Najkrajšie stúpania – Huty alebo hranica medzi Oravou a Liptovom

Najkrajšie stúpania – Huty alebo hranica medzi Oravou a Liptovom

U nás máme množstvo parádnych kopcov a nie každý je extra prudký, s veľkým prevýšením alebo vedie po rozbitej ceste. Dôkazom sú aj Huty, ktoré vás dostanú svojím okolitým prostredím a zaslúžia si miesto v našej sérii.

Huty, Huty...už x-krát som to slovo počul najmä v spojitosti so populárnym triatlonom Oravaman, prípadne od kamarátov. Vždy hovorili o krásnom kopci a rovnako malebnom prostredí. Tiež si občas strihnem dlhý výjazd smerom na Oravu, napríklad cez Námestovo a potom sa vraciam cez Oravice a Zuberec. Práve tam vždy vidím ceduľku Huty a hovorím si v duchu, ako ten kopec asi vyzerá, ale po X hodinách v sedle sa mi nikdy na prieskum už nechce a idem poslušne na Terchovú a dom . Keď si ale hovorím, ktoré stúpanie by sa mi páčilo na Liptove, okamžite ma napadli práve Huty a rozhodol som sa zaradiť kopec do tejto série v podstate bez toho, aby som tu niekedy v živote bol. Páčilo sa mi tiež, že bolo charakterom zase úplne iné ako Sliezsky dom, ktorý sme točili rovnako v ten istý deň.



Už samotný pohľad na „papier“ hovorí o parametroch, ktoré nevzbudzujú veľkú hrôzu a na Slovensku je samozrejme kopec dlhších a ďaleko strmejších stúpaní. Ale zase nie každé musí byť nutne extra stojka, viesť po šotoline, alebo končiť na nejakom spektakulárnom mieste . No a rovno poviem, že byť v tejto sérii si Huty zaslúžia a viac už vo videu nižšie...



Ak sa pozrieme na južnú stranu, hlavný kopec má okolo 7 km a priemer 5 % s prevýšením 395 m. Lenže celkový priemer dosť skresľuje zjazdová pasáž, pričom spodok ponúka najstrmejšie úseky, vrch zase krásne výhľady a zákruty. Hlavne, keď sa pred vami ukážu Nízke Tatry a Liptovská mara, pochopíte .



Samotný vrchol je pomerne nenápadný, ako hovorím aj vo videu a chvíľami si nie som istý, či už je koniec, no keď cesta stále pokračuje nadol, mám jasno. Chvíľu čakám na Adama, ktorému Sliezsky dom ubral akosi veľa šťavy a ísť na FS s takmer pluskovými AM gumami po asfalte s kamerovou výbavou dá zabrať. Čo ma prekvapilo, tak Huty tvoria v podstate takú náhornú plošinu medzi Liptovom a Oravou, pričom dedinka, ktorá dala kopcu meno, leží pomerne hlboko pod hlavnou cestou. Dve strany kopca spája dlhá rovina a na nej parádna koliba, čo poteší myslím nejedného z vás. Tam posielam Adama, keďže ja chcem ešte omrknúť severnú stranu a na tom asfalte by sa len trápil....a ešte by to trvalo.



Zo severnej strany od Zuberca je kopec akoby rozdelený na 2 časti práve spomínanou rovinou, takže to opäť výrazne skresľuje celok. Každopádne vás čaká strmejší úvod od kameňolomu, potom rovina a samotný záver, ktorý je zase pekne do ťahu. Tam sa môžete porovnať aj s Robertom Gesinkom, či s majstrom únikov Thomasom De Gendtom. Môj čas z druhej strany neznamenal absolútnu krízu, ale je v ňom zarátané aj posedenie v spomínanej kolibe. Ideálne prostredie na vychutnanie kofoly alebo kávičky.



Adam "zabil" bryndzové halušky, ktoré mám síce veľmi rád, ale predstava šliapania (v hocijakom tempe) s takým nákladom v bruchu mi vážne nevonia. V mojom prípade totiž dávajú telu signál, že končíme a už definitívne padla. Cestou naspäť môj kameraman fuňí v druhej časti kopca pod tiahou vybitého ebiku a bryndze, no a potom ešte hľadáme nejaké pekné miesto na „fotošúting“ .



Čo si človek všimne, je naozaj krásne slovenské prostredie a doslova reklama na to, čo doma máme a niekedy ani nevieme. Výletov v okolí sa dá podniknúť kopec, pričom rôzne cestičky v diaľke volajú aj po MTB. Stráviť tu pár dní si viem dokonale predstaviť, pridať k tomu turistiku v Roháčoch a program na parádu.



Ak už som začal trochu tým Oravamanom, mnohí zrejme tušíte, že sa potom pokračuje ďalej a do ďalšieho parádneho kopca, konkrétne na Ťatliakovu chatu. Tá môže tvoriť skutočnú čerešničku výjazdu a hlavne tam vedie aj asfaltová cesta a v pomerne kvalitnom stave – určite oveľa menej rozbitá ako napr. na Sliezsky dom. Ale nechcem si vystrielať všetky parádne kopce a lokality naraz, takže sem sa určite ešte pozrieme. To ale neznamená, že dovtedy sa sem nemôžete vybrať .



Dúfam, že sa vám tento legendárny kopec na Liptove páčil, aj keď nemá nijaké extrémne parametre. Ale tie tvoria len jednu časť a keďže nerobíme sériu „najbrutálnejšie stúpania“, svoje miesto si Huty podľa mňa určite zaslúžia. Kam sa pozrieme nabudúce? Nechajte sa prekvapiť...
report_problem Našiel si v texte chybu?
Páči sa ti tento článok? thumb_up59thumb_down comments 24 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Najkrajšie stúpania – Tichá a Kôprová dolina

Najkrajšie stúpania – Tichá a Kôprová dolina

Poďte sa s nami pozrieť do dvoch nádherných dolín, ktoré ležia na hranici Západných a Vysokých Tatier a sú zároveň aj oficiálnou cyklotrasou.
Najťažšie stúpanie k horskej chate?

Najťažšie stúpanie k horskej chate?

„Legendy“ vravia, že za 20 rokov sem vyšiel v sedle bicykla vraj iba jeden človek. Neviem, kde je pravda, no stúpanie k chate Plesnivec je doslova pre labužníkov a trochu tomu aj verím...
Najkrajšie stúpania - Malý Šturec – kráľovstvo serpentín

Najkrajšie stúpania - Malý Šturec – kráľovstvo serpentín

Sú kopce, ktoré zaujmú svojimi parametrami, najmä prevýšením, alebo sklonom. Prípadne sú kopce, ktoré ponúkajú nádherné prostredie a výhľady. No a sú také, kde zaujme hlavne samotná cesta nahor.
keyboard_arrow_up