Brutálny zvolenský cyklomaratónik

Keď som v Ozdíne pred týždňom Radovi Bírošovi oznámil, že trasa mi prišla troška nudná, hneď mi odporučil Zvolenský Horský Cyklomaratónik, kde Vlado Oprenčák pripravil trať, aká na Slovensku nie je zvykom. A Zvolen nesklamal…

Ráno
Ráno pred maratónom by sa dalo označiť jedným slovom: skoré. Hromadný štart bol naplánovaný na 9:00 a prezentácia končila ráno o 8:00 a pre mňa to znamenalo vyrážať z Piešťan okolo šiestej ráno. Viac ako polovica cesty bola v hustej hmle, ale pred Zvolenom vykulo slniečko a nad hlavami sa zjavilo bezoblačné azúrové nebo. Niekto tam hore (alebo niekto z organizačného teamu) vybavil prekrásne cyklistické počasie, s teplotami okolo 20 stupňov, jemným vetríkom, ktorý na viac ako 90% vysušil dovtedy jemne premáčanú trať. A tak sa nakoniec stalo, že sa po týždňoch búrok a prehánok aj troška prášilo. Ale to predbieham...

Prezentácia
Centrom pretekov bol štadión FC Lokomotíva Zvolen, ktorý poskytoval dostatok priestoru pre prezentáciu, stánky sponzorov a stánky s jedlom/pitím a priľahlé budovy poslúžili ako šatne, WC a sprchy. Samotná prezentácia bola bezproblémová – množstvo pretekárov sa zaprezentovalo už v piatok a množstvo pretekárov rátalo s tým, že prezentácia sa neukončí o ôsmej (čo sa aj stalo) a prezentovali sa až pred pol deviatou. Rady sa nestáli vôbec, čo má na svedomí hlavne nízka účasť pretekárov, ktorých prišlo len okolo 170. Pretekári dostali štartové číslo s vytlačeným výškovým profilom (veľmi užitočná vec) a okrem obligátnych reklamných plagátikov aj 2 kusy Enervitu GT. Po vykonaní predštartových rituálov a zahriatí sa jazdci začali radiť na štart. Zaujímavosťou maratónu bolo, že pretekári si zvolili, či chcú ísť dlhú alebo strednú trať až na konci strednej trate a tak radenie podľa vzoru „dlhá, stredná, krátka“ trať nedávalo až taký zmysel, ale pri 170 jazdcoch zápchy nehrozili, takže žiadna nervozita pri hromadnom štarte nevznikala.

Trať
Odštartované bolo presne o deviatej primátorom Zvolena. Po pár desiatkach metrov na výpadovke na Lučenec (pri zastavenej doprave) sa trať stočila doprava a začala sa progresívne, ale dosť rázne zdvíhať. Asi len kilometer sa išiel po asfalte a hneď sa vliezlo do lesa, po širokej lesnej ceste. Štartové pole sa výrazne trhalo a s predbiehaním nebol najmenší problém. Na špici sa išlo pekelné tempo, keďže na šiestom kilometri bola horská prémia s finančnými odmenami. Ja som však mal čo robiť, aby som si udržal prijateľné tempo a v skupine sa štveral na vrchol kopca. Na vrchole sme mali už 324 metrov nastúpaných a prišiel prvý zjazd. Organizátori, očakávajúc väčšiu účasť a poučení z minulého roku, spravili prvý zjazd široký a tak nebol problém predbiehať ani v ňom. Aj keď bol z kategórie ľahších, naznačil, že názov „cyklomaratónik“ je prehnaná zdrobnenina. Zjazd vyústil na asfaltovú cestu pod dedinou Michalková, do ktorej sme sa po ostrom asfalte asi kilometer a pol driapali. Trať sa stočila doľava, do terénu a začali sa kruté stúpania. Prevod 1-1 (najľahší) bol zaradený častejšie ako iné prevody a náročnosť stúpaní zvyšovali klzké kamene, tráva a občasné blatko. Asi nie úplne ideálne pre cykloturistov, ale bikeri si aj tieto stupáky užívali, ikeď často práve ako turisti (pekne peši). Na 11. km sme už mali 600 výškových metrov v nohách a pomaly sa začali zjazdíky stávať užšími a technickejšími; presne to, na čo som sa tešil. Technický zjazd vystriedalo tiahle stúpanie s technickými pasážami, aby mohol prísť ďalší technický zjazd po kameňoch a mokrých koreňoch. Následne krátky výšľap a prvá občerstvovačka, kde sa bikeri mohli občerstviť vodou, ionťákom od Enervitu, banánmi, hrozienkami, jablkami... A nechýbalo ani náradie, pumpa a náhradné duše. Apropos, duše. Lepšie to išlo bez nich. Od druhého zjazdu som snáď každých 300 metrov videl bikera s bikom hodeným vedľa trate, ako obzerá predné/zadné koleso, nahadzuje novú dušu, alebo pumpuje o dušu s minihustilkou. Zdá sa, že kto neprerazil, ani nešiel Zvolenský maratón. Ja som sa aspoň o toto nemusel báť, keďže som nemal čo preraziť. Ale v zjazdoch dostávali zabrať všetky časti biku, vrátane jazdca a jeho rúk a chrbta. Ale späť k trati. Hneď za druhou občerstvovačkou sa objavila dosť krutá stojka, na ktorú nemalo veľa ľudí (v mojej skupine) sily alebo chuť a tak sa hromadne tlačilo. Aj keď som si celý kopec vyšľapal, náskok som si príliš neurobil, peši to išlo rovnako rýchlo. Sklon sa onedlho trochu zmiernil a pomaly, ale isto, sme sa dostávali do najzaujímavejšej časti maratónu, aspoň z môjho pohľadu. Minimálne 10 km singletrackov, akých som ani nedúfal, že na Slovensku môžeme mať. Vlado Oprenčák ich asi staval vlastnoručne, pretože to bola čistá labuž. V hustom lese s okuliarmi toho nebolo veľa vidieť, ale to vôbec neubralo na kráse tomuto úseku. Po výjazde z lesa sme sa dostali na lúky s krásnymi výhľadmi a k druhej občerstvovačke. Tu sa viacerí ani nezastavili, nakoľko je to už skoro len dole kopcom, ale ja som už nemal vodu v camelbaku a tak som musel doplniť. Občerstvovačka bola vybavená rovnako ako prvá, ale chýbali duše. Minuli sa... Pobral som sa krátkym asfaltovým zjazdom s následným odbočením do terénu, aby som narazil na ďalšie technické zjazdíky, ktoré ma dostali až do Môťovej. Tu som mal jeden jediný problém so značením, kedy som musel zastaviť, pokrúžiť a pozerať sa po šípkach. Inak bolo značenie 100% a regulovčíci, ktorých bolo ako maku, robili svoju prácu bezchybne a prívetivo. Z Môťovej to bolo cez kopec do Zvolena – a na kopci organizátori posielali ľudí buď do cieľa, alebo na ešte jedno kolečko. Priznám sa, že som sa pohrával s myšlienkou dať si ešte jedno kolo, ale ďalších 1300 metrov prevýšenia a ďalších 44 km by som asi v rozumnom čase nezvládol. Tak som sa vybral poslednými serpentínami dole k štadiónu, kde som po odkrúžení pol-kolečka na štadióne došiel do cieľa. Čas pod 3 hodiny bol môj cieľ a to som si aj splnil – len tak tak...


Po pretekoch
Pretekári z krátkej a strednej trate mali naozaj kopu času, ak chceli počkať na vyhlásenie výsledkov a tombolu (ktorá mala byť o piatej). Za ten čas sa mohli osprchovať v sprchách s teplou vodou (luxus). umyť bike s pripravenou jednou WAP-kou, zajesť si mäsitých či bezmäsitých cestovín a zaliať ich kofolou či Urpinerom. Prítomní si mohli pozrieť a vyskúšať biky Haibike a Giant, pozrieť si veci od firmy Sloger, Bicykle u Mira, Kubica Sport, Top-Trend, AC-Star a ďalších sponzorov. O hudbu a komentár sa staral Roman Barényi, takže o zábavu bolo postarané. Ja som mal takmer 5 hodín do vyhlásenia výsledkov, ktoré som okrem očisty seba a biku využil na návštevu Zvolena a hlavne pokec s bikermi, ktorých čakalo na výsledky vďaka peknému počasiu dostatok. Samotné vyhlásenie začalo okolo piatej. Organizátori najskôr udelili cenu najmladšej účastníčke, najmladšiemu účastníkovi, najzrelejšej účastníčke a najskúsenejšiemu účastníkovi a cenu fair play. Tu by som rád zdôraznil, že jej recipient, Tomáš Višňovský zo Žiliny, pustil pred seba v cieľovej rovinke Víťazoslava Krnáča, ktorý v poslednej serpentíne spadol a Tomáš ho v nej predbehol. Tomáš to odôvodnil tým, že jeho súper celý čas ťahal špicu a zaslúžil si vyhrať. Za toto si Tomáš vyslúžil potlesk a veľké uznanie. Následne boli udelené finančné ceny za horskú prémiu, ktoré si rozdelili Lami, Bíroš, Barényi, Hartl a Faber (ak sa nemýlim). Potom už nasledovali víťazi jednotlivých kategórii, ktorých nájdete na fotkách a vo výsledkoch. Zakončila to tombola s hlavnou cenou, ktorou bol bike od nemeckej značky Haibike. A tým sa, aspoň pre pretekárov, skončil 6. ročník Zvolenského Horského Cyklomaratóniku. A my už sa tesíme na siedmy...

Záver
+ technická, hravá a skvele rozložená trať (Vlado, poklona)
+ perfektné značenie a práca organizátorov na trati (dokonca označili nebezpečné kamene v zjazdoch načerveno)
+ technické a organizačné zabezpečenie areálu štartu a cieľa
+ počasie, asi objednané
+/- trať nebola pre všetkých a veľa ľudí odradila od účasti
- skorá prezentácia, štart a tým pádom dlhý prestoj medzi príchodom do cieľa a vyhlásením výsledkov. Na toto asi neexistuje správny recept...

Keďže sa radím skôr do skupiny vyznávačov technických zjazdov a stúpaní ako širokých ciest a výhľadov, Zvolenský maratón som si vyslovene užíval. V spojení s takmer bezchybným značením a organizáciou radím Zvolenský Horský Cyklomaratónik medzi najlepšie maratóny u nás. Škoda, že toto moje hodnotenie nezdieľa veľa bikerov, keďže sa ich na trať z obáv pred traťou postavilo len okolo 170. Dúfam, že sa na štart o rok postaví bikerov viac – a že budú mať podobné pozitívne dojmy ako ja v sobotu. Organizátorom patrí veľká vďaka a uznanie za prácu a pozitívny prístup. Nech vám to vydrží aj naďalej!

Výsledky
http://www.vos-tpk.sk/2009/zvolen9.txt

Diskusia
http://forum.mtbiker.sk/viewtopic.php?f=6&t=18341&st=0&sk=t&sd=a&start=45

Fotogalérie
http://picasaweb.google.sk/ivuska83/ZvolenskyCyklomaratonik09#
http://www.bikemagazin.sk/clanok/items/total-brutal-vo-zvolene.html

Ohlasy z fóra
dotm: parada ako vzdy...tentokrat aj pocasie...trat, zabezbpecenie bez debaty...vela vela km singlov a snad vsetky mozne povrchy, radost sa sem vracat

Ja?No!: Dakujem pekne, bolo to KRÁSNE" title="
Tesil som sa do Zvolena a opat sa ukazalo, ze je to jeden z TOP maratonov na Slovensku.
organizacia, znacenie aj vyber trate u mna za 1 s *
na trati bolo vidno, ze organizatori odviedli kopec kvalitnej prace pre cyklisticku verejnost, mal som a stale mam z toho dobry pocit.
este raz dakujem pekne a tesim sa o rok.

lapaloma: trat nadherna... najma tie single s kamenmi a potom uplny zaver ... ale cakanie na vyhlasenie a tombolu uuuuuplne uuuplne naprd

LiviaZV: ...tak opat sa naplnili Jezusove slova spred par dni! Trat super znacena, vdaka kriklavym smerovkam nebol problem uz z dalej vidiet spravny smer, nebezpecny usek, ci nebezpecny kamen, koren...ale vsetko sa da - aj "zabludit" na domacej trati ...bohuzial som sa nechala "zviezt" rychlejsim jazdcom predo mnou, ktoreho som len cca 300 m pred nespravnym odbocenim pustila pred seba... a tak som pokracovala za nim v zjazde, hoci sme mali ist doprava do mierneho stupania... a tak sme traja sli peknym zjazdikom (mozno 1,5 km), kym sme nestretli dalsich troch, ktori sa uz vracali zo 2 km... ked sme prisli spat na trat - videli sme, ze smer bol pekne vyznaceny sipkou doprava... a naviac - ved to tam poznam, aj ked nemam trat super najazdenu, nesla som ju predsa prvy krat... nuz co, stava sa aj lepsim ...v cieli sa vsetci cudovali, kde sa tam dalo zabludit...tak aspon viem, ze sa netreba spoliehat na rychlejsieho jazdca pred sebou...

...ale teda, opat patri velka VDAKA Vladovi, Mirke, Igimu a vsetkym z organizacneho timu a celemu SCK Zvolen za super "maratonik" a vdaka aj "tomu tam hore", ze to nepokazil dazdom, ale spolupracoval a vybavil pocko akuratne na takuto akciu

DancaZV: ....a vdaka organizatorom dostal aj specialnu cenu,plne si ju zasluzil...niektori bikeri by si z neho mohli vziat priklad ...

presla som trat Elementare s 13.r.dcerou Barborkou....perfektne znacenie ,trat ...adekvatna elementare....potesilo aj vyhlasenie ceny pre najmadsiu ucastnicku maratonu ...

atmosferu si vytvori biker sam....bud pokecia do vyhlasenia vysledkov s bike pozit.ludmi alebo somre,ze musi cakat

Fotky