Zvolenský Maratónisko

Minulý víkend sa konal už šiesty ročník Zvolenského cyklomaratóniku. Tohto roku nebol zaradený do maratónskej série, nič mu to však neubralo na atraktivite a povesti. Hlavný staviteľ trate Vlado Oprenčák spolu s tímom ľudí s SCK Zvolen znovu pripravili organizačne skvelé preteky.

Príchod

Z Ružomberka do Zvolena to nemám ďaleko, je to asi hodinka pohodovej jazdy. Išli sme celá rodina a s nami šiel aj môj kamoš, aby si po ôsmych rokoch pripomenul závody na bikoch.. V Bystrici nás privítala dosť hustá hmla, ktorá sa niesla až pred Zvolen. Informačné tabuľky umiestnené popri ceste nás pekne doviezli až na miesto štartu. Usporiadatelia v areáli mali všetko pod kontrolou (parkovanie áut, informovanie a veci s tým spojené). Prezentácia prebiehala bez ťažkostí. Prišiel som trochu v predstihu aby som všetko v kľude stihol. Pred štartom som si vyhľadal Vlada a opýtal sa pár otázok ohľadom trate.

Preteky

Tento maratón je naozaj lahôdka medzi maratónmi, ktoré som odjazdil. Ten kto ho už absolvoval, zistil, že je to maratón od bikera pre bikerov. V ponuke na výber boli tri trate: ELEMENTARE (34 km/862 m), MEDIANO (44 km/1366 m) a nakoniec trať, ktorú som absolvoval ja, BRUTALE (91 km/2912 m). Technicky veľmi náročná trať so strmými stúpaniami, pomalými zjazdmi a peknými single-trackmi. Vladovi sa podarilo na štart prilákať naozaj zvučné mená ako Milan Barényi, Michal Lami, Karel Hartl, Martin Škopek, Martin Kostelničák, Martin Haring, Tomáš Hauser, Martin Markech, Zdeno Fáber.

Štart preteku o 9:00 hod bol spoločný pre všetky kategórie a to z toho dôvodu, že na šiestom kilometri bola vyhlásená horská prémia, (hodnotených bolo päť miest), ktorú mohol získať viac-menej hocikto. Keď mám pravdu povedať, bol to boj od štartu. Výjazd z areálu štartu, krátka asfaltka na rozjazdenie a potom už nekompromisné stúpanie až na prémiu. Drvivé tempo rozdelilo veľký pelotón behom pár minút. Na vrchol sme došli v tomto poradí: na náhodu nič nenechal Michal Lami, ktorý vyhral prémiu, nasledoval ho Karel Hartl, Milan Barényi, Martin Škopek, ja, Martin Haring a Martin Kostelničák. V následnom zjazde sme sa prví šiesti spojili. Z lesa sme pokračovali asfaltovým stúpaním cez obec Michalkovú do ďalšieho dlhého stúpania najskôr po lúke ktorá ďalej smerovala do lesa. Tu bolo jediné miesto na trati kde sa oplatilo ísť šmykľavé výjazdy pešo, inak bolo všetko prejazdné. Asi po 20 – 25 min sme sa pekným rýchlym zjazdíkom vrátili späť do Michalkovej. Na rad prišlo kamenisté stúpanie, kde Milan Barényi chytil nejakú skalu, ohol pätku a utrhol jednu špicu na zadnom kolese. Po krátkej oprave sa vrátil späť do hry a dobehol nás v najtechnickejšom zjazde na celej trati. Tu sa mi páčilo, že ideálna stopa bola vyznačená vápnom a usporiadatelia upozorňovali na nebezpečný zjazd. „Zdravie na prvom mieste“. Vystúpali sme si na Královú, kde bola prvá občerstvovačka, odkiaľ sme si to vyrazili do prudkého výjazdu po lúke. Tempo bolo veľmi svižné a práve tu sa náš malý pelotónik rozdelil. Vpredu ostali Lami, Barényi, Haring, Škopek, nasledovali sme ich ja, Kostelničák a Hartl začal zaostávať (asi prišla kríza alebo potreboval zvoľniť tempo). Každopádne som pokračoval vo dvojici s Kostelničákom až ku päťkilometrovému single-tracku. On išiel strednú trať (MEDIANO), takže si zvýšil tempo a snažil sa dobehnúť Haringa a Škopeka, ktorí bojovali tiež na strednej trati. Singlom som pokračoval už sám. Síl som mal ešte dosť, technický chodník som si miestami aj užíval. Po pol hodinke som sa opäť vrátil na Královú, pokračoval som kilometer po asfaltke a späť do lesa po hrebeni rýchlymi chodníkmi až do Zvolena. Prvé kolo som mal za sebou a už som sa napájal do druhého kola, keď ma odzadu dorazil Tomáš Hauser. Hovorím si fajn, dvom sa pôjde lepšie. Tomi ma však zradil a na mieste, kde sa rozdeľovali trate si to zamieril do cieľa strednej trate. Ja som sa občerstvil, namazal reťaz a trápil som sa ďalej. Rozdiel medzi prvým a druhým kolom bol v tom, že na začiatku druhého kola sme odbočili náročným singlovým zjazdom na náročné singlové stúpanie, ktorým sme sa vrátili na pôvodnú trať. Hneď po odbočení nasledovali serpentíny, ktoré miestami robili problémy aj mne. Druhý prídavok sa odpájal z pôvodnej trate kúsok pred horskou prémiou a náročným ale krásnym singlom nás zviedol na asfaltovú cestu ktorá stúpala (asi 6 -7 km) až do Michalkovej. Tento singel bol okorenený možnosťou skočiť si pár skokov, ktoré organizátori pripravili pre tých skutočne nenásytných. Potom to už bolo to isté ako v prvom kole. Šlo sa mi výborne, nemal som vážnejšie problémy, no za chrbtom som si viezol Karla Hartla, ktorý je skvelý maratónec. Skôr ako nohy ma bolel chrbát, ruky a hlavne zadok. Technicky náročná trať určená prevažne pre plnokrvných bikerov brala sily hlavne v tomto ohľade. Strmé výjazdy mi nerobili problém, no ten single-track ma v druhom kole dorazil (mal som pocit ako keby som robil so zbíjačkou). Poradie na trati sa nemenilo ani v druhom kole, vpredu kraľoval Michal Lami, nasledoval ho Milan Barényi a ja. Na trati som mal aj doprovod, otec mi podával fľašky a hlavne mi zisťoval stratu na prvých dvoch a aký mám náskok pred Karlom, čo bolo pre mňa v tej chvíli dôležité. Počas preteku som si udržiaval náskok pred Hartlom cca 4-5 min. Pri nájazde do tretieho okruhu (cca 5 km) som mal slušný náskok a vedel som, že urobím všetko preto aby som si tretie miesto udržal až do cieľa. Tretie kolo pozostávalo z výjazdu pod horskú prémiu a následného singlového zjazdu, ktorý som absolvoval v druhom kole v opačnom smere. Ešte krátky výjazd chodníkom a zjazdík do areálu futbalového štadiónu, kde bol cieľ. Nadmieru spokojný som si došiel po tretie miesto v silnej konkurencii (snáď majstrovskej), bola tu celá slovenská maratónska špička. Kráľom Zvolenského maratónu sa stal Michal Lami, vyhral horskú prémiu a dlhú trať, sekundoval mu Milan Barényi, tretí som bol ja, potom Karel Hartl a piaty skončil Zdenek Fáber. O rok si to nenechám ujsť a prídem sem rád.


Hodnotenie

Maratón vo Zvolene mám rád, v cieli človeka bolí hádam všetko. Technicky náročná trať so strmými stúpaniami a ťažkými zjazdmi nie je však pre každého. Je to fakt len pre bikových fajnšmekrov, bežný cykloturista sa tu vytrápi až na kosť. Trať možno tohto roku nepritiahla toľko ľudí na štart, ale je to zmena oproti ostatným rýchlym a jednoduchým maratónom, ktoré sa jazdia na Slovensku.
Organizačne skvelo zvládnutý maratón značenie trati 100%, ochotní usporiadatelia, občerstvovačky skvelo zásobené. Teplá sprcha v cieli, možnosť umytia bicykla, jedlo a nápoj podľa výberu
Finančné ohodnotenie pre najlepších na horskej prémii aj v jednotlivých kategóriách + vecné ceny a nechýbala ani štedrá tombola.
S vyhlásením a tombolou sa dlho čakalo, čo odradilo dosť ľudí a niektorí odišli domov.
Každopádne Zvolenský maratónik opäť raz preveril pripravenosť pretekárov a ich strojov. Ja osobne by som na ňom nič nemenil, no ak by chcel organizátor prilákať väčšiu masu ľudí mal by zjednodušiť trať.

Viac v reporte od Červa: http://www.mtbiker.sk/index.php?modul=clanky&id=1202

Foto v úvode © ivuska83: http://picasaweb.google.sk/ivuska83/ZvolenskyCyklomaratonik09#