Reportáž: MTBIKER Častovský cyklookruh - bez stresu a súťaženia

Maratón bez pretekania. Tak som si túto akciu pomenovala už vlani, no a musím povedať, že tento dojem sa vôbec nezmenil.

Bavíme o akcii s kvalitným zázemím, značenými trasami a občerstvovačkou, všetko presne tak ako na maratónoch až na to, že bez stresu a súťaženia. A na čo sa teda účastníci mohli tešiť? Rodinná atmosféra akcie ponúkala 5 km detský okruh s doprovodom organizátora v okolí hradu Červený Kameň, krátku trať s dĺžkou 22 km a dlhšiu 44 km. A ako nás presvedčila už registrácia, o účasť nebola núdza.


Na miesto konania sme prišli dosť skoro, napriek tomu bol priestor zázemia plný a všetci sa nedočkavo valili na registráciu. Prevzali sme si balíky, hodili lístok do tomboly a mohli sme sa trochu pomotať. Veď na čo stres, čas štartu je ľubovoľný . V MTBIKER stánku sme si vyzdvihli objednávku, pozháňali partiu a šup ho na trať.


Až také šup to nebolo, tento rok sa k nám pridal Rišo, ktorý ako správny nováčik zabudol svoj diplom v aute a tak si nemal čo oraziť na hodinách. Samozrejme, že sme ho nepočkali, veď s jeho kondičkou a naším tempom je hneď pri nás.

Celá trať je celkom plytká a ani začiatok nebol iný. Pomaly stúpame po širokej ceste až po prvý kratučký zjazd. Tento úsek je krátky a len trošku "oštrkovatelý", no keďže akcia je plná neskúsených cyklistov, tak je rovnako plný. Tak si to dáme pomaličky pomedzi nich slalomom a opäť si pripomíname, že dnes to bude len o pohode.

Jazdíme a kecáme

Čoskoro prechádzame cez bránu a možno veľa ľudí ani netuší, že mimo tieto preteky sa sem človek len ťažko dostane. Zvernica Biela Skalka ponúka krásne cesty, ľahké single a naša trasa vedie rovno popod dva najvyššie vrchy blízkeho okolia, Geldek a Jelenec. Tak si pekne jazdíme, kecáme, ja na čele, zrazu pozerám nejak veľa blata, to mohla byť aj obchádzka. Začnem sa obzerať, chalani vedľa na suchej cestičke, tam plná kopa značiek a len na mňa pozerajú, či mi nehrabe. Samozrejme sa pobavili a celé to zdokumentovali, zatiaľ čo ja som sa snažila vyhrabať z blata po členky.


Papalášsku lokalitu však za krátko opúšťame a napájame sa na značenú trasu. No a konečne nás dobieha Rišo, asi po 10 km, vyrúti sa na nás s krikom, že kde sme . Ten nás celú dobu naháňal. Zo značenej trasy sa v sedle Skalka odpájame, už len rýchly zjazd a bude hostina . Ale ten nátresk! Na občerstvovačke veľa ľudí, všade ruch, človek by neveril, že je uprostred lesa. Na stoloch nechýbala neodmysliteľná klasika, mastené chleby s cibuľou. Novinkou na trati bol servis, ktorý zabezpečil MTBIKER a servisák sa teda nenudil .

S plnými bruchami vpred

Natlačili sme sa čo to dalo a len veľmi pomaly zasa nasadli na biky. A teraz - davaj do kopca. Tak sme sa potrápili s plnými bruchami a stále len do kopca. Našťastie stúpanie bolo plytké a odmena zaň naozaj stála za to. Parádny výhľad na okolité vrchy a rovnako pekný zjazd po ňom.


Po troške vzrušenia sme nabehli na dlhý asfaltový a poloasfaltový úsek, vytriasli sme nohy, narovnali chrbty a už sme aj drtili prehadzovačky. Z asfaltky nás stiahli opäť do terénu fajnovou vracačkou rovno do kopca. A kto to nečakal, mohol akurát tak tlačiť . Na ťažkých prevodoch to jednoducho nedáte. Asi.

Výkonnosť išla dolu

Tempo šlo teda nepopierateľne dolu, no rovnako nepopierateľne sme sa blížili opäť k občerstvovačke. Všetci už natešení že sa „nadlábneme“ a... no, nevyšlo . Občerstvovačka vybrakovaná. Tak sme teda bez druhého nášupu pokračovali smer Finish. Inak, celú cestu s Mirom spomíname na záverečný kopec, ktorý bol podľa našej minuloročnej skúsenosti úplne strašný, nevyšliapateľný a traumatizujúci. Tak som pekne strašila aj Riša, že čo nás ešte čaká, ideme, rozbehnutý, jeden kopček „To je ono?“ „Nie čo si“ druhý kopček „tak toto“ „ale né“...Šliapeme pekne v tempíčku a zrazu sa len objavíme na poslednej lúke nad zázemím. Strašný kopec z minulého roka bol len taký malý a my sme sa čudovali, že čo nám to tam robilo také problémy.


Do cieľa sme si pekne na pohodu zjazdili, orazili diplomy a šli umyť biky. Kvalitná cigánska nemohla chýbať a s dobrou partiou je to proste paráda.


Kto nezoservisoval na trati, mohol svoj bike zveriť do rúk MTBIKER servisáka aj tu, kde sme mali stánok s mechanikom a rôzne drobnosti, ktoré sa dali na mieste zakúpiť, prípadne prevziať objednávku kúpenú cez eshop. Pripravené v tombole boli tiež bicykle značky Rock Machine, kde sa dalo trošku posnívať o svojom budúcom tátošovi.


Nakoniec nasledovali tomboly. Samostatne pre deti, s detským bicyklom ako hlavnou cenou a samostatne pre dospelých, opäť s bicyklom značky Rock Machine v hlavnej cene. Prirodzene, že sme nevyhrali, no akcia bola parádna ako vždy a už sa tešíme na ďalší ročník .