku.