Tip na výlet: Zo západu Čiech do Bratislavy na tandeme

Tip na výlet: Zo západu Čiech do Bratislavy na tandeme

1148 komentárov

PatrikL 17.07.2020 24 fotografií   Tip Na Vylet Ceska Republika Slovensko Vylet Cestna Cyklistika Tandem Zeny

Minulý rok sme sa rozhodli naplánovať si dlhší cyklovýlet, ktorý by preveril naše schopnosti plánovania, balenia sa a pomohol nám odhaliť, čo zvládnu naše telá a hlavy.

 

Sme Patrik a Júlia a tento článok vám priblíži, ako sa cestuje na tandeme zo západu Čiech na západ Slovenska.

Výber trasy


Začiatok trasy bol zvolený tak, aby bolo možné sa na daný bod jednoducho dopraviť a aby samotná cesta bola dostatočne zaujímavá a zároveň bezpečná. Vedeli sme o existencii trasy EuroVelo 13 (Cesta Železnej opony), tá nás zaujala a o finálnom počiatočnom bode rozhodlo to, že z Bratislavy do Chebu sa je možné dostať vlakom pomerne lacno, rýchlo a jednoducho.

České dráhy ponúkajú na svojich webových stránkach možnosť zakúpiť lístky z BA do Chebu bez problémov nielen pre cestujúcich, ale aj pre bicykle. Odporúčame kupovať lístky s dostatočným predstihom, často je možné tak ušetriť (Včasná jízdenka). Nás lístky stáli necelých 38 € po zohľadnení zliav (Júlia je študentka). Tiež sme do poslednej chvíle nevedeli, či berieme jeden bicykel alebo dva, na lístku boli teda pre istotu dva.



Príprava bicykla


Ako som už spomínal, do poslednej chvíle sme nevedeli, či pôjdeme na tandeme, alebo na svojich cestných bicykloch. Tandem sa totiž skladal od základu a termín doručenia rámu bol v stredu, pričom na výlet sa odchádzalo v sobotu. Ak by sa vyskytli nečakané problémy, tak by bicykel nebolo možné otestovať a pripraviť na takú náročnú trasu. Našťastie sa všetko podarilo, k pripraveným komponentom bolo potrebné dokúpiť len ďalšie podložky pod predstavec. Po dvoch dňoch a takmer 85 testovacích kilometroch sa ukázalo, že tandem bude použiteľný aj na náš výlet.

Vzadu sme umiestnili nosič pre dve bočné tašky a jeden vak položený hore, do rámu sme umiestnili kapsičky, veľa kapsičiek. Snažili sme sa vyhnúť použitiu ruksakov, čo sa nám podarilo. Zobrali sme len skladací ultraľahký a ultrakompaktný 10 l batoh, určený na krátke nosenie nákupov alebo cenností. Štandardne bol tandem zameraný na pohodlie a spoľahlivosť, preto nebolo potrebné meniť plášte alebo iné súčasti a pribudli už len blatníky a drobnosti, ako svetlá a držiak na kameru. Ak ide o dodatočnú výbavu na údržbu a opravy, tak tú tvorili najmä nasledujúce súčasti: náhradná duša, lepenie, pumpa, náradie, náhradné lanká (brzdové aj radiace), plastové sťahovacie pásky a mazanie na reťaz.

Za tandem bol pripojený cyklovozík Extrawheel Voyager Pro, ktorý bez problémov zvládol odviezť základnú výbavu na spanie: dve samonafukovacie karimatky, dva spacáky a stan.



Deň prvý - Bratislava, cestovanie vlakmi, Cheb


Prvý deň výletu bol v znamení cestovania vlakom. Cestou na Hlavnú stanicu sme prvýkrát išli plne naložení a bola to teda akási 7,1 km dlhá testovacia jazda. Krátko po ôsmej sme nasadli na vlak do Prahy, kde sme prestúpili na vlak do Chebu. V Chebe sa naše cestovanie vlakmi skončilo krátko pred štvrtou hodinou poobede. Po vystúpení sme absolvovali 7,5 km po Chebe, kde sme overili, či všetko funguje, pozreli centrum, nakúpili a presunuli sa do kempu na brehu vodnej nádrže Skalka (Kemp Podhoří).




Deň druhý - Cheb - Hermannsreuth


Prvá noc v novom stane ukázala, že išlo o dobrú voľbu, keďže stan FERRINO Lightent 3 bol vzhľadom na svoju hmotnosť a objem veľmi priestranný. Raňajky, teplá káva (počas výletu sme si na plynovom variči robili kávu 2v1) a hor sa na cestu.



Na začiatku pri odchode z Chebu trochu blúdime, ale pomocou aplikácie Locus, v ktorej máme stiahnutú mapu s nahratým GPX trasy, sa rýchlo dostávame naspäť na správnu cestu. Chvíľku ideme popri železničnej trati a následne vchádzame do lesa. V ňom je veľmi pekne, ale rýchlo začíname pociťovať miestne kopce, ktoré sú miestami tak strmé, že musíme bicykel aj potlačiť. Niekedy tlačíme aj z kopca. Robíme veľa zastávok na malé pikniky, takže kilometre plynú pomalšie. Naša trasa vedie z jednej strany na druhú - začíname v Čechách, následne zjazdujeme do Nemecka a ani sa nenazdáme a opäť stúpame do Čiech. V obci Tachovská Huť získavame vodu od detí, ktoré sa hrali na dvore.

Okrem toho sme si významnejšie trasu predĺžili len raz, a to omylom - v nemeckej obci Neualbenreuth. Nakoniec po zhruba 73 kilometroch usudzujeme, že máme bicyklovania dosť, a tak pomaly rozkladáme stan, asi 2 metre od hranice na českej strane. Na miesto na spanie máme šťastie, ide o lúku, ktorá je ale od cesty oddelená porastom stromov, takže nás prípadní okoloidúci len tak neuvidia. Opäť vyťahujeme varič, zohrievame konzervu maďarského guláša a varíme horúcu čokoládu. S plným žalúdkom sa ukladáme na spánok. Spí sa nám dobre, až kým nás nadránom nezobudí nejaké malé zviera, ktoré sa nám snaží dostať do stanu, po zasvietení vždy na chvíľku prestáva. Možno to bol ježko, to už nikdy nezistíme.

Odkaz na 2. deň.



Deň tretí - Bärnau - Rybník


Ráno balíme a okolo 9 opäť vyrážame, hneď sa však zastavujeme v nemeckom Bärnau, kde v miestnom supermarkete dopĺňame zásoby. Dole kopcom nám na tandeme ide cesta veľmi rýchlo, dokonca presahujeme rýchlosť 50 km/h, no nie nadlho, pretože sa nám prehrievajú brzdy. Čoskoro brzdy prestávajú byť našim problémom, keďže znova neúnavne stúpame naspäť na hrebeň. Sme nespokojní s tým, ako nás Eurovelo neustále vedie hore a dole kopcom, a tak začíname rozmýšľať nad úpravou trasy. Ak chceme stihnúť prísť domov už do nedele, musíme miesto lesných kopcovitých ciest začať využívať vedľajšie cesty, na ktorých sa sem-tam síce objaví auto, ale ušetríme množstvo energie, vďaka absencii neustálych prudkých stúpaní a klesaní. Okolo obeda prichádzame späť na české hranice, do mestečka Rozvadov. Najprv s nedôverou pozeráme na miestne kasíno a obchody s alkoholom a tabakom, kam s obľubou chodia nakupovať Nemci z prihraničných oblastí, nakoniec sa tu však rozhodneme na chvíľku zostať.

Zamykáme bicykel a sadáme si do miestnej reštaurácie, kde sme príjemne prekvapení veľkosťou porcií. Po obede si dávame ružovú limonádu a prejedení so zvyškom jedla v bielej krabičke pokračujeme v ceste. Ide sa nám veľmi príjemne, po asfaltovo-betónovej cestičke, lemovanej močiarmi. Cesta nám po rovine ubieha celkom rýchlo, a tak sa ani nenazdáme a sme v Nemecku. Nezdržíme sa tam dlho a čaká nás záverečný výšľap na české hranice. V lese sa nám vďaka obzvlášť teplému počasiu míňa voda, našťastie na Locus mape objavujeme malú modrú kvapku - piktogram prameňa. Keď sa ku kvapke priblížime, zastavujeme, ale prameňa nikde. Jediné čo sme našli, bola malá krabička, ukrytá medzi kameňmi, išlo o súčasť obľúbenej hry - geocachingu. Táto cache sa nazýva “Plzeňský kraj: Západ”. Zapisujeme sa a síce naďalej smädní, ale s lepšou náladou klesáme do našej cieľovej obce - Rybníku.



V Rybníku sa podľa internetovej stránky mal nachádzať malý kemping, súčasť miestnej ekofarmy. Spočiatku nás neodrádzajú ani zlé recenzie na Google mapách, neskôr však zisťujeme, že ekofarma pravdepodobne už nefunguje. Začína popŕchať a my nevieme ako ďalej. Obec je lemovaná peknými lúkami, no všade kam sa pozrieme, sa pasú kravy. Inokedy romantický pohľad nám dnes znemožňuje nájsť miesto na spánok. Po chvíli sa nám našťastie darí a končíme na čistinke, len kúsok od červenej značky a močiara.

Staviame stan a o malú chvíľu zisťujeme, že naše miesto nie je vôbec také súkromné, ako sme si mysleli. Nevadí, aspoň máme šancu na rozhovor s hubárkou prichádzajúcou z Rybníka, ktorá okrem iného vravela, že mala tiež tandem. Všade rastie množstvo jedlých hríbov a tak ju moc nechceme zdržiavať, aby pred západom slnka ešte stihla nejaké nazbierať. Spánok je pokojný, teplota príjemná a zobudí nás akurát mimoriadne hlučný vták, ktorého zvuky sa chvíľu ozývajú celou oblasťou.

Odkaz na 3. deň.

Deň štvrtý - Rybník - Železná Ruda


Po zbalení trávime prvé kilometre dňa prechodom cez potok, husto zarastenou cestičkou a stúpaním. Po 21 minútach, počas ktorých sme prešli 1,5 km, sme sa dostali na asfaltovú cestu v obci Závist. Odtiaľ sme pokračovali do obce Nemanice, ktorej názov taktiež neznie práve najpozitívnejšie. V Nemanicích sa nachádza obchod, ktorý sme navštívili. Pred ním sa objavili deti, ktoré tandem uchvátil, mama na ne márne kričala, nech idú za ňou - nepočúvali. Hovorili, že chcú vidieť, ako sa na tom jazdí. Pokiaľ bola Júlia v obchode, spravil preto Patrik krátku ukážkovú jazdu po parkovisku a vysvetlil, čo všetko sme mali naložené a ako tandem funguje .

V obchode nebola nejako extra príjemná obsluha, takže si Júlia doniesla okrem salámy, rožkov a pitia aj skúsenosť, že slovenčine nemusia obyvatelia Česka rozumieť a nemusí ani pomôcť, ak sa im povie názov produktu po česky. V obci bolo veľa Rómov, predavač mal ázijské korene, nebola to rozvinutá oblasť, ale pokojné cesty a pestrosť vizuálnych zážitkov tvorili dobrú atmosféru. Nemanice sme po občerstvení nechali za chrbtom, prešli sme cez Nemaničky a onedlho, na 13. kilometri, sme opäť stáli - objavila sa pred nami pumpa a využili sme jej služby. Nasledovala frekventovanejšia hlavná cesta smerom na Chodov, odkiaľ sme išli smer Babylon a Česká Kubice. V nej sme našli lavičku v tieni, kde sme si spravili po 3 hodinách cesty prestávku na obed.



Na križovatke sme sledovali, koľko áut s hmotnosťou nad 7,5 tony išlo na cestu, kde bol pre ne zákaz. Keďže sme po tej ceste pokračovali, bolo to pre nás negatívum. Vďaka rovinatejšiemu profilu a dobrému obedu cesta cez Maxov, Všeruby až do Nýrska ubehla celkom rýchlo - hodina a tridsať minút stačila na prejdenie 25 km. Na oblohe sa objavovali nebezpečne vyzerajúce búrkové oblaky, ktoré boli čoraz bližšie. Preto sme v Nýrsku plánovali taký odpočinok, nech môžeme prečkať prípadnú búrku. Zakotvili sme v krčme vedľa kultúrneho domu. Ochotne nám dali nabíjať telefóny a pili sme žltú limonádu a radler. Raz za čas sme skontrolovali stav oblohy. Padlo pár kvapiek, ale nakoniec nás búrka minula a vyrazili sme do cykloobchodu, ktorý sa v Nýrsku nachádzal. Tam sme kúpili do zásoby brzdové gumičky, keďže hrozilo, že by ďalšie dni na Šumave pôvodné neprežili. Tiež sme našli bankomat, vybrali sme nejakú hotovosť. Všetko sme úspešne vybavili a nastal čas presunu do ATC Železná ruda, podľa mapy mala byť vzdialenosť okolo 28 km.



Nepozerali sme výškový profil, a tak nás nepríjemne prekvapilo necelých 20 kilometrov stúpaní, z ktorého nás jedno, najväčšie, vyšvihlo z výšky 450 m n.m. do 950 m n.m. Začíname spoznávať Šumavu a uvažovať o tom, čo spravíme, aby sme ju nemuseli bližšie spoznávať aj ďalšie dni. Po spomínanom stúpaní nasledoval aj dlhší zjazd a keď sme sa blížili k Železnej Rude, videli sme pri ceste tabuľu, ktorá propagovala kebab v danej obci. Keď sme ho v centre našli, zastavili sme a neštandardne išiel na nákup Patrik - kúpil kebab s tureckým chlebom, xxl porciou mäsa a všetkým, čo sa dalo zvoliť . Večera bola zabezpečená, Júlia ju držala v rukách a pokračovali sme smerom do ATC. Záverečné stúpanie už takmer úplne zatienilo myseľ a zastavenie pred recepciou bol radostný zážitok. Júlia išla vybaviť ubytovanie, pôvodne sme chceli stanovať, ale keď sme videli chatky, zmenili sme plány. Po nejakom čase našu požiadavku spracovali a mali sme kľúč od chatky. Bicykel sme nechali vonku, vozík a batožinu sme umiestnili do vnútra. Radosť z chatky vyjadrí nasledujúca fotografia.



Ušetrený čas (nebolo potrebné rozkladať stan…) a nové priestorové možnosti sme využili tak, že sme si skúsili oprať všetky špinavé veci v umývadle, ktoré sa nachádzalo v sociálnych priestoroch kempu. Keďže sme boli v oblasti, kde boli aj rôzne zjazdovky a dobré podmienky na zimné športy, obsahovala chatka aj praktické lano na sušenie vecí. Tie nám ale aj tak za noc nevyschli a ďalšie ich sušenie ukážeme na fotke z ďalšieho dňa . Sprcha bola síce na peniaze, ale aj nejaké tie 4 minúty teplej vody boli super zážitkom po takom náročnom dni. V kempe bol aj nočný život, využili sme ale radšej wifi a postele. Okrem iného sme plánovali ďalšiu cestu tak, nech sa vyhneme ďalším náročným kopcom.

Odkaz na 4. deň.

Deň piaty - Železná Ruda -> Litochovice


Ráno sa Patrik tešil na párky, ktoré v kempe propagovali, ale nemali ich už, tak nastalo malé sklamanie. Ako alternatíva boli ponúknuté tyčinky Snickers, jediné jedlo, ktoré tam mali. Tie boli odmietnuté a tak ranný program pozostával najmä z balenia a z ťažkého lúčenia sa s našou chatkou. Vyrazili sme rekordne neskoro, kolesá sa začali točiť až okolo 11. hodiny. Boli sme v pomerne chladnej oblasti, takže nás teplo netrápilo. Trápili nás kopce. Aby sme sa dostali zo Šumavy preč a zároveň sa priblížili nášmu cieľu, museli sme ešte čo-to nastúpať. Cesta Železná Ruda - Harmatice bola veľmi pekná, miestami bol aj pekný cyklochodník hneď pri množstve čučoriedok. Pohybovali sme sa v nadmorskej výške okolo 850 - 950 metrov, na konci nasledoval zjazd do obce Harmatice a dostali sme sa na cca 700 m n.m. Harmatice sme si vybrali ako miesto obednej prestávky a bola to dobrá voľba, ako vidieť na fotke.



Porcie možno až príliš veľké, ale takmer všetko sme zvládli zjesť. Energia bola potrebná, keďže sme ďalej klesali až na približne 520 m n.m. k toku rieky Otava, pričom nasledovalo stúpanie až na cca 890 m n.m cez Kašperské Hory. V okolí rieky Otava prebiehala rekonštrukcia cesty, takže cesta bola prázdna a len občas prešiel autobus alebo nejaký stroj. Stúpanie spríjemňoval výhľad na hrad Kašperk a pred začiatkom klesania sme si dali pauzu na občerstvenie. V lesoch okolo sa nachádzalo mimoriadne veľa hríbov a počas minulých dní sme videli veľa hubárov a jedlých hríbov priamo pri ceste, ktoré sa z pochopiteľných dôvodov nezbierali.

Pokračovali sme potom smer Strašín, Hoslovice a Volyně. Slnko už pomaly zapadalo, tak sme hľadali miesto na spánok. Nad obcou Litochovice sme objavili peknú lúku na okraji malého lesa, ktorá sa zdala byť ideálnym miestom na rozloženie stanu a prenocovanie. Sľubovala súkromie, pokoj a pekné výhľady. Veci, ktoré sme oprali počas predchádzajúceho dňa, sme rozložili tak, nech sa ešte trochu sušia a vetrajú. Na foto to vyzerá hrozne, ale nič lepšie sme nevymysleli .



Nakoniec sa nám splnili večer len tie pekné výhľady. Z hlavnej cesty vyšiel totiž na okraj lúky traktor, spočiatku sme nevedeli, či pôjde k nám, keďže zastavil a bol pomerne ďaleko. Následne ale začal kosiť a museli sme si teda zbaliť veci, ktoré mu stáli v ceste a neostávalo nám nič iné, len dúfať, že nás z okraja lúky niekto nevyhodí. Našťastie nás pán v traktore obchádzal a síce pár hodín sme mali o hluk a v noci aj o pravidelné osvetľovanie stanu postarané, ale všetko dopadlo v poriadku a ráno sme mali okolo seba aspoň čerstvo pokosené .

Odkaz na 5. deň.



Deň šiesty - Litochovice -> Chlum u Třeboně


Tento deň priniesol spočiatku mierne zvlnený profil, ale celkovo kopce až tak nevadili, keďže už boli výrazne kratšie a menej prudké ako na Šumave. Obed sme si naplánovali v prvom väčšom meste na našej trase - boli to České Budějovice. Trasa Bavorov - Netolice - Němčice - Čejkovce ubehla pomerne rýchlo a okolo jednej sme už boli v meste a hľadali sme pizzeriu s WC. Prvý pokus nebol úspešný, druhý sa podaril, aj keď malým nedostatkom bolo to, že nám nechceli nabiť telefóny. Menej príjemný bol potom presun po meste, ale podarilo sa nám ho opustiť bez väčších problémov a nasledovalo jediné väčšie stúpanie etapy nad obcou Dubičné. Následne sme sa dostali do oblasti, kde sa nachádza množstvo veľkých rybníkov. V obci Domanín sme sa zastavili na nákup potravín a dali sme sa do reči s jedným (pravdepodobne) obyvateľom obce.



Spýtal sa, kam ideme, na čo Patrik odpovedal niečo v zmysle, že smerujeme do oblasti, kde je veľa jazier, do Chlumu u Třeboně. Chlum ten pán poznal, ohľadom pomenovania vodných plôch nebol až taký nadšený: “To nejsou jezera vole, to jsou rybníky.” Tak sme sa na tom potom zabávali. Tento obchod, ako aj viaceré “dedinské” po trase poskytovali pomerne úzky výber tovaru. Z Domanínu do Chlumu u Třeboně pokračujeme pokojnými a rovinatými cestami. Na mieste sme potom hľadali, ktorý kemp zvolíme - je ich tam skutočne veľa. Vyhral Camping Sever, kde sme našli pokojnú časť a viac než dostatočné vybavenie, aj keď to vyzeralo tak, že polovica areálu je mimo prevádzky - celkovo sa nám zdalo, že vplyvom nižšej čistoty vody nemôže oblasť naplno využívať rekreačný potenciál.

Odkaz na 6. deň.

Deň siedmy - Chlum u Třeboně -> Znojmo


Znojmo predstavovalo pre nás významný cieľ. Väčšinu trasy dňa sme naplánovali cez Rakúsko, profil trasy bol pomerne rovinatý, ale aj tak nás čakala náročná cesta - celkovo mala etapa cez 100 km. Obedná pauza bola za drevami pri ceste . Okolo tretej sme už boli späť v Česku a čakal nás záver trasy, ktorý znamenal prechod cez Vranov nad Dyjí, kde sa nachádza vodná nádrž Vranov a rekreačná oblasť a napríklad aj zámok.



Okolo piatej sme sa dostali do Znojma, zvalili sme bicykel na bok a začali sme sa rozkukávať po kempe.



Našli sme ohniská, neďaleko bol Kaufland, takže na večeru sme si dali špekačky - na oslavu toho, že už máme za rohom Slovensko. Camp Znojmo ponúkol sociálne zariadenia na dobrej úrovni (a hlavne sprchy zdarma), neďaleká rieka vytvárala príjemnú atmosféru a celkovo sme teda boli spokojní. Akurát zem bola taká, že tyčky stanu sa nedali ľahko zapichnúť a zaistiť, nakoniec sme ale zvládli dostatočne upevniť stan.

Odkaz na 7. deň.



Deň ôsmy - Znojmo -> Tomky


Predposledný deň nášho výletu mal priniesť príchod na Slovensko, konkrétne na Záhorie do časti obce Borský Svätý Jur menom Tomky. Najkrajšia cesta by určite viedla cez Mikulov a Valtice, ale najrýchlejšia cesta, taká, akú sme hľadali, viedla cez Rakúsko. Za približne hodinu sme sa zo Znojma dostali do obce Jaroslavice, kde sme si dali pauzu pri poslednom väčšom českom rybníku na našej ceste. Na mieste a aj s odstupom času sme sa zhodli, že rybníky tam boli celkovo zanedbané a mali najlepšie časy za sebou.

Na ceste do obce Laa an der Thaya sa ešte ukázala každodenná realita niektorých prihraničných obcí v Česku - obchod s cigaretami a alkoholom, pred ktorým stála rada ľudí a áut zo zahraničia, v tomto prípade z Rakúska. V samotnom Rakúsku nás čakali pomerne pokojné cesty a pekné cyklochodníky pomedzi veterné elektrárne. Do Hohenau an der March sme prišli okolo tretej hodiny poobede a vtedy sme aj prekročili hranicu a dostali sa na Slovensko. Za hranicami sme si dali krátku pauzu. Slovenská časť cesty tohto dňa mala len približne 15 km a tak ubehla pomerne rýchlo. Tiež sme sa tešili na “normálne” ubytovanie na chate, možnosť oprať si nejaké veci a večeru v reštaurácii. Tiež už príchod na Záhorie znamenal, že sa vieme dostať domov po dobrej ceste aj bez náročnejšieho plánovania.

Odkaz na 8. deň.

Deň deviaty - Tomky -> Bratislava


Posledná etapa nášho putovania bola veľmi rovinatá a mala okolo 70 kilometrov, takže sme ju zvládli relatívne rýchlo. Tomky - Závod - Veľké Leváre - Gajary je klasická postupnosť v našom prípade, v Gajaroch sa rozhodujeme, či ideme cez Suchohrad alebo Jakubov. Zvolili sme v tomto prípade Jakubov a už sme sa tešili na obed. Lenže bol 1. september, sviatok a nedeľa v jednom. V Záhorskej Vsi sme nenašli miesto, kde by sme sa mohli najesť a tak sme išli do bufetu vo Vysokej pri Morave. Ten nás zachránil a mali sme dostatok energie na dokončenie trasy klasickou cyklocestou popri rieke Morava. Výlet sme ukončili v Devíne okolo pol tretej poobede. V diaľke sa potom začali objavovať oblaky, ktoré prinášali trochu dažďa, ale tie už nás ohroziť nemohli.



Vo všeobecnosti to bol veľmi pekný výlet, ktorý nás obohatil a získali sme neoceniteľné skúsenosti a nenahraditeľné zážitky. S radosťou spomíname na tento výlet a tešíme sa na ďalší podobný, ak sa podarí, tak už tento rok.

Odkaz na 9. deň.

Na záver odporúčame


  • Cestovanie na konci augusta a počas septembra - je prísľub stabilnejšieho počasia, príjemnej teploty a dni sú stále dostatočne dlhé. Na výlete sme mali počasie na jednotku.
  • Bicykle prispôsobené na cestovanie - náš tandem fungoval bez väčších problémov, bolo akurát potrebné ladiť brzdy a pohon, keďže nebol poriadne otestovaný po poskladaní. Za celú dobu sme nemali ani jeden defekt, po výlete bola len hlavná reťaz zrelá na výmenu, čo je pochopiteľné. Synchronizačná reťaz sa opotrebovala len mierne.
  • Nosiť sťahovacie pásky, ideálne aj dlhší univerzálny upevňovací pás navyše - odlomil sa jeden úchyt na kapse a pásom sme ju mohli lepšie upevniť.
  • Myslieť aj na to, že tašky sa môžu opotrebovať - vytvorili sa nám miestami malé dierky, na dlhších výletoch v náročnejších podmienkach by bolo možno potrebné ich opravovať.
  • Myslieť na mazanie sedacích partií - nám mazanie kalciovou masťou veľmi pomáhalo.
  • Mať na putovaní plachtu na zakrytie bicykla a kapsičiek, my sme používali skladnú a ľahkú plachtu na malé auto.
  • Zobrať si veľa vody, plynový varič, čaje, kávu a zmes na prípravu horúcej čokolády.
  • Mať v mobile aplikáciu Locus maps s offline mapami.
  • Ísť na bicykloch z Chebu do BA .

Fotogaléria k článku

 

Páči sa ti tento článok?

Článok je zle napísaný
V článku sú chyby
Nepáči sa mi obsah
Nepáčia sa mi predstavované produkty
Iné
Odoslať

Podobné články

Výber z produktov

Prejsť do shopu (Príslušenstvo ~ Brašne a obaly ~ Tašky na nosič)

Komentáre

MisoGrno2 17.07.2020 (20:52)

23


nie su tu komentare a ja viem preco. lebo vsetci vam zavidia tak ako ja pretoze ste fajn, taki normalni, ziadna exotika, ziadne extremne vykony, iba pohodicka. nech vam to navzdy spolu takto pekne slape!

 
_nikon555 17.07.2020 (22:22)

0


Ahojte. Krásny výlet a krásne fotky. Veľmi dobre popísané, z celého článku dýcha neskutočná pohoda. A ešte aj tandem super

 
lto 18.07.2020 (09:21)

0


Pekne

 
greenfusion22 18.07.2020 (10:31)

0


Super výlet,super článok 👍

 
pepemsk 18.07.2020 (12:45)

0


Mrazka jazdime cca 10 rokov a bola to zivotna kupa, tandem je skvela vec.

 
lenocka 18.07.2020 (15:09)

0


PatrikL
Musel to bit super vilet. 👍🏼

 
JoKo 18.07.2020 (19:21)

0


Kedze som stravil v Chebe zakladnu vojensku sluzbu, tak mi chyba fotka Spalicka... Inak pacik.

 
toffee 19.07.2020 (10:34)

0


Ahojte Júlia&Patrik.-
Parádny výlet s vtipným a zaujímavým opisom.
Nasadili ste mi chrobáka do hlavy..
Športu zdar a mnoho šťastných kilometrov!!

 
Pridaj komentár