Drásal 2009 mojimi očami

Drásal 2009 mojimi očami

Pri listovaní v kalendári MTB maratónov pre tento rok som si poznačil aj dátum 4.7. 2009. V tento deň sa totiž koná jedná zaujímavá akcia...V tomto reporte by som vám rád priblížil svoje dojmy z maratónu Drásal, ktorý píše už 16. rok svoju históriu, čo ho radí medzi najstaršie maratóny v ČR. Minulý rok to bola v mojom podaní premiéra, teraz už približne viem čo ma čaká. Trať má dĺžku 120 km a udávané prevýšenie 3200 m. Štart aj ciel je situovaný v zámockom parku mesta Holešov. Tento pretek som si zvolil aj ako prípravu na plánovanú 200 km Salzkammergut Trophy. A že to bola poriadna „príprava“....

Deň pred štartom
V piatok ráno som si dal už tradičné rozjazdenie na žiletke a začal pomaličky baliť. Zo Žiliny sme vyrazili o 14:00 smer Holešov. Môj generálny sponzor (teda mama ), Gina (môj pes) a ja...Ubytovanie sme mali zajedané tak ako minulý rok, na chate pod Tesákom. Je to aj z toho dôvodu, že ubytovanie je možné aj v malých chatkách kde nám bez problémov dovolili mať psa. Je to síce 20 km od miesta štartu, ale to vôbec nevadí, aspoň ráno pretočím nohy, navyše je to z väčšej časti z kopca. Prezentácia bola priamo v centre mesta a keďže je to už 16. ročník, majú to vychytané a všetko prebehlo hladko a bez problémov. Otvorené je od 14:00 do 22:00. V sobotu sa už prihlásiť ani zaplatiť nedá. V taške som dostal okrem čipu, štartovného čísla, prehľadnej mapy s profilom aj kvalitné tričko značky „Alpine pro“ s názvom maratónu (veľkosť som si vybral priamo na mieste). Od sympatickej dievčiny som si s úsmevom vypýtal ešte ďalšie 3 ks sťahovacej pásky so slovami, že aj tak to vždy pokazím, tak pre istotu... Na peknom námestí sme si dali ešte výbornú kávu a vyrazili k chatkám. Tu som si pekne v kľude pripravil bike, nahodil číslo, čip a poriadne sa najedol . Pásky som samozrejme použil všetky, aj tie čo som mal navyše... V areáli je dokonca aj bazén a tak večer neváham a aspoň trochu sa v ňom vyčľapkám v rámci regenerácie .
Predpoveď na zajtra vyzerá sľubne, ráno jasno a poobede je mi to už jedno....teplo bude ale dosť nepríjemné. Obavy mám najmä z toho, či v poslednom čase veľmi časté búrky a prívalové dažde nezanechali na trati výrazné stopy. Predsa len, vymleté korytá dokážu človeka v zjazde pekne rozhodiť. Avšak dnes je počasie krásne, dokonca ani už takmer pravidelné poobedné búrky sa nekonajú a preto zostávam pozitívne naladený...každopádne sa veľmi teším na pretek a jeho atmosféru, ktorá tu bola minulý rok perfektná. Zhasínam svetlo, vypínam notebook, vytlačím Ginu z postele a idem chrápať

Drasal

Race day
Ráno budíček o 4:30. Štart je o 7:45 a ak chcem všetko v pohode stihnúť, tak to inak nejde. Nasledujú raňajky, obľúbená kávička, obligátna hygiena plus operácia podľa hesla „kto maže, ten jede“ Ešte nejaké to foto a keďže na štart to mám 20 km tak o 6:10 vyrážam. V úvodnom zjazde je mi pekná kosa a tak som rád keď vybehnem z lesa. Tu sa mi otvára krásna panoráma s vychádzajúcim slnkom a po ceste ktorá sa kľukatí medzi poliami a lúkami si presun na štart naozaj užívam. Okolo siedmej som pomaličky v Holešove. Ešte mám čas a tak sa tu trochu rozhliadnem. Na nádvorí zámočku kde je situovaný cieľ to už celkom žije. Spoznávam tváre popredných českých bikerov, je tu napr. Jan Hruška, Tomáš Trunschka, Ivan Rybařík, Pavel Boudný a mnoho ďalších. Team Volvo Auto Hase tu má snáď 3 stany . V stánku Aminostar si naberám ionťák za free a pomaličky sa idem postaviť na štart. Po minuloročnej skúsenosti, keď som zaváhal a zaradil sa do stredu štartového poľa a v následnom kopci obiehal kopec ľudí som sa pre tentoraz postavil dopredu. Síce som mal pridelené štartovné číslo A201 (čísla sú prideľované podľa určitých bodov v seriáli KPŽ, ale keďže túto sériu pravidelne nejazdím, neprišlo mi to objektívne) a podľa toho som sa mal radiť do koridoru od 200 vyššie. Votrel som sa ale do toho prvého, približne okolo prvej stovky. Niektorí borci mali menej šťastia a keď organizátor zbadal niekoho s číslom, ktoré nie je tam, kde má byť, tak ho nemilosrdne vyhodil. Mňa si našťastie ale nevšimli...Ešte úvodné slová organizátora a je odštartované, presne v 7:45. Približne 600 bikerov sa dalo do pohybu. V úvodnom kopci sa pekne dupe, idem na plno, inak to ani nejde. Ak človek na chvíľu poľaví, hneď sa pred neho natlačí ďalších 20 ľudí. Stúpa sa po širšej kamenitej cestičke a tak sa štartové pole pomaličky trhá. Postupne si nachádzam „svoju“ skupinku. Na úvod sú pripravené slušné stojky a tak nohy dostávajú celkom zabrať. S pribúdajúcim časom sa teplo stáva doslova neznesiteľné a keď prestane na chvíľu fúkať, človek má pocit, že sa roztopí. Na prvej občerstvovačke pri hoteli pod Tesákom si dávam doplniť fľašu a hádžem do seba ešte 2 poháre ionťáku. Snažím sa piť čo najviac, keďže v tomto počasí by podcenenie pitného režimu mohlo mať nepríjemné následky. Do ruky beriem aj pohár s čistou vodou a chcem si poliať hlavu...namiesto elegantného osvieženia si celý pohárik vylejem za chrbát a na vložku nohavíc...no paráda . Z jedla mi najviac chutia koláčiky s džemom ktoré striedam s banánmi. Na výber sú však aj buchty, hrozienka, melóny, chleby s nátierkou a kopec iných dobrôt. Myslím, že každý si tu vybral to, na čo mal chuť. Už tradične je tu kopec ľudí ktorí vytvárajú perfektnú atmosféru a za mohutného povzbudzovania, ktoré je sprevádzané zvukom rapkáčov, pokračujem ďalej.

Drasal

Na trati sa striedajú 2 extrémy. Raz je úplne suchá a po prejazde pretekárov sa dvíha oblak prachu, miestami je ale totálne blato. Tieto rozdiely má na svedomí počasie, extrémne teplo v kombinácii s pravidelnými búrkami. Našťastie blativých úsekov nie je veľa, ale ak už sa nejaký vyskytne, stojí to za to . Prvá polovica je veľmi jazdivá, povrch je tvorený šotolinovými cestami, ktoré sa striedajú s lesnými chodníčkami. Zjazdy nie sú veľmi náročné, ale občas sa nájdu pekné technické úseky po koreňoch prípadne medzi kameňmi, ktoré preveria technickú zdatnosť jazdcov. V tejto súvislosti mi napadá, aby som vzdal hold jazdcom na tandemoch, ktorí niektoré zjazdy dávali tak, že z toho zostával rozum stáť. Druhá polovica trate je tvorená z väčšej časti hrebeňom, ktorý začína približne na 69. Km. Tvoria ho pekné lesné chodníčky ktoré sa striedajú so spevnenými lesnými cestami. Na ten hrebeň sa ale treba najskôr dostať. V tomto prípade na to slúžila krutá asfaltová cesta. Iný výraz ako krutá mi nenapadá. Prestavte si úzku strmú asfaltku, ktorá vedie po lúke a pri tom je vidno ako sa ťahá do diaľky a koniec v nedohľadne. Navyše, celý čas na slnku a v úplnom bezvetrí to bola cyklistická nočná mora. Niektoré úseky boli také strmé, že som išiel prevod 1:2 zo sedla aby som sa tam vôbec vyškriabal...a to hovorím o asfaltovej ceste! Na Trojáku (rekreačné stredisko) bola občerstvovačka, kde som využil aj servis a nechal si vyčistiť a namazať reťaz. Medzitým som tlačil koláče a hádzal do seba jeden pohárik ioňťáku za druhým. Na tachometri som mal vtedy 80 km, teda do ciela ostávalo ešte nejakých 40. Nasledoval už spomínaný hrebeň kde to bolo stále hore dole a ťažko sa dostávalo do tempa. Sily začali postupne ubúdať. Na svedomí to malo hlavne to nehorázne dusno a teplo. Telo sa nestíhalo chladiť a miestami mi z toho naskakovali zimomriavky, čo je neklamný znak, že termostat už nestíha. Prišla na mňa menšia kríza a trochu som poľavil. V závere na mňa čakali ešte 2 ťažké stúpania. Chlapík čo počítal pretekárov mi ohlásil, že som na 120. mieste. Mojím cieľom bola prvá stovka. A tak som si povedal, že v tých posledných kopcoch musím zabrať. Tie stúpania boli tiahle s rovnomerným sklonom a tak bolo dôležité nastaviť ten správny rytmus. Celkom sa mi to podarilo a pomaličky som začal predbiehať. Mal som toho už vážne plné zuby a visel na riaditkách ako handra. V úplne poslednom kopci som nastúpil (ako smiešne to znie keď sa bavíme o miestach okolo prvej stovky ) a v následnom zjazde ešte zvýšil svoj náskok. Po rovinách som dupal, čo to dalo, s blížiacim sa cieľom človek akosi prestáva vnímať únavu. Posledný kilometer sa ide v priestoroch zámockého parku, trať sa vinie medzi stromami popri vode, ľudia sediaci pri trati fandia, dokonca začujem aj svoje meno...proste paráda. Takto si predstavujem zaslúžený finish po 120 km. V cieli som ale totálne vyčerpaný. Stretávam mamu a Ginu. Jediné po čom túžim je miesto v tieni. Zoberiem do ruky 1,5 l minerálky a zvalím sa na trávnik..konečne.

Drasal

Postupne sa pozbieram a uvedomujem si, že aj keď to dnes bolo extrémne ťažké, veľmi ma to bavilo. Pred autom na trávičke si spravíme piknik a užívam si odpočinok v rybárskom kresle V priestore cieľa je narvané, sú tu veľké stany, kde sa podáva jedlo, o kúsok ďalej sa zase grilujú klobásky, prípadne čapuje pivo. Aj keď je tu kopec ľudí, nikde dlho nečakám a vyberám si jedno zo šiestich jedál ktoré sú k dispozícii. K tomu nealko pivko, pretože klasické by ma asi uspalo . Pomaličky sa balíme a o 16:00 vyrážame domov. Síce je o 19:00 tombola, ale aj tak by som nič nevyhral..

Drasal

Nakoniec som skončil s časom 6:29 na 107. mieste absolútne, čo ma trošku sklamalo, stovka unikla len o vlások . Zároveň je to ale oproti minulému roku zlepšenie o 38. miest. Na kráľovskej trati zvíťazil bývalý vynikajúci profesionál, účastník Giro Italia, Jan Hruška (čas 4:51) a medzi ženami Barbora Radová (čas 6:18) . Na krátkej 55 km trati sa z víťazstva radoval Pavel Boudný (čas 2:08) a Alena Krnáčová (čas 2:44). Počet účastníkov, ktorí došli do cieľa bol 551 na dlhej a 532 na krátkej trase.
Čo dodať na záver? Tento pretek bude vždy patriť medzi moje obľúbené. Čo ma trošku zarazilo, je nízka účasť Slovákov v porovnaní napríklad s Author Šela maratónom. A pritom tento v ničom nezaostáva. Dokonca to ani nie je ďaleko od hraníc, približne 2,5 hod cesty autom zo Žiliny. Niekto môže namietať že 600 KČ (700 KČ deň pred pretekom) je veľa peňazí. Avšak za tieto peniaze dostanete perfektne zabezpečenú trať na ktorej je 9 občerstvovacích staníc s bohatým výberom, servis na trati, veľký výber jedál v cieli, kvalitné tričko. K tomu cieľ situovaný v krásnom zámockom parku a vynikajúca atmosféra. Tak snáď sa tam o rok stretneme...

Drasal

Ešte by som rád poďakoval svojmu hlavnému sponzorovi, že mi umožnil tento výlet a robil mi garde, že bol ochotný aj v tom teple behať od jednej občerstvovačky k druhej, čakať ma tam a popri tom spraviť fotky

Fotky
www.zdenekschovanec.estranky.cz
www.kocian.net

Výsledky
http://kolopro.sportsoft.cz/absresults.aspx?r=18&lng=cz

Oficiálne stránky maratónu
http://www.drasal.cz/propozice

Trochu iný pohľad
http://www.mtbs.cz/Zavody/KPZ-09-Drasal-cla.html
report_problem Našiel si v texte chybu?
Páči sa ti tento článok? thumb_up0thumb_down comments 8 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Maratona dles Dolomites 2021 - to najkrajšie, čo Taliansko ponúka

Maratona dles Dolomites 2021 - to najkrajšie, čo Taliansko ponúka

Prvá júlová nedeľa v Dolomitoch po dvoch rokoch opäť patrila cyklistom a mne sa podarilo byť pri tom.
Majstrovstvá sveta v MTB maratóne Masters - hľadanie motivácie

Majstrovstvá sveta v MTB maratóne Masters - hľadanie motivácie

To fakt je majstrák sveta v bike maratóne „starých chrenov“? A kde to bude? Tieto otázky som položil Tomášovi Hauserovi na maratóne v Raji, keď sa ma pýtal, či sa chcem zúčastniť.
Reportáž: Kaktus Bike Bratislavský MTB Maratón - soľ nad zlato

Reportáž: Kaktus Bike Bratislavský MTB Maratón - soľ nad zlato

Perfektné počasie, kvalitná konkurencia a najmä ja, Moravák a Janka Keseg Števková, taký bol môj záver sezóny v Bratislave.
keyboard_arrow_up