Tip na výlet: Hrebeňom do Smrečinského sedla - tatranské MTB s top výhľadmi

Sú výjazdy, ktoré človeka potešia hlavne nejakým technickým jazdením a potom sú také, kde nič také neriešite a len si užívate okolité prostredie a panorámy. A presne na taký výlet vás dnes zoberieme formou videa a článku...

Jazdenie v Tatrách má jednu obrovskú výhodu, teda aspoň u mňa. Aj keď mám veľmi rád technické jazdenie, traily, strmé terény, kamene, korene a všetko čo s tým súvisí, tu si dokonale užívam aj zvážnice, štrkové cesty...jednoducho „ľahký“ terén. Prečo? No stačí, keď sa ukážu naše malé veľhory, prípadne časť Nízkych Tatier s dominantou Kráľovou hoľou. A som vysmiaty.


Samozrejme, nebol by to výlet do Tatier bez môjho tradičného sprievodcu v podobe Jančiho – navyše musím sa mu nejako revanšovať za strechu nad hlavou . Ale teraz sme spravili menšiu zmenu – vždy to bol nejaký výlet na žiletkách, alebo nakladačka na maratóne Horal. Čo tak trochu klasického MTB? Takže keď som bol v lete točiť „vrchársku korunu“, vzal som so sebou aj Giant Anthem.

A myslím, že práve nadchádzajúce obdobie bude dokonalé, ak by vás tento výlet motivoval do akcie. Stabilné počasie, teda menej búrok, ostré farby a menej hmyzu podľa mňa tieto kulisy ešte vylepšia. A keďže sa nejde veľmi cez listnaté lesy, nemusíte sa báť, že by sa vám kolesá prepadli do nejakej nečakanej diery . Navyše sa k nám nakoniec pridal aj kamarát Davor a hneď sa na úvod postaral o dobrú náladu...


Záznam v aplikácii Strava nájdete tu a možnosť stiahnuť GPX zase tu.

Samozrejme sa v okolí Popradu, resp. Tatier nájdu aj pekné „singláče“ a traily, no pre tento variant sme sa rozhodli aj vzhľadom na počasie. Dni predtým totiž boli poriadne búrky a všade v lese mokro a vlhko ako v dažďovom pralese. Preto volíme variant vedúci z veľkej časti po štrkových cestách, prípadne otvorených lúkach. Nakoniec z toho „vypadol“ skutočne parádny okruh.

Hlavne úvodná časť (hrebeň ponad Spišské Bystré) sa hodí, ak máte chuť sem vziať aj technicky menej skúsených jazdcov. Kopce sú dlhé, ale majú príjemný sklon a hlavne odmena stojí za to. Rovnako ideálne, ak bude všade mokro a blato, keďže pôjdete v podstate stále po šotke – jednoducho také alpské vozenie až na fakt, že hore nečaká žiadna „hutte“ . Osobne som práve tento konkrétny úsek vôbec nepoznal.


Smrečinské sedlo (1 442 m n. m.) je pre miestnych veľmi známe a vlastne pre mňa tiež. Akurát, že vždy som ho šiel len v rámci maratónu Horal a keď máte naložené, horšie sa vníma krása okolo. A veru je čo obdivovať, pretože sa jedná o rozľahlú lúčnu planinu s dokonalým výhľadom na „neďalekú“ Kráľovu hoľu. Ideálne miesto na oddych, bufet a menšiu kochačku. Tatry sa rovnako ukážu, no tie si ešte nechávajú to najlepšie na neskôr...


Tým na neskôr myslím tzv. Vikartovské lúky, ktoré sú k nim ešte o niečo bližšie a rýchly zjazd dostáva nový rozmer. Doslova valíte z kopca a neustále máte pred očami ich kompletnú siluetu. Ale pozor, nezabudnite sa dívať aj pod kolesá, hlavne ak je po daždi, aby ste potom Tatry nemali hore nohami .


Ako vždy zdôrazňujem, takýto výlet je skôr inšpirácia ako dokonalý návod. Popradské pleso nie je ideálne, ak je zrovna víkend a neskoršia hodina, no my sme tam poslali naše polovičky na výlet, takže sme mali v pláne „rande“. A navyše to bolo cez týždeň, kedy je všade menej ľudí. No ak vás lákajú práve tieto tatranské asfaltové stúpania, odporúčam už vyššie spomínanú vrchársku korunu. Tam ich nájdete aj detailne predstavené...


No a ešte sa musím trochu pozastaviť pri tých medveďoch, ktoré vo videjku spomíname. Zase netreba sa toho zbytočne báť, oni na vás nebudú vyskakovať z lesa a útočiť. Veď to by už Janči dávno nebol medzi nami pri tom, koľko v okolí jazdí a z veľkej časti skoro ráno . Rovnako ani ja nemávam žiadne problémy či „kontakty“ a to ich je tiež v Malej alebo Veľkej Fatre požehnane. Paradoxne toto leto som stretol vo Veľkej Fatre vlka, ktorý lovil jeleňa a prešli popri mne na pár metrov. Ale bol tak zamestnaný lovom, že mňa si vôbec nevšimol, pričom to ale bolo na úzkom chodníčku v lese. Za mňa je základom dať pravidelne o sebe vedieť (proste si „zaujúkať“) a neloziť niekam do húštin mimo cestu. Najhoršie, čo môžete spraviť je neustále na to myslieť - vtedy uvidíte medvede doslova všade. Každý kmeň, balvan alebo podobná silueta vás vyplaší a jazdenie si moc neužijete...

Tento výlet by som mohol s trochou nadhľadu nazvať aj takým poctivým „oldschool“ MTB. Idete jednoducho do hôr vychutnať prostredie, stúpania, výhľady a hlavne pokoj, pričom nesnoríte po nejakých singloch a technických úsekoch. Prirovnal by som to k dobrému klasickému rocku. Žiadna divočina, stále sa počúva veľmi dobre a nikdy neomrzí...