TBK Enduro Race 2019 - ako dopadol nultý ročník?

Ako ste už možno mnohí postrehli, posledný októbrový víkend sa v bratislavských lesoch pod Bielym Krížom niesol v znamení MTB pretekov - tentokrát v kategórii Enduro.

Jednalo sa o nultý ročník TBK Enduro Race pod záštitou OZ TBK, občianskeho združenia zodpovedného za budovanie a údržbu dnes už sústavy trailov pod malokarpatským kopčekom Biely Kríž nad mestskou časťou Bratislava - Rača.

Výzva ako sa patrí

Prívlastok nultý napovedá, že išlo o premiéru, čo pre nás, zanietených trailbuilderov inklinujúcich skôr k obrábaniu lesnej pôdy a následnému brázdeniu trailov s nulovými skúsenosťami ako organizátori pretekov znamenalo obrovskú výzvu. Neskutočné množstvo plánovania, vybavovania a zabezpečovania. Dala by sa tu o tom napísať taká menšia rigorózka (nie plagiát), ale to je nadlho.


Maťo Müller ako hlava toho celého, ale aj každý jeden člen usporiadateľského tímu, tomu obetovali kopu lásky, svoj voľný čas a namiesto toho, aby pretekali na svojej domácej pôde, robili všetko preto, aby zúčastnení pretekári jasali od spokojnosti. A to všetko bez nároku na akýkoľvek honorár. Už teraz, po uzavretí poslednej RS-ky a vyhlásení víťazov, môžeme spokojne a so všetkou pokorou povedať, že sa nultý ročník TBK Enduro Race (až na maličkosti) vydaril a pozitívne ohlasy zúčastnených nám robia neskutočnú radosť.

Chémia zafungovala perfektne

Či už medzi súťažiacimi alebo v organizačnom tíme, všade vládla výborná, priateľská atmosféra podčiarknutá dokonalým počasím, aké by si ani sám doktor Iľko netrúfol predpovedať. Tí súťažiaci, ktorí sa najmä na poslednej RS-ke skrz dlhé dni bez zrážok vyváľali v hlbokom prachu by síce možno nesúhlasili, ale pokiaľ to neskončí na sádrovni, tak je aspoň pri pive o čom rozprávať a patrí to jednoducho k tomu. A v tomto smere môžeme byť spokojní tiež, keďže tých vážnejších pádov bolo skutočne len minimum.


Na presunoch dlhých spolu 18 km a meraných úsekoch, ktorých bolo šesť v celkovej dĺžke 7,7 km sa stretli jazdci mnohých kategórií. Od väčších či menších hrotičov na vysokých zdvihoch, ktorí boli v prevahe, cez XC orientovaných makačov, ktorí presuny dávali tak, že sme sa nestačili čudovať (a presúvať stanoviská bránok) až po E-Bikerov vo svojej vlastnej kategórii, ktorých všetci napriek predsudkom prijali s veľkou láskou a pochopením (tu si pre istotu domyslite smajlíka). Obzvlášť by som vyzdvihol kategóriu žien, tie nielen že vyzerali oveľa lepšie ako muži, ale mnohých z nás by svojou jazdou strčili do vrecka. Prihlásených bolo 149 pretekárov so zaplateným štartovným, čo bol aj limit určený počtom čipov časomiery. Na štart napokon nastúpilo 129 odvážlivcov, z toho 10 „odvážnic“ (žien).


Tu by som asi svoj mierne bezobsažný výlev skončil, keďže som bol iba malým kolieskom v celom tom usporiadateľskom súkolesí a podstatné sú dojmy hlavne tých, ktorí pretekali – dúfam, že sa nájde niekto, kto tomu obetuje čas, podelí sa o vlastné dojmy a napíše nejaký race report.

Áno, našiel sa! - pohľad jazdca (svacoma)

“Fajne zorganizovaná akcia, ktorá prekvapila už v sobotu počtom áut na parkovisku pod TBK, v samotný deň pretekov som došiel na biku a dal som si zahrievacie kilometre "pod horáreň" (tak sa to tuším volalo). Po prevzatí čísla a štartovacieho balíčka som prehodil zopár slov s chalanmi a štart som mal naplánovaný krátko po 10:45. Tu sa mi veľmi pozdávala elektronická platba štartovného a info o štarte, ktoré som vedel vopred a v neposlednom rade čip, ktorý fungoval sám (nemusel nikto ručne "pípať" jazdca).


Nachystaných bolo 6 RS a celkovo okolo 900 výškových v nohách. Ako to už býva zvykom, v Bratislave bolo sucho ako na púšti a tak vyzerali aj traily. Niektoré boli šmykľavé, v iných som mal pocit, že sa už lyžujem v prašane. Osobne po prvej šliapavej RS1 som išiel trochu na oči RS2 a RS3, naslepo preto, lebo skoro všetky skoky boli vypáskované a nemal som času si ich ísť obzrieť v tréningový deň. Ale človek sa zabavil aj tak. Na RS5 (Slalomka) štartoval za mnou Oliver Drábik, preto som si vravel, že musím zamakať, aby ma neobehol. Čo čert nechcel, v strede trailu pred výšľapom mi padá reťaz, tak musím zastaviť, nahodiť a pokračovať. Našťastie watty dávam koľko to ide a Oliver ma nedobehol, čo bolo také moje vnútorné víťazstvo. Posledná RS6 "Bannik" preverila naozaj jazdecké schopnosti. Tu som sa dosť trápil, keďže odklopené a prachom zaliate drážky moc jazdiť neviem ale okrem jedného pádu som prešiel v zdraví aj tento trail.


Na záver by som len chcel poďakovať organizátorom za to, že sa hecli spraviť takúto akciu, ktorá v BA chýbala. Dúfam, že ďalší ročník bude ešte lepší, ako tento nultý a skoky sa budú dať pekne poskákať! Chápem, že nie každý by skoky mohol dať a v race nasadení by sa mohol prihodiť aj úraz, ale myslím, že bikeri vedia odhadnúť svoje schopnosti.”


Všetci, ktorí sme tam so svojimi funkciami postávali pri tratiach - v oranžových reflexných vestách, pripomínajúc smetiarov, ale aj naše šarmantné posádky základní - všetci sme prežili perfektný deň. Odmenou nám bola parádna šiltovka, ktorú sme vyfasovali a pozitívne ohlasy súťažiacich. Týmto by som sa chcel v mene všetkých poďakovať zúčastneným, sponzorom, záchrannej službe, časomiere a jednoducho každému, kto sa na tom celom spolupodieľal. Veľká gratulácia víťazom! Už teraz pracujeme na tom, čo do budúcna zlepšiť a tešíme na ďalší ročník.

Výsledky:

Muži (do 1997)
1. Samuel Pivko - Bajkula Riders Bratislava
2. Matej Vitko - Bajkula Riders Bratislava
3. Vojtěch Šván - EVIL Bikes Czec

Muži U21 (1998-2003)
1. Patrik Chomist - Bajkula Riders Bratislava
2. Tomáš Martinák - Bajkula Riders Bratislava
3. Matej Krištín - Bajkula Riders Bratislava

Ženy od 16 rokov (od 2003)
1. Simona Kuchyňková - EVIL Bikes
2. Michaela Stankociová - Bike Depo
3. Vladimíta Rožoková - [bajkerky]

E-bike od 16 rokov (od 2003)
1. Peter Drábik - Cube Enduro Team
2. Lukáš Strezenický - bike4fun
3. Andrej Dermek - Bike Depo


Kompletné výsledky nájdete na tomto odkaze.

Autor fotografií: Adam Šakový