Najkrajšie stúpania – Tichá a Kôprová dolina

Najkrajšie stúpania – Tichá a Kôprová dolina

Poďte sa s nami pozrieť do dvoch nádherných dolín, ktoré ležia na hranici Západných a Vysokých Tatier a sú zároveň aj oficiálnou cyklotrasou.

Príde mi až neuveriteľné, ako dlho tieto doliny unikali mojej pozornosti. Ale celkovo, čo sa týka jazdenia v Tatrách, ak vynechám maratón Horal, sa moje obzory výrazne rozšírili až s jedným lokálnym borcom z Popradu . Predsa len som typ, čo na 99,9 % vyráža z domu do svojho okolia a nie ten, čo naloží bike do auta/vlaku a ide niekam úplne mimo svoju lokalitu. Do toho sa ale postupne dostávam, resp. to vyplynie z nejakej okolnosti – asi osud .

S cestným bicyklom som bol v Tatrách prvýkrát len minulý rok, dovtedy som tam chodil v podstate len na VHT a lezenie. Odvtedy už pribudlo niekoľko výjazdov, viacero z nich ste v podstate aj videli takže na nejakého veľkého znalca sa rozhodne nehrám. No práve kontrast žiletky a hôr, teda elegancie a prírody sa mi na tom všetkom zrejme páči najviac. Ťažko sa to presne vysvetľuje, no myslím, že viacerí pochopia, čo mám na mysli...



Veľkou výhodou tejto lokality je fakt, že leží trochu viac mimo klasického tatranského „mainstreamu“. Samozrejme hotel Permon je známy, ale na okolie Štrbského alebo Popradského sa nechytá. Takže možno tip, ak zistíte, že vaša pôvodne vybraná lokalita počas leta praská už vo švíkoch .

Výletné parametre


Parametre stúpaní som už načrtol vo videu a môžem použiť aj výraz naklonená rovina. Tichá dolina má na dĺžku cca 10 km a priemer 3 %, čo ale skresľuje dlhý "nástup". Väčšinu metrov naberiete v záverečnom úseku, ktorý má asi 2,6 km a priemer 5,2 %. Opačne je na tom Kôprová, kde väčšinu metrov naberiete hneď v úvode a potom už je to zase "kochačka". Takže dĺžka asi 5,9 km a priemer 3,3 %. Každopádne stále sa jedná o stúpanie a moju kategóriu najkrajších stúpaní rozhodne spĺňa... práve z toho dôvodu je názov tejto série, aký je .

Povrch – zase sa ideme drncať?


Rovno sa pozriem na povrch, keďže práve ten bude zrejme veľmi zaujímať fanúšikov žiletiek. Je to v podstate hrubý a zrnitý asfalt, miestami rozbitý, ale zďaleka nie tak, ako je cesta na Sliezsky dom v strednej časti. Môžete mi veriť, že cestnému bicyklu sa naozaj na takých cestách nič nestane.



Jazdím takto pravidelne a nevidím žiadne následky, jediné čo odporúčam sú aspoň 28 mm a o niečo odolnejšie plášte, ktoré vozím cca na 4-5 bar. Dlhodobo na cesťáku používam model Pirelli Cinturato v šírke 30 mm. Predtým som mal aj 28 mm verziu. Idú krásne nahodiť ako bezdušové a za celý čas ma nepostihol na nich jediný defekt. Jedinou daňou je možno cca 60 g navyše oproti niečomu ľahšiemu, čo mne osobne absolútne nevadí obetovať a mať tak svätý pokoj. Samozrejme voziť ich môžete aj s dušami. Rovnako karbónové kolesá držia v pohode už takmer 2 roky. Ak máte aspoň trochu cit pre jazdu, bicyklu nič nespravíte a že sa občas trochu trasie, nevadí...môžete si hovoriť, že idete severské klasiky . Ak neveríte mne, Janči Halik je ďalší dôkaz. Na Sliezsky dom chodí v lete skoro denne na modeli Pinarello F12 a 26 mm plášťoch. Najväčšia nevýhoda cestného bicykla je tá, že cestou nadol musíte ísť opatrnejšie a bude vám to o niečo dlhšie trvať, s čím treba rátať - najmä ak je chladno.



Osobne mi ale takéto mierne rozbité cesty v podobných lokalitách, kde sa vyskytujú navyše aj turisti, vôbec nevadia. Prečo? No vďaka nim sú cyklisti nútení ísť opatrnejšie a teda pomalšie. Ak si niekto chce dokazovať, aký je „borec“ a púšťať si to dole v podobných miestach, je skôr obyčajný blbec. Hovorím natvrdo ale je to fakt, pretože ide o život. Jednoducho si „naložím“ cestou hore a dole sa pustím na pohodu. To píšem aj vzhľadom na Sliezsky dom, kde je situácia oveľa horšia a vídať tam kopec „plašanov“. Z toho vznikajú samozrejme kolízne situácie. A predstavte si, ak tam nakoniec opravia tú rozbitú strednú pasáž, kde miestami vôbec nevidieť do zákrut a ešte tam chodí veľmi často zásobovanie, čí vývoz hostí k hotelu, o turistoch ani nehovorím. Preto dúfam, že vy čo čítate tento text medzi nich nepatríte a pôjdete vždy dole s rozumom. Pretekať sa môžete inde....

Offseason znamená veget


Všetky predchádzajúce verzie kopcov, ktoré ste už videli, boli spojené s tým, že hore som išiel pre mňa ostrejšie tempo. Dôvodom je, že chcem, aby videá z týchto kopcov boli autentické, aby mali dynamiku a hlavne pre mňa je ten pocit zo stúpania vtedy úplne iný. Proste potrebujem cítiť, že telo pracuje na plné obrátky a ukrajujú sa metre...rovnako potom viem aj kopec lepšie „zhodnotiť“ a opísať pocity. A hlavne ten feeling, keď sa blíži vrchol, človek už ide skoro naplno, potom povolí v zábere, vydýcha sa a vychutnáva vrchol. Droga, ktorú možno viacerí poznáte. Adam to má vtedy zase ťažšie, pretože si musí s kamerou nadbiehať na "booste" a rýchlo hľadať vhodné scenérie. Čo ale moc nefunguje, ak sa ide napríklad po rovine, kedy elektro podporu vypne...



Ale teraz ho už na začiatku ubezpečujem, že dnes ideme v "offseason" režime . Keď je pekné miesto, zastavím, prípadne sa kúsok vrátim. A že tých krásnych miest po ceste bolo. Na konci Tichej doliny nám akurát zasvietilo slniečko, je úplné bezvetrie a keďže predtým pršalo a je chladnejšie, takmer dokonalá viditeľnosť. Doslova raj pre kameramana. Z videa možno vidieť, ako si užívame úplný veget a prírodu, a tak tomu aj bolo...

Keď si hmla ide svoje


Každopádne príroda si s nami aj trochu zahrala. Kôprová dolina je totiž známa tým, ako nad ňou doslova trčí vrchol tatranského Kriváňa, pričom asi ťažko budete hľadať lepšiu panorámu. Na konci Tichej doliny sme mali krásne azúrko a dúfame, že než pôjdeme Kôprovú, zdvihne sa hmla aj tam. Lenže nad Kriváňom sedel jednoducho dekel, ktorý nie a nie povoliť a pritom o pár km ďalej je všade jasno. Asi 100 x sme sa otáčali po ceste nadol, či sa aspoň na chvíľu neukáže...neukázal. Na druhej strane sme zase mali v doline „tajomnú“ jesennú atmosféru, ktorá tiež nie je zlá. Nakoniec hovorím Adamovi, že možno je to dobre a aspoň máme dôvod sa sem znovu vrátiť s kamerou. Dôvod alebo téma sa určite nájde .



Pre všetkých


Viackrát spomínam, že táto lokalita sa hodí pre všetky kategórie cyklistov a samozrejme aj na výlet s rodinou. Vyhnete sa spomínanému totálnemu návalu a rovnako sem môžete vyraziť s vozíkom, prípadne tieto kopce nebudú tak náročné ani pre deti. Navyše tam máte krásny potok a ešte spomínaný Kmeťov vodopád ako bonus. My sme si tu s Lenkou počas leta spravili kombináciu s kočíkom a bikom, kedy som si potom pridal práve Tichú dolinu sólo a vo výsledku z toho bol skvelý rodinný deň. Bolo stále leto, nedeľa a rozhodne sme nemali žiadny problém s parkovaním alebo nátreskom. A kúsok od parkoviska je koliba, kde môžete potom „zabiť“ halušky .



No a potom pre tých náročnejších odporúčam dolinky zaradiť do nejakého výletu. Spojiť ich môžete napríklad s trasou na Čierny Váh, alebo prípadne pridať k Tatranskej vrchárskej korune, čo z nej spraví korunu v podstate ultimátnu . Samozrejme nikto nevraví, že musíte ísť na žiletke, takže možností je kopec.



S peknými kopcami budeme pokračovať aj ďalej, už teraz máme vybraných viacero a medzi nimi samozrejme aj mnohé „legendárne“ a známe stúpania. Ale táto séria je pre mňa osobne dlhodobá zábavka a hory predsa neutečú. Síce vo videu hovorím o akomsi symbolickom ukončení sezóny stúpaní, no zrejme nevydržím a určite si dáme aj nejakú zimnú verziu. Tak užite jeseň a nechajte sa prípadne prekvapiť .
report_problem Našiel si v texte chybu?
Páči sa ti tento článok? thumb_up103thumb_down comments 46 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Najkrajšie stúpania - Malý Šturec – kráľovstvo serpentín

Najkrajšie stúpania - Malý Šturec – kráľovstvo serpentín

Sú kopce, ktoré zaujmú svojimi parametrami, najmä prevýšením, alebo sklonom. Prípadne sú kopce, ktoré ponúkajú nádherné prostredie a výhľady. No a sú také, kde zaujme hlavne samotná cesta nahor.
Najkrajšie stúpania – Ťatliakova chata alebo cesta do srdca Roháčov

Najkrajšie stúpania – Ťatliakova chata alebo cesta do srdca Roháčov

Poďte s nami na miesto, kde máte chvíľami pocit, akoby ste sa ocitli priamo v niektorej horskej etape Gira. A keď nie, aspoň si doprajete poriadny kus slovenskej prírody...
Najkrajšie stúpania – Špania Dolina alebo spojenie cyklistiky a slovenskej histórie

Najkrajšie stúpania – Špania Dolina alebo spojenie cyklistiky a slovenskej histórie

Dať si pekne do tela a hore sa odmeniť nádherným prostredím. Kombinácia, ktorá má svoje jedinečné čaro a nájdete ho aj v tejto banskej lokalite.
keyboard_arrow_up