Test: Orbea Oiz M10 - stará známosť v novom šate

Možno si ešte spomínate, že v sezóne 2018 som jazdil na modeli OiZ M10 od značky Orbea. Bol to posledný rok pre tento konkrétny „facelift“, pretože ešte v tej istej sezóne bol predstavený úplne nový variant. A práve ten som mal možnosť pojazdiť...

Žiadne nové nálepky, na sezónu 2019 prišla kompletne prekopaná verzia, ktorá mala držať krok s požiadavkami jazdcov vo svetovom pohári. Na a keďže bol dostupný aj XL variant, mohol som ho na nejaký čas vyskúšať aj ja.

Hlavné inovácie

Poďme sa najskôr pozrieť na to hlavné, čo sa zmenilo. Zrejme tušíte, že tým hlavným je geometria, keďže predošlý model bol na trhu pomerne dlho a za ten čas sa opäť všetko trochu posunulo – najmä čo sa týka nárokov pretekárov.

Takže hlavový uhol sa položil na hodnotu 69 stupňov, celkovo sa natiahol rámový trojuholník, skrátila zadná stavba na 435 mm a navýšil sa sedlový uhol na 75 stupňov. Tieto zmeny nie sú až o toľko extrémne, no vo výsledku veľmi citeľné, o čom si povieme neskôr. Porovnanie s OiZ-om predtým je pekne vidieť na obrázku nižšie.


Ďalším výrazným prvkom, ktorý sa zmenil, je konštrukcia vahadla, resp. aj spôsob zavesenia zadnej stavby. Vahadlo je z jedného kusu z karbónu (Fiberlink), je kompaktnejšie a vo výsledku je celok ľahší a hlane tuhší.

Navyše to umožnilo vytvoriť priestor na druhý bidon, čo je tiež veľké plus. Keď už sme u tlmiča, rovnako sa upravilo vedenie lock-outu, ktoré je kompletne ukryté vo vnútri rámu (I-line). Jedná sa o spoločný vývoj so značkou FOX a zrejme počiatok nového štandardu aj u ostatných výrobcov.


No a poďme na samotný rám, ktorý rovnako doznal úprav a je zase o niečo ľahší a tuhší. Orbea bola jednou z prvých výrobcov, ktorý zaviedol zadnú stavbu z jedného kusu, pričom chýbajúci čap sa nahradil pružnosťou materiálu.

To sa v reči značky nazýva UFO a o tom, že sa to uchytilo na XC strojoch, už dávno vieme. Rám by tak vo veľkosti M mal bez tlmiča vážiť 1,6 kg, čo je naozaj pekné číslo.


Celkovo tieto zmeny prinášajú opäť o niečo lepšie schopnosti na trailoch, pričom Orbea ponúka 2 verzie postavené na tomto ráme. Tie s prívlastkom TR (teda trail) nesú zdvih na hodnote 120 mm a okrem toho tu nájdete teleskopku, odolnejšie a v teréne schopnejšie plášte a málinko doladenú výbavu. Tieto modely majú o stupeň položenejši hlavový uhol a hlavne výrazne tuhšiu vidlicu FOX 34.

My ale zostaneme u toho, čo som jazdil a niektoré detaily nájdete aj vo videu nižšie, ktoré sme robili počas oficiálneho predstavenia.

Jazda - vytvorené pre chrtov

Zrejme sa mnohí tešia, že ho teraz dokážem na 100 % porovnať s tou verziou predtým, no trochu vás asi sklamem. Predsa len je to už nejaký čas na objektívne zrovnanie, no sústredil som sa na porovnanie s tým, čo jazdím teraz. Ak si myslíte, že zmeny v uhloch napr. o 1 stupeň človek nepocíti, mýlite sa.

Prvé čo ma po nastavení vhodnej výšky sedla a tlaku v tlmiči a vo vidlici zarazilo, bol výrazne športový posed. Celkovo mám pocit, akoby som sedel na svojom cestnom bicykli. Celkovo strmejší sedlový uhol človeka posunie viac dopredu a nízka hlavová trubka poskytne agresívny posed. A to som mal pod predstavcom dokopy 3 podložky.

Na mňa to už bolo až moc ale svoj podiel majú aj riaditká a ich zalomenie a šírka (740 mm), a hlavne viac negatívny sklon pomerne dlhého predstavca. Osobne by som potreboval dať kokpit trochu vyššie – no niekto, kto požaduje maximálne športový posed, bude touto pozíciou nadšený. Doslova vás to núti sa oprieť do pedálov a vyletieť kopec. Len pripomeniem, že dĺžku predstavca si môžete navoliť pomocou programu MyO Lite, rovnako sa dajú zmeniť riaditká...


Na čo som si ale musel zvykať, bolo riadenie. 69 stupňový uhol a pomerne dlhý predstavec spôsobili, že zo začiatku mám pocit, akoby som zabudol zatáčať. Myslím, že by tomu pomohla kratšia a trochu menej sklonená verzia, keďže rámový základ je dlhší. Tento konkrétny mal 90 mm a vždy keď som si na tento testovací bicykel sadol zo svojho, potreboval som čas, aby som si zvykol.


Tak a teraz k odpruženiu – model OiZ si rozumie s nižším SAG-om a mne to sedelo na hodnote okolo 15 %. Vďaka tomu máte doslova raketovú akceleráciu, bicykel si v strmom kopci nesadne a jednoducho ide dopredu. Rovnako mi (tak ako inde) vyhovuje väčšia porcia tlmenia, vďaka čomu sa dá v podstate úplne eliminovať pohupovanie pri šliapaní. To je už moje osvedčené nastavenie pre to, čo jazdím.

Nechcem po takomto bicykli aby reagoval na prechody asfaltu, ale požadujem športový komfort a stabilitu vo vyššej rýchlosti. Čo ale pozorujem je fakt, že OiZ je pri takom nastavení o trochu menej „prilepený k trailu“ (najmä vďaka nižšiemu SAG-u), čo sa ale prejaví až v skutočne náročných rozbitých úsekoch, kde idete rýchlo.


Ale je to vec, na ktorú sa dá zvyknúť a prispôsobiť sa jej – ja som to cítil najmä vďaka presadaniu zo svojho bicykla, kde mám SAG okolo 25 - 30 % a tlmič na ložiskách. Možno si poviete, prečo teda nenastaviť všetko mäkšie a viac využívať lockout. To môže byť pre niekoho spôsob (ideálny ak idete brúsiť traily), ale málokedy idete len hore a potom zase dole pri športovej jazde.

Je kopec úsekov, kde požadujete komfort ale bez toho aby som strácal energiu – napr. dupanie po nejakej rozbitej zvážnici, technické stúpania a pod. Takto skutočne netreba neustále zamykať/odomykať. Podľa mňa by bolo super, keby mal tlmič ešte jednu polohu, kde by pracoval v trochu pritvrdenom režime pri otvorenej vidlici. Ale vidno, že hlavným zámerom bolo nekompromisné XC. Vtedy totiž buď dupete nahor a chcete v podstate HT, alebo sa rútite smerom nadol, kde potrebujete pomôcť s náročným a technickým terénom. Každopádne modely 2020 už sú vybavené vlastnou trojpolohovou páčkou, takže tam si prídu na svoje aj maratónci.

To všetko súčasné zamykanie oboch jednotiek zvládne na jednotku. Čo treba oceniť je krásny chod aj v náročnom teréne s potrebnou oporou pre športové nasadenie – aj za tým stojí Fox DPS Factory, ako inak s Kashimou. No a určite treba spomenúť navýšenie tuhosti zadnej stavby, ktoré bolo skutočne citeľné už pri „lomcovaní“ na mieste. Vidieť, že v jednoduchosti je krása... čím narážam najmä na nové vahadlo.


Ono spomínané špecifiká posedu mi neumožnili si to púšťať smerom nadol úplne naplno, pretože som jednoducho nemal potrebnú istotu a nepatrím medzi tých, čo vedia v takom prípade vypnúť mozog. Každopádne som si istý, že potrebné doladenie a najmä teleskopická sedlovka by z toho vyťažili maximum – najmä v mojom prípade, kedy mám ťažisko poriadne vysoko. Každopádne teleskop sa dá navoliť pri výbere a rám je samozrejme pripravený na vnútorné vedenie. Čo ale registrujem je pekná obratnosť a mrštnosť v technike, naopak super rýchle zjazdy a rúbanie nadol bicyklu až tak nesedia.

Myslím, že to dokonale sedí s plánovaným použitím a konštrukčným zámerom... Vpredu pracuje vidlica FOX 32 Float a tá má ako som už neraz spomínal, skutočne maslový chod najmä zo začiatku zdvihu. Neviem koľko na tom má vplyv Kashima, pretože od Fox som na inom nejazdil. Čo ma ale tradične upútalo, bola subtílnosť vidlice – najmä po presedlaní zo svohjo SID-u RL. Človek má zo začiatku pocit, že je na nejakom detskom prevedení, za čo môže najmä subtílna korunka.

Samozrejme veľkým plus je nízka hmotnosť, no v technickom teréne skutočne cítiť, že v krute to nie je úplne ono. Ono vplyv na to má aj moja vyššia hmotnosť a jazdecký štýl, niekto ľahší s menšou chuťou si to púšťať nemusí mať problém. Rovnako si vždy pritiahnem čo najviac pomalú kompresiu, vďaka čomu vidlica tak nejde do zdvihu pri brzdení a jazde v technickom/strmšom teréne. Každopádne to, že máte v tejto cene k dispozícii top pruženie od Fox je výhoda a dôkaz, že pri výbere komponentov sa rozmýšľalo.

Komponenty a pocit z nich

Poďme sa teda pozrieť na ďalšie komponenty a začnem ako inak od kolies. Vo verzii, ktorú som mal k dispozícii, bol model Mavic Crossmaxx Elite. Ich výhodou je skutočne jednoduché a ľahké prerobenie na UST, pričom vždy čo si pamätám, som všetko nafúkal okamžite veľkou pumpou bez použitia pomoci v podobe tlakového kanistru. Rovnako sa veľmi pekne odvaľujú a hmotnosť tiež nebola zlá.

No čo im chýba je bočná tuhosť a rovnako majú úzky profil, takže guma má iný profil, než aký mám rád – to viem porovnať, keďže tam boli obuté rovnaké plášte aké používam, teda Maxxis Ikon v šírke 2,2 palca. Ale v súčasnej verzii na stránke vidím, že na poste kolies je model DT Swiss XR-1650 Spline 25c. S modelmi od DT Swiss mám bohatú skúsenosť, sú tuhšie v krute a hlavne nedám dopustiť na Star Ratchet systém orechu. A tiež majú širší profil ráfika...


Na poste bŕzd je to úplne jasné a tu je model Shimano XT, po novom už vo verzii M8100. Nejdem sa ani rozpisovať, tieto brzdy sú pre mňa top, či už tvarom páky, nástupom sily, jednoducho celkovým chodom. A verím, že verzia 8100 to všetko ešte posúva...


K pohonu SRAM Eagle v prevedení 1x12 asi tiež nejdem písať. Radenie je v rukách páčky GX Eagle, šalter vo vyšom X0. Potešia OEM karbónové kľuky s 34z prevodníkom, čo je pre tento bicykel a potenciálneho (športového) užívateľa podľa mňa OK.

K tomuto len dodám, že GX páčka má trošku menej „surový“ chod ako X0, ktorú jazdím teraz, no inak sa môžete na túto sústavu spoľahnúť a ja som na takomto setupe prežil bez problémov 2 pretekárske sezóny. Rovnako s GX kazetou som nemal za tie roky problémy aj keď už som počul, že niektorým sa tam vylomili zuby a pod.


Čo ma ale milo prekvapilo bolo sedlo s dierou Selle Italia X-LR Flow – pri prvom pohľade si hovorím, že toto nebude fungovať, ale na moje prekvapenie bolo výborné. Pekne dopĺňa športový charakter bicykla v štýle pretekárskeho komfortu a fakt sme si rozumeli, čo je samozrejme individuálne.


Kokpit je v štýle FSA, o čom som už trochu písal vyššie. Riaditká mi tak úplne nesadli svojím zahnutím, ale tu dodám, že som veľmi silno naučený na svoje, ktoré používam. Zahnutie a šírka 740 mm ma posunuli o niečo nižšie, než by som si prial aj vzhľadom na ostatné aspekty geometrie.

To je ale vec, ktorá sa postupne ladí a pre potenciálneho záujemcu sa jedná veľmi často o príjemnú zábavu na ďalšie mesiace. Mám tým na mysli také to hranie sa s detailami a dolaďovanie podľa chuti a štýlu...

Poďme si to zhrnúť

Nový OiZ bude myslím dokonale sedieť všetkým športovým jazdcom, ktorí požadujú ako ja hovorím pretekársky komfort. Oproti predchodcovi tu viete docieliť ešte agresívnejší posed a pozícia viac vpredu doslova núti makať. Smerom nadol sa jedná o hravú a „mrštnú“ raketu, ktorá toho dosť odpustí. Navyše vďaka moderným technológiám (boost, teleskop, geometria) si ho môžete napríklad po sezóne doladiť na brúsenie a zlepšovanie vašich PR na obľúbených trailoch.

Oceňujem najmä zvýšenie tuhosti zadnej stavby a rovnako maratóncov poteší možnosť voziť v ráme 2 fľašky. No a to som ešte nespomenul výbornú hmotnosť a rozumnú voľbu komponentov naprieč celým modelovým radom. Túto konkrétnu špecifikáciu na webe už síce nenájdete, no myslím, že to čo píšem platí aj vzhľadom na iné komponenty, ktoré nájdete pri súčasnej verzii M10.


Tu je cena stanovená na cca 4 700 €, pričom si môžete navrhnúť vlastný design, či doladiť komponenty vďaka možnej kustomizácií MyO.