Tip na výlet: Mikovíniho zelená jazda na gravel biku

Pri plánovaní dovolenky sa poslednú dobu potýkam s dilemou, aký bicykel zobrať. Tento rok sa plány menia ako počasie a tak ponuka navštíviť Resort Salamandra v srdci Slovenska prišiel veľmi vhod, avšak moju dilemu ešte znásobil.

Hodrušský región asi každý biker pozná vďaka trailu Heligon a veru dlho som váhal, či si nezobrať endurko a neísť skúsiť. Nakoniec však túžba spoznať tento kraj trošku viac zvíťazila, tak som zobral gravel. Tým sa otvorili aj väčšie možnosti plánovania a tak pri pohľade do mapy vyberám dlhú zelenú trasu vedúcu z Banskej Štiavnice až do Rudna nad Hronom.

Mikovíniho zelená jazda

Samuel Mikovíny bol významný banský inžinier, zememerač, kartograf a profesor, ktorý v 18. storočí stál pri zrode systému kanálov a jarkov, ktoré zásobovali vodou banské tajchy v celom okolí. Celá trasa Mikovíniho zelenej jazdy (MZJ) vedie práve popri týchto jarkoch. Trasa má dĺžku takmer 40 kilometrov a vedie prevažne po lesných cestičkách (57 %) a asfaltovom povrchu (43 %). Trasa je obojsmerná a celkové stúpanie smerom na Rudno nad Hronom je 572 m.

Vyrážame

Ráno sa posilňujem v hoteli na raňajkách a hádžem do seba všetko od radu, slané, sladké, všetko spálim. Ešte beriem banán na cestu, plus nejaké gély nabalené z domova a snáď to nejako vydržím. Celková trasa má skoro 60 km a prevýšenie viac ako 1 100 m, takže predpokladám minimálne 4 hodiny v sedle, každá kalória sa bude hodiť.


Vyberám bicykel z úschovne, kde som bol jediný paranoidný a zamkol si ho tam zámkom. Ešte obligátna fotečka pred hotelom, to logo majú naozaj podarené, a už aj šliapem k modrej cyklotrase nazvanej stopa Salamandry. Táto ma dostane až k mojej zelenej značke.


Hneď na úvod je to poriadna stojka, na necelých troch kilometroch nastúpam 250 výškových. Na križovatke sa dozvedám, že MZJ je od tohto bodu dlhá 37,8 kilometra. Neviem ako vy, ale ja mám tendenciu pri plánovaní za počítačom veci dosť podceňovať a až v teréne si uvedomím, že tých plánovaných 60 km možno bude aj trochu veľa. No nič, teraz už sa nedá cúvnuť a do cieľa vedie len jedna cesta.


Po úvodnej zahrievačke na mňa čaká príjemná cesta po vrstevnici, kilometre ubiehajú jedna radosť, až som zrazu pri lanovke, ktorá patrí k resortu a dá sa využiť aj na vyvezenie sa k trailu Heligon.


Topstone si podo mnou spokojne sviští, zatiaľ neľutujem, že som zobral gravel bike. Určite neľutujem ani výber pneumatík, nakoľko som zvolil novinku od českého výrobcu Tufo Thundero v šírke 40C, to si potom prečítate v teste.


Ako som už spomínal na začiatku, tento trail sa točí okolo jarkov a kanálov s vodou. Veľmi sa mi páčilo, že tu tvorcovia tejto cyklotrasy dali informačné tabule, kde si môžete pozrieť viac detailov, ako to funguje.


Je fascinujúce sledovať, čo všetko boli schopní ľudia vymyslieť. Ja však nemám času naviac a tak letím ďalej.


Trail sa postupne zužuje a terén je viac a viac náročnejší, pribúdajú korene a ostré kamene. Zatiaľ však nič, čo by som nedával, ani rýchlosť sa nejak neznižuje. Na gravel biku je nutné viac rozmýšľať a pozerať dopredu, nakoľko si treba lepšie a rozumnejšie vyberať stopu. To platí dvojnásobne v rozbitých klesaniach, kde sa nemôžem spoľahnúť na pruženie.


Z času na čas sa krajina otvorí a zrazu vidím tú krásu naokolo naplno. Na jednej z takýchto vyhliadok hádžem do seba prepašovaný banán. Budem to potrebovať pri pohľade na ten stúpak predo mnou, ktorý dosahuje miestami až 17 %.


Našťastie stúpanie nebolo dlhé a za chvíľu už aj letím dolu smerom k Veľkému Richňavskému tajchu. Dávám krátky oddych, ja nie som veľmi na leňošenie, tak idem radšej ďalej. Dlho som sa však netešil a nasleduje opäť stúpanie, tentokrát to je miernejšie.


Mimochodom, celá trasa je veľmi dobre značená, ani raz som nemusel siahnuť po mape. Krátky singletrack ma vypľuje v dedine Baňa a som celkom rád, že vidím kúsok asfaltu po tej vytriasačke posledných pár kilometrov.


Aby tých tajchov nebolo málo, tak aj tu majú tajch Dômky. Krátky zjad po mega rozbitej asfaltke mi dal zabrať. Výtlky veľkosti Grónska overili moju ostražitosť, a veru, jeden som trafil kvalitne.


Napriek veľmi nízkemu tlaku (1,7 bar) ma gumy podržali. Stúpanie po rozpálenom asfalte bolo nekonečné a už už som sa modlil, nech som na vrchu. Po asi 5 kilometroch som sa dočkal.


Letím si tak dolu a hovorím si, že ani by som sa nenahneval, keby to šlo až do Rudna po asfalte. V obci Vysoká však zelené céčko jasne smeruje opäť do lesa. Hádžem do seba gél a prišliapnem do pedálov, nakoľko trail si už tak pýtal rýchlosť.


Les ma vyvrhne opäť pri sedle Lachtriská, tu oficiálne končí lesná časť a pôjde sa len po asfalte. Zjazd po celkom kvalitnom povrchu bol ako za odmenu, tak si užívam príjemný vietor vo vlasoch. Po asi 9 kilometroch som v Rudne a to znamená len jedno.

Cesta späť na hotel

Pred sebou mám 20 kilometrov, síce po asfalte ale skoro celú cestu do kopca. Slniečko mi krásne opeká chrbát, tak sa chladím aspoň myšlienkou na bazén. Po hodine a pol a nastúpaných 350 metroch a neskutočných stojkách tesne pred hotelom mám dosť.


Okolie Banskej Štiavnice ponúka naozaj veľmi pestrú ponuku cyklocestičiek a zážitkov. Pri hoteli sa nachádza aj pumptrack, ktorý si Filip úplne zaľúbil. S deťmi sa dajú podniknúť aj pešie výlety po okolí alebo ak sa vám nechce šliapať do kopca, tak môžete využiť lanovku. Za mňa aktívna dovolenka, ako má byť.


Trasu ako aj všetky detaily si môžete pozrieť v sekcii výjazdy