Hej, commuter, chýba ti cesta do práce?

Hej, commuter, chýba ti cesta do práce?

Ako nás spojilo dochádzanie na bicykloch za prácou do Bratislavy, vďaka čomu som objavila cyklistiku, zaujímavých ľudí a nový životný štýl.

Som Mária a k cyklistike som sa dostala ako Martinka z Turca k Farme. Z núdze proste. Presťahovala som sa s mojím Andrejom z Bratislavy do Hamuliakova a dochádzanie do práce nabralo iný rozmer. Autom dve hodiny ráno, hodina a pol poobede, 20,3 km, ranná priemerka 10 km/h. Keď sme vystihli rush hour, tak 13 km/h. Toto nás ničilo, nedávalo to zmysel.

Po roku a pol šedivenia v plechovej kraksni prišiel nápad, že: „Veď tu máme hrádzu, poďme na bicykloch.“ Mala som vtedy nabicyklovaných 9 km, 113 kíl a biely Kenzel Deluxe - 20-kilový bicykel s prúteným košíkom a 3 prevodmi. Prvá cesta do práce bola nekonečná, plná sebaľútosti a filozofických otázok. No bola kratšia ako cesta autom.



Barany nikdy!


Na hrádzi sme stretávali rôznych „Saganov“. Hlavne takých s baranmi! „To jak na tom môžu sedieť, však ich musí bolieť chrbát aj ruky. To čo majú za pedále? Barany nikdy, však to je úplná sprostosť.“ Postupne sa môj názor a výbava menili. Dostala som cyklopočítač, registrovala som sa na Strave, zdedila Andrejove veľké fluo zelené CTM, potom prišla KOGA Supermetro z Kodane a napokon strieborný Trek Domane - s baranmi. Áno, zmenila som sa. Cyklistika zo mňa spravila lepšiu ženu. V podstate som vďačná za tú tragickú dopravnú situáciu na Dolniakoch, lebo bez toho by som sa k bicyklu nedostala. Teraz už viem, ako správne fotiť cesťák, čiapočky na ventilkoch sú gramy navyše... Priemerka. Bidon. Shrek. Conti GP. Z2. FTP. Stačilo.



6:55 na Windsurfe


Z tých Saganov, ktorých sme stretávali na hrádzi pri dochádzaní do práce, sa vysekali strašne dobrí ľudia (vysekali ako moje lýtka). Pretekári, ironmani, KOM-hunteri, šialenci. Určite nám pri zoznamovaní pomohla Strava, Flybys, náhodné stretká v bufetoch, a tak sme si na messengeri vytvorili skupinu na synchronizáciu ranných jázd. Zhodli sme sa na čase 6:55 a stretávacom mieste „Windsurfing pri Dunaji“ (taká búdka pri hrádzi).

No a takto to vlastne začalo. Z tichých monotónnych sólo jázd boli ukecané group rides s fotkami a intervalmi. V práci rýchla sprcha, nahrať jazdu a poslať fotky do spoločného četu. Aj z práce sme sa občas čakali a šli domov v balíku. Ak bol vietor v chrbte, šli sa bomby, pretože „Marek, o 100 metrov začína segment!“ Andrej zo Šamorína nás namotal na „Do práce cez Biely Kríž“ alebo cez Kamzík (čiže cca 55 km namiesto 20). Dokonca sa k nám pridávali aj necommuteri, cyklisti z BA - buď prišli o 6:55 na Windsurf alebo sa pripojili niekde po ceste.



Šmýka sa? Uvidíme!


Neriešili sme počasie. Resp. sme ho vnímali pozitívnejšie. Ako poloprázdny a poloplný pohár. Prší? Len trošku, to prestane. Hej, to určite aj vyschne... jasné, že to nevyschlo, no chceli sme sa voziť do práce. Keď som videla, že Marek ide aj v poľadovici... čo som horšia ako on?! (Jasné, že som, neviem padať, takže som nešla.), ale chalani šli aj po ľade, s hrotmi aj bez hrotov, dochrámali si ruky, nohy.



Hlavne, že bicyklom sa nič nestalo. Sneh bol super, alebo taká ligotavá námraza. Hmlisté rána od Dunaja, ružové východy a západy slnka, mrholenie, búrky, krúpy a veterné výstrahy najvyššieho stupňa (oproti takému vetru pokojne bez hanby na malej).



Všetky lifehacky s obliekaním, sušením zmoknutých handier, s tretrami, batohmi či svetlami sme nabetón vyskúšali, takže v prípade otázok - píšte! Pre dotvorenie atmosféry, spoločnosť nám robili aj zvieratá, vďaka ktorým to niekedy vyzeralo ako seriál z National Geographic. Labute, 2 000 kačiek pokope, dravce, zajace, tučné líšky, srnky a jeden diviak s ceduľou: „Čo ťa neposilní, to ťa zabije“.



Naše milované bicykle


Pod dochádzaním do práce si ľudia väčšinou predstavia 3 - 5 km trasu na nejakom city biku alebo proste na starom horskom Kellyse s odrazkami na kolesách za pár eur (podobnosť s bicyklom Jura Ozimyho je čisto náhodná). Možno by sme také mali, keby sme väčšiu časť trasy nešli po dokonalej hrádzi. Ktovie. No jazdíme FUJI SL 1.5, Wilier Cento1Air, Canyon Endurace na eTape, Trek Domane s DT Swiss kolieskami, Colnago Concept, Canyon Aeroad či Trek Madone. Pretekárske setupy, ultra ľahké vrchárske špeciály, občas s TT nadstavcami, niekedy s blatníkmi. Vďaka tomu sa naše commutingy občas menili na výlety a naháňačky. Ak sa k nám pridali nejakí random hrádzoví wattmajstri, tak ani s batohmi sme neostali v hanbe (ja len umierajúc v háku, samozrejme).



Parkovanie, sprchy, prezliekanie - ako to vyzerá?


Áno, toto všetko potrebujeme ku commutingu. Odparkovať bicykel na bezpečnom mieste (ja ho mávam v relaxroome, asi 20 krokov od môjho officu). Hneď vedľa neho mám vešiak a „nemého sluhu“, kde mi schnú veci. Sprchu mám na 8. poschodí, čiže iba zleziem o poschodie nižšie a krásna, čistá, voňavá v civile sa vraciam hore vyvešať cyklo handry k bicyklu. A to je celé. Sprchu a „miesto na prezlečenie“ sme nemali, no zamestnávateľ podporuje ekologickú dopravu do práce, takže našli miestnosť, kde by to šlo a vybudovali pre zamestnancov sprchový kút s lavičkou, zrkadlom a s odkladacím priestorom.



Už nech skončí doba homofficová


V marci 2020 sa všetko zmenilo. Nielen na dunajskej hrádzi, ale všade vo svete. Práca z domu, opatrenia, zákaz zgrupovať sa atď. Padlo nám jarné commuterské sústredenie v Chorvátsku aj plánovaný Passau, no všetko sme kompenzovali a vymýšľali sme si nové veci - everestingy, súťaže, časovky. Niektorí si dali vymeniť kolená, iní skladali historické bicykle, Milan sa ešte stále dáva dokopy, ja som napríklad objavila indoor veslovanie a spolu s mojím Andrejom sme prišli na chuť turistike. Marek začal behať polmaratóny, Stano s Martinom otužovať sa. Vilko dal Slovakmana v Piešťanoch, Andrej everesting na Bielom Kríži. Najdôležitejšie však je, že všetci nosia ponožky správnej dĺžky a za to týchto chlapcov zbožňujem.



Posledné slová


Chýba mi náš pravidelný commuting. Malo to zmysel, cieľ a bolo to asi najviac sexi spojenie užitočnosti, zábavy, ekológie a socializácie. Srdce vyliate, idem teda čakať, kedy mi konečne pípne správa: „Zajtra niekto 6.55 Windsurf?“ A keby ste čokoľvek ohľadne commutingu potrebovali, ta si to kúpte.
report_problem Našiel si v texte chybu?
Páči sa ti tento článok? thumb_up315thumb_down comments 82 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Pretrénovala som sa a nebolo to pekné

Pretrénovala som sa a nebolo to pekné

Cyklistiku som odjakživa videla ako niečo, čo robím pre radosť. Keď som sa však začala venovať aj pretekaniu, dostala pre mňa novú, vážnejšiu stránku. Aj predtým som síce trénovala a makala, no teraz som získala aj akúsi inú ambíciu.
Grossglockner - ''len'' 18x Braunsberg

Grossglockner - ''len'' 18x Braunsberg

Keď príde na ťažké výzvy, som rada sama. Moje tempo, moje krízy. Nechcem sa starať o niekoho ďalšieho. Tak to má vraj aj Lucy. Možno práve preto urobíme obe výnimku? Poďme Grossglockner!
Apidura Parallels 2021 - mojich 400 km na šupu

Apidura Parallels 2021 - mojich 400 km na šupu

Akú vzdialenosť vzdušnou čiarou dokážeš prejsť za 24 hodín počas víkendu s najkratšou nocou v roku? O tom je Apidura Parallels Challenge.
keyboard_arrow_up