Bachureňská Winter MTB sedmička 2024 – odštartovať sezónu a obhájiť minulý ročník

Dnes som si pre vás pripravil reportáž z mojich prvých pretekov tejto sezóny. Poďte sa so mnou pozrieť, ako sa mi darilo.

V sobotu 17. februára sa v obci Uzovské Pekľany neďaleko Sabinova konal po minuloročnej premiére prvý ročník zimných pretekov Bachureňská Winter MTB sedmička. Pripravili ich pre nás Cyklo Čajka Prešov (známy predovšetkým správou jediného velodrómu na Slovensku a vedením mládežníckeho cyklistického klubu Cyklo Čajka Racing). Dúfam, že sa z tohto podujatia stane tradícia.

So snehom bieda aj pod Tatrami

Ako vyzeral môj týždeň pred blížiacimi sa pretekmi? Výnimočne len s dvoma výjazdami, niežeby nebolo času, ja ho mám vždy dostatok, skôr podmienky mi na jazdenie nevyhovujú. Zima si dala buď prestávku, alebo už pomaly, ale isto končí aj u nás. Sneh síce v Tatrách samozrejme ešte je, no buď je nejazditeľný a mäkký, alebo druhý prípad, že je ľadovo. No v stredu som mierny mráz využil a po dlhšej dobe som vyrazil na Brnčalku.

Ono tú dlhšiu dobu berte prosím s rezervou, ak tam idem 3-krát do týždňa a potom sa tam neukážem týždeň a pol, tak je to pre mňa fakt dlhá doba. Aj keď mrzlo a nový sneh už dávno nepribudol, išlo sa celkom fajn. Čo sa týka ľadu, ten bol len na dvoch krátkych miestach.


Druhý výjazd som absolvoval v piatok. A aký? No vytiahol som cesťák. To už fakt asi ide jar, ak Glevo namiesto blbnutia po snehu sadne na cesťák. Od ideálnych zimných podmienok to má na tatranských stúpaniach aj tak ďaleko, teploty nadpriemerne vysoké na polovicu februára, aj keď ráno bolo chladné, no a cesty sú už tiež celkom v pohode, aj keď občas ešte pozor na štrk po zime. A tak som si dal výjazd do Starého Smokovca cez Tatranskú Kotlinu. Cez Mlynčeky a Žľaby sa kvôli ľadu ešte nedá.

Početná zostava

Na takéto krátke časovky väčšinou chodievam sám, no dnes z okolia Kežmarku putujeme pod Bachureň v 5–člennej zostave. Ja, Marek a Miro v jednom aute, chvíľu po nás prichádzajú aj Miloš s Vladom. Cesta ubehla rýchlo a za necelú hodinku sme boli v Uzovských Pekľanoch.


Miest na parkovanie bolo dostatok, aj keď neskorší prichádzajúci to potom mali na prezentáciu o niečo ďalej. Tá odsýpala rýchlo v priestoroch obecného úradu. Medzitým prebiehali detské preteky, kde sa malí borci naháňali po miestnych uličkách. Trochu popozeráme, ako im to ide a ideme nachystať biky.


Ten môj prešiel mini zmenou v podobe kolies. Na túto časovku idem na „letnom setupe“, keďže snehu tu niet a zbytočne by som sa trápil na 2,4-palcových Nobby Nicoch. Na slnku je príjemne teplo, no hore bude asi chladno, navyše slnko tam veľmi nesvieti, celý čas sa ide v tieni. Zimné cyklonohavice a hornú spodnú vrstvu už mám na sebe a tak som oblečený rýchlo, len MTBIKER dres a bundu Castelli Transition 2. Času máme zhruba ešte hodinu a tak zapínam Garmin a idem sa trochu rozjazdiť smerom na Renčišov.


Stretávam známe, ale aj nové tváre. K dispozícii je aj auto na vývoz vecí, no ja túto možnosť nevyužijem. Do kopca rozopnem bundu a nie je až taká zima, aby som sa musel prezliekať, na výjazdy v zime tiež nič suché so sebou nenosím. Niečo pred 12-tou sa už len zdržiavam v priestoroch štartu, aj keď ten sa nakoniec posunul na 12:15. Ešte predtým prebiehalo vyhodnotenie detských kategórií. Tak ako aj minulý rok, je nás pomerne menšia skupinka, niečo cez 40 bikerov a bikeriek vrátane starších žiakov a žiačiek, ktorí namiesto detských pretekov už išli s nami hore na Buče.

Hurá efekt som nezachytil, no potom som to rozbehol

Radím sa dopredu, nech mám dobrú pozíciu. Čaká na nás cca 7,5 km s prevýšením 355 metrov. Tento rok aj s piatimi ebikermi. 3, 2, 1, štart. Spúšťam Garmin, hneď po štarte mi akosi všetci ujdú a ja sa ocitám zhruba v polovici. Zaraďujem ťažký prevod a ešte v dedine sa dostávam dopredu, teda ešte nie celkom, len na druhú pozíciu.

Ideme slušné tempo, no po chvíli sa rozhodnem, že to vezmem na seba a „nastúpim“. Sledujem si watty, pod 300 už asi ani nepôjdu, bližšie to bude k 350. Do susedného Renčišova to je 4,5 km s prevýšením okolo 120 m, čiže mierne stúpanie, s jedným strmším kopcom. Idem na ťažkých prevodoch, podradím tuším len na nejaký 8.-9. pastorok. Chalani za mnou sa ma držia, na konci obce to mierne klesne, prejdeme most a začína zhruba trojkilometrové stúpanie na Buče.


Za mostom to stúpa ešte mierne, na tempe nepoľavujem. Trocha sa mi darí odskočiť. Prichádzame na serpentíny a začína to viac stúpať, zisťujem, že hneď za sebou mám bikerov. Podvedome na to dupnem, no nechcem ísť už teraz cez 400 wattov, aj keď občas to vyskočí aj nad túto hranicu. Keď zistím, že ma obehli ebikeri, tak si vydýchnem a idem si svoje. Sú len piati a zatiaľ ma obehli len traja.

Prichádza najťažšia časť. Záverečný kilometer a pol s priemerom 10 %. V strmých zákrutách to má skoro 20. Prebieha ma ďalší ebiker. Pred Mirom a Mišom mám zrejme dostatočný náskok. Zaraďujem tretí, 37-zubový pastorok na mojej Garbaruk kazete. V poslednej zákrute už mám celkom dosť, už chcem byť v cieli. Tepy okolo 185. Záverečný dojazd už trochu poľavím a po dlhej dobe to klesne pod 300 wattov, za mnou nikto, tak som si to mohol dovoliť.

Zastavujem Garmin, absolútne víťazstvo obhájené, po mne prichádza ešte jeden ebiker a pár desiatok sekúnd po mojom dojazde aj Miro a za ním Mišo. V priestoroch cieľa je pre nás pripravený teplý čaj, trochu hore pobudnem, niečo pofotím, klasická debata o pretekoch, komu sa ako išlo, čísla, watty, tepy...

Vyhodnotenie, občerstvenie a návrat domov

Po spustení sa späť do Uzovských Peklian sa ideme najesť, ja samozrejme zabudnem zastaviť pri aute po lístok, ešteže Marek s Mirom na to mysleli. Guláš a teplý čaj, začína mierne pršať, nevadí, aspoň počas pretekov to vydržalo. Neskôr príde na rad vyhodnotenie. Z mužov sa najlepšie darilo mne.

Cieľom som prešiel časom 21:08, o 42 sekúnd skôr ako druhý Miroslav Kráľ, tretie miesto obsadil Michal Čverha s časom 22:02. U nežného pohlavia dominovala s dostatočným náskokom Simona Fritz s časom 30:37. Medzi e-bikermi zvíťazil Lukáš Gladič s časom 18:38.


Prvé miesta si okrem peknej medaily odniesli aj tašku s cenami od Kellys Factory Store. Na záver boli ešte odmenené najrýchlejšie časy, a tak som si na stupienok vystúpil ešte raz za najrýchlejší čas medzi mužmi do 49 rokov, spolu so Simonou zo žien a Mariánom Harvilkom, ktorý dosiahol najrýchlejší čas medzi mužmi nad 50 rokov, jeho čas bol 24:31. Kompletné výsledky si môžete pozrieť na tomto odkaze, výsledky detských pretekov zas na tomto odkaze. Po vyhodnotení sa ešte rozlúčiť s domácimi kamarátmi, naložiť biky a hurá domov. Cestou sa nám trochu viac rozprší, zas môžem čistiť bike a hlavne pohon.

Zopár čísel a moje zhodnotenie

Ešte trochu mojej štatistiky na záver. Ako som už vyššie spomínal, 7,6 km dlhú trať s prevýšením 355 m som zvládol za 21:08. S mojím Garminom menšia odchýlka, spúšťal som ho hneď s odštartovaním a zastavil asi 20 metrov za cieľom, na displeji čas 20:50. Nebol som sám, komu Garmin o nejaké tie sekundy oproti čipu nameral menej, buď čip začal merať trochu skôr, alebo garminovské sekundy sú trochu kratšie.

Po uložení výjazdu ma prekvapila hodnota, ktorá sa mi zobrazila, nové FTP s hodnotou 315 W, čo je v mojom prípade 5,23 W/kg. Priemerný výkon na trati dosiahol 327 W s maximom 690 a normalizovaný výkon 330. Najviac som sa držal v zóne 4 a 5. Priemerný tep mal hodnotu 176 s maximom 186. Ešte spomeniem kadenciu, nech je to kompletné – tá dosiahla hodnotu 90 s maximom 122. Na pocit sa mi išlo dobre, vedel som, že ak chcem vyhrať, musím ísť naplno od začiatku a žiadne šetrenie síl neprichádza do úvahy.


Organizátorom pretekov nemám čo vytknúť, len nabudúce treba pripraviť viac gulášu, aby sa ušlo každému. Ale chválim pripravenosť, k dispozícii bola potom klobása. Vládla tu príjemná atmosféra, dúfam, že chalani budú v organizovaní pokračovať a táto časovka bude mať stále miesto v kalendári a postupne priláka viac bikerov a bikeriek – aj keď nás, čo jazdíme celoročne, je pomenej.

Podmienky budú zrejme každý rok iné, možno sa raz dočkám komplet zasneženého povrchu aspoň od Renčišova. Už keď sú to zimné preteky, nech to aj zimne vyzerá, no to nikto nedokáže ovplyvniť. Tak zase o rok.