Tip na výlet: Mont Ventoux - splnenie cyklistického sna v predsezóne

Mont Ventoux, v preklade „Veterná hora“ - známa snáď každému cyklistovi, rešpektovaná, nevyspytateľná, často súčasťou Tour de France.

Chris Froome, ktorý beží po vlastných, fatálny kolaps Toma Simpsona, vietor, ktorý dokáže sfúknuť z bicykla, neuveriteľný pocit zadosťučinenia na vrchole – len zopár každému známych asociácií, no prečo si nevytvoriť vlastné spomienky? Mont Ventoux sa nachádza v regióne Provence-Alpes-Côte d"Azur, presnejšie v kraji Vaucluse na juhozápade Francúzska. Klíma v tejto oblasti je v lete veľmi horúca, avšak veterná.

Počas letných dovolenkových mesiacov – júl, august je okolie doslova preplnené cyklistami z celého sveta, čo sa samozrejme odráža na cenách nielen ubytovania. V hlavnej sezóne vás vyjde poriadne draho, nehovoriac o tom, že ho treba rezervovať v dostatočnom predstihu. Osobne som tam bola už trikrát (keďže bývam vo Francúzsku, je to logisticky jednoduchšie).

Prvýkrát v auguste a odvtedy vždy iba v predsezónne – v máji. Počasie je už veľmi príjemné (a ako inak veterné), mestečká ožívajú, prichádzajú turisti, ale stále je oblasť veľmi pokojná. Menšou nevýhodu je snáď len moja fyzická forma, ktorá na začiatku sezóny (pre tých, ktorí si dlho užívajú zimné podmienky) nie je úplne top a verte mi, výstup ju riadne preverí.

Poďme na to...

Na vrchol Mont Ventoux 1 910 m n.m. môžete vyšliapať tromi cestami (asfaltovými, existujú totiž aj chodníky pre peších a MTB): južná z mesta Bédoin, severná z mesta Malaucéne a východná zo Sault. Tá najznámejšia a často súčasťou Tour de France, najnáročnejšia čo sa týka nastúpaných metrov, je z mestečka Bédoin (300 m n.m.), charakteristického nespočetným množstvom cyklo obchodov, požičovní bicyklov (e-bike, MTB, cestné, tandemy), reštaurácií, kaviarní, pekárničiek.

Odporúčam odolať pokušeniu dať si mastný maslový croissant pred výstupom, bude sa vám pripomínať minimálne do polovice cesty. Čaká vás totiž 22,7 km s prevýšením 1 612 m, priemerným stúpaním 7,5 %, maximálnym 10,8 %, profil nájdete na tomto odkaze. Prvých 6 km je jednoduchých, snáď až príliš, mierne stúpanie pomedzi vinohrady, cesta ubieha rýchlo, no z celkového prevýšenia si môžete zatiaľ odrátať len niečo cez 200 m, ideálne na zahriatie, pretože prichádza 11 km s minimálnym stúpaním 8 % a maximálnym 11 %.


Na každom kilometri je tabuľa s informáciami o tom, v akej nadmorskej výške a na koľkom kilometri sa nachádzate a aké stúpanie vás čaká, tak ako je to zvykom na všetkých známych stúpaniach vo Francúzsku. Tento kľukatý úsek je prevažne v lese, teda fúkanie veľmi nepociťujete. Na ceste však vládne určitá súťaživosť, čiže sa neraz stane, že ak niekoho predbehnete, bude sa vám to snažiť vrátiť, alebo sa na vás nalepiť. Nenechajte sa demotivovať tetou, ktorá okolo vás prefrčí na e-biku, treba predpokladať, že pri turbo móde jej až na vrchol nevystačí batéria.

Nič netreba podceniť

Menej príjemná časť sú autá a motorky, ktoré jazdia niekedy dosť rýchlo a často cítiť odor spálených bŕzd a výfukových plynov. Atmosféra je však veľmi príjemná a ak nejdete časovku a vládzete rozprávať, určite sa vám pritrafia “small talks” s kolegami spolujazdcami z takmer celého sveta, prípadne vás obehnú členovia profi tímov pri ich tréningu. Výhľad sa zásadne mení s príchodom k „chalet Reynard“ 1 417 m n.m. – chata-reštaurácia s veľkým parkoviskom, odkiaľ vám na vrchol zostáva ešte 6 km. Prevažne borovicový les, v ktorom ste stúpali doteraz, sa mení na kosodrevinu a mesačnú krajinu, sklon sa zmierňuje, no tu začínate cítiť vietor. Fúka takmer vždy, otázka je len akou rýchlosťou. Vďaka serpentínam vás však pri troche šťastia v niektorých pasážach potlačí.

A v máji vie byť aj celkom ľadový, preto určite netreba zabudnúť na oblečenie, minimálne návleky, ľahkú bundu proti vetru a teplé rukavice, ktoré oceníte hlavne pri zjazde. Ja si vždy beriem aj “buffku” pod helmu. Ak ste začínali dole v dedine pri teplote 25 stupňov, hore môže byť 0-5 stupňov a stopy snehu. Čo sa týka vetra, zažila som taký, ktorý mi sťažil stúpanie, no inak neprekážal, ale aj taký, ktorý zmietol mojich 56 kg z bicykla. Oficiálny nameraný rekord je 320 km/h z roku 1967. Vrcholovú vežu už vidno, no treba sa dobre oprieť do pedálov a zabojovať, keď sa vám zdá, že už ste hore, vždy sa objaví nová serpentína. Prejdete okolo zopár fotografov, ktorí vám potom strčia do vrecka vizitku s internetovou adresou, na ktorej si môžete kúpiť svoje fotky.

Poveternostné podmienky netreba určite podceňovať, je šialenstvo ísť hore, ak hlásia búrku alebo veľmi silný vietor, posledných 6 km už nemáte žiaden úkryt a cesta je exponovaná. Na vrchole je viacero stánkov s rôznymi suvenírmi a občerstvením, značne predraženým a tiež bar. Povinná fotka s vrcholovou tabuľou, ak je pekne, naskytne sa vám výhľad na celé okolie. Podľa vlastnej skúsenosti však netreba zostávať hore príliš dlho, človek sa kvôli ľadovému vetru rýchlo vychladí a pri zjazde sa nezahreje. Treba si teda obliecť všetko, čo máte pri sebe, občerstviť sa a pripraviť sa na zjazd. Zažila som už aj situáciu, kedy ľudia schádzali tie najviac otvorené časti cesty popri bicykli, pretože vietor bol taký silný a nárazový, že udržať sa na bicykli bolo takmer nemožné.

Kde a čím sa odmeniť?

Čo sa týka zjazdu, máte viaceré možnosti. Prvou možnosťou je vrátiť sa do mestečka Bédoin, odkiaľ ste vyrazili. Okrem obchodov je tam aj sympatické historické centrum s typicky provensálskou architektúrou, lokálny trh niekoľkokrát za týždeň a množstvo cyklistov, ktorí si v kaviarňach a reštauráciach vymieňajú svoje zážitky. Druhou možnosťou je, že po zostupe k “chalet Reynard” zoberiete odbočku do mestečka Sault, cesta je dlhšia, celkovo približne 26 km a klesanie miernejšie, väčšinou cez les a potom cez otvorené polia. Sault je historické mesto, postavené na miernej vyvýšenine.

Nájdete v ňom obchodíky s lokálnymi produktami, čo sú najmä nespočetné výrobky z levanduľe, ktorá sa v oblasti hojne pestuje, olivy a olivový olej, víno, med – levanduľový alebo tymiánový, cukrárne s domácim nugátom (pre nás skôr známy ako turecký med, nie však ten tvrdý, na ktorom si vylámete zuby, ale s nadýchanou konzistenciou a chuťou levanduľového medu s orieškami). Sault ma svoju čarovnú atmosféru, cyklistikou však žije určite menej ako Bédoin, avšak môžete si v ňom vychutnať víno s výhľadom na Mont Ventoux. Profil trasy nájdete na tomto odkaze.


Tretia cesta na alebo z Mont Ventoux vedie z mesta Malaucéne (350 m n.m.), kde tiež panuje intenzívny “cyklistický ruch”. Trasa sa náročnosťou radí medzi tie z Bédoin a Sault, teda nastúpate vyše 1 500 m v dĺžke približne 21 km, rozdiel oproti tej z mesta Bédoin je, že stúpanie je skôr konštantné, teda prevýšenie je rozložené od začiatku do konca, v strede s pasážami roviny, na ktorých si oddýchnete.

Cesta vedie severnou stranou hory, na opačnej strane ako ostatné dve, je širšia s najlepším asfaltovým povrchom z ostatných spomenutých tratí, avšak zatvorená až do polovice mája, kvôli snehu a ľadu. Ak ste dostatočne trúfalí a prajú vám poveternostné podmienky, môžete stihnúť všetky tri cesty za... to už nechám na vás koľko dní/hodín.

Nekonečné možnosti...

Okrem preslávenej Mont Ventoux je však v okolí viacero ciest, ktoré sa oplatí prejsť na bicykli. Prechádzate často levanduľovými poliami, vinohradmi, borovicovými lesmi, natrafíte na fotogenické mestečká s typickou provensálskou architektúrou s kamennými stavbami.

Terén je skôr vlnitý, kratšie aj dlhšie stúpania so sympatickými výhľadmi, odporúčam okruh „Les Gorges de la Nesques“ s dĺžkou 65 km, kde prechádzate tiesňavami s výhľadom na kaňon a pasážami v skalných tuneloch. Podobne ako „Les Gorges du Toulourenc“ – kľukatá cesta vsadená medzi skaly a rieku. Ďalší tip je tour okolo „Dentelles de Montmirail“– skalný masív.


Ak radi spoznávate krajinu aj pomocou chuťových buniek, táto oblasť je naozaj bohatá na lokálne špeciality. Vinárska oblasť „Côtes du Rhône“, cez ktorú určite neprejdete bez povšimnutia okolo vinárni, ktoré ponúkajú ochutnávky a ako praví Francúzi sú samozrejme na svoje vína veľmi hrdí. V regióne sa pestujú olivy a vyrába sa olivový olej, známe sú najmä olivy a olej z Nyons s ochrannou známkou.

Ako som už spomínala, typický je pre kraj aj med, najmä levanduľový alebo tymianový, ktorý sa dá bežne kúpiť aj u domácich. Z neho sa vyrába nugát, ktorý nájdete v cukrárňach ale aj v supermarketoch. Na každom rohu natrafíte na rôzne výrobky z levanduľe, kozmetiku, esenciálne oleje, sušené levanduľové kvety, mydlá, atď.

Určite odporúčam navštíviť malé lokálne trhy, ktorú sú 1-2 krát za týždeň organizované takmer v každom mestečku. V oblasti sa pestuje veľa ovocia a zeleniny, zo syrov sú to skôr čerstvé, ale aj zrejúce kozie syry. Ak však patríte medzi konzervatívcov, čo sa týka jedla, pizzu nájdete na každom rohu.

Zážitok na celý život

Mne osobne táto oblasť prirástla k srdcu a hoci preferujem menej turistické miesta, je príjemné ísť na miesto, kde sú koncentrovaní prevažne ľudia, ktorí majú radi cyklistiku. A stále sa poľahky viete ocitnúť v stratenej dedinke s úzkou cestou a kamennými domami, najmä ak sa tam vyberiete mimo sezóny.

Nebudem vám ani tvrdiť, že Mont Ventoux je to najkrajšie, čo som na bicykli zažila, v alpských priesmykoch sú výhľady ešte viac dychberúce, avšak pri každom stúpaní na túto horu sú podmienky iné a na nej som zvádzala asi najviac bojov sama so sebou. Napriek tomu, že zo Slovenska je to dosť ďaleko, som si istá, že o zdolaní Mont Ventoux budete radi rozprávať aj svojim vnúčatám.