Vrchol klasikárskej sezóny – mačacie hlavy v Roubaix

14. apríla síce v kalendári nie je zaznamenaný žiadny štátny sviatok, no cyklisti dobre vedia, že v tento deň sa rozhoduje o tom, kto vstúpi medzi legendy a odnesie si domov kocku s vlastným menom.

Paríž - Roubaix má za sebou bohatú históriu, počas ktorej zažilo 117 neopakovateľných víťazstiev. Medzi ne sa vďaka minuloročnému triumfu Petra Sagana zaradil aj Slovák. Avšak situácia nie je rovnaká, ako tomu bolo pred rokom.


To, čo ostáva (takmer) nemenné, je trať s 29 (!) sektormi pavé, alebo v prepočte 54,5 km, ktoré budú strpčovať život jazdcom na trati dlhej 257 km. Minuloročný čas, ktorý stanovil Sagan, teda 5:54:06 je najrýchlejším v poslednom desaťročí. Inými slovami, problémy, ktoré prinášajú úseky mačacích hláv, sa neodrážajú len na mechanickej nefunkčnosti komponentov, ale taktiež na únave či vysokom riziku pádu. Špecifikom „kociek“ je ich nejednotnosť – oblé tvary striedajúce sa s hranami priľahlých susediek nie sú v obľube väčšiny pretekárov. Aj preto jazdci hľadajú útočisko v konzistentnejších častiach po kraji „vozovky“, kde prevažuje hlinitý podklad. No, proti takýmto praktikám sú zásadne diváci, ktorí, aj keď nevedomky, svojím postavením čo najbližšie k trati všetko komplikujú. K tomuto všetkému sa pridáva ešte sucho a prach, ktorý aj pri malých zrážkach dokáže okoreniť cestu do cieľa. No opäť to vyzerá, že na daždivé Roubaix si budeme musieť zase počkať...


Zaujímavosťou je aj skutočnosť, že počas minuloročnej Tour sme medzi „klasickými“ etapami videli zaradenú aj jednu, ktorá viedla po úsekoch pavé a končila v Roubaix. Víťazom sa stal Degenkolb, pred Avermaetom a Lampaertom. Hodnotným poznatkom bola štatistika pádov jazdcov, ktorí mierili na celkové poradie. V spojitosti s tým obletel cyklistický svet záber, ktorý ukazuje Frooma, ako si ustlal vedľa trate. Spolu s ním mali problémy Bardet, Porte, Uran, Bernal, Moscon,...


Medzi favoritov počas Paríž - Roubaix 2019 sa jednoznačne radia také mená, ako Kristoff, ktorý predvádza v tejto sezóne výborné výkony, najmä v neskorších fázach pretekov – dôkazom toho je víťazstvo na Gent - Wevelgem a 3. miesto na Okolo Flámska. Ďalším je dozaista Zdeněk Štybar, ktorý dokázal vyhrať už 2 klasiky (E3 Harelbeke, Omloop Het Nieuwsblad) a v nasledujúcich pomáhal svojim tímovým parťákom, čo mu do istej miery zabránilo bojovať o popredné miesta. Opomenúť by sme nemali ani Van Avermaeta, ktorého sme vídavali na čele, avšak rovnako ako Saganovi, v tomto roku mu chýba zárez z klasiky. Motyka by mohla vyskočiť aj u Olivera Naesena, Belgičana, ktorý sa na 4 podujatiach počas posledných 3 týždňov dokázal umiestniť 4krát v top 10 a dvakrát v top 5 na 2., respektíve 3. mieste. Samozrejme tu ostáva možnosť “obhajoby” od Degenkolba, ktorý zaznamenal v sezóne 2019 „len“ jedno výraznejšie umiestnenie a to 2. miesto na Gent-Wevelgem. Ďalším je aj Van Aert, bývalý majster sveta v cyklokrose, priam predurčený pre boj na nespevnenom povrchu s čím sa spája aj zvýšená technická zručnosť a možnosť pošetriť tak sily tam, kde je to potrebné. Zaujímavá situácia by nastala, ak by sa Paríž - Roubaix zúčastnil aj Mathieu V. D. Poel, cyklokrosový majster sveta a víťaz Dwars door Vlaanderen, ktorý vyzerá v skutočnej forme. Lenže jeho tím Corendon-Circus nebol na Paríž - Roubaix pozvaný.

Za posledných 6 rokov pribudlo v tabuľke víťazov celkovo 6 mien. Prvým a teda posledným zo súčasnosti je Spartakus – Fabian Cancellara, ktorý celkovo získal 3 vavríny. V „novodobej“ histórii bol porazený len jediným, rovnako veľkou legendou, Tomom Boonenom so 4. víťazstvami.


A čo Sagan?

Posledné výsledky Sagana ukazujú, že vlastne nikto poriadne netuší, ako na tom v skutočnosti je. Pred týždňom na Okolo Flámska síce prišiel v druhej skupine za víťazným Bettiolom, avšak jazdecký prejav počas celých pretekov o niečo zaostával oproti vlaňajšku. K tomu môžeme pridať 32. miesto na Gent - Wevelgem, kde strávil väčšinu dňa v úniku a na posledných 20 km už nestačil najlepším. Svetlým bodom bola jednorázovka Miláno - San Remo, v ktorej predvádzal výborné výkony na Cipresse a následne Poggiu – chvíľka nepozornosti v poslednom kilometri ho však stála víťazstvo. Je nutné dodať, že týždeň pred Tireno - Adriatico trpel črevnými problémami, ktorá mali odozvu nielen do nasledujúcich dní.

Vyjadrenie pre novinárov po Okolo Flámska: „Som si istý, že na ďalších pretekoch to bude z mojej strany lepšie. Dosť som stratil, keď som bol chorý. Avšak cítim, že sa mi forma vracia späť. Teraz si chvíľu oddýchnem a o pár dní začneme rozmýšľať nad Roubaix“.


A možno to bude nakoniec výhoda, že ho všetci nebudú tak pozorne sledovať, aj keď tomu sa po tých rokoch a famóznych výkonoch dá len ťažko uniknúť...

Zdroj fotografií: FB Paris-Roubaix, Procyclingstats.com
report_problem Našiel si v texte chybu?
scr@tch 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela
Komentáre
Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela
Podobné články
Príbeh o tom, ako sa obrovské očakávania dokážu zvrtnúť v solídny prepadák
Jarná časť World Tour sezóny sa pomaly chýli ku koncu a blížia sa Grand Tours. Je načase bilancovať – hoci asi nie tak, ako by sme chceli…
Paris-Roubaix Femmes – víťazstvo Kopeckej bez tímovej podpory
Ženské preteky Paris-Roubaix napísali svoju iba štvrtú kapitolu, no už teraz sú to jedny z najprestížnejších pretekov cyklistického kalendára.
Reportáž: Horská časovka na Smrekovicu 2024 – s majstrom na bedni
22. september, nedeľa, jubilejný 15. ročník a moja tretia účasť na tomto podujatí. Ako sa hovorí, do tretice všetko dobré. Podarilo sa mi na Smrekovici konečne uspieť?
keyboard_arrow_up