Zimný Gerlaching na Brnčalku alebo vyše 3 000 výškových v mrazivých Tatrách

Zimný Gerlaching na Brnčalku alebo vyše 3 000 výškových v mrazivých Tatrách

Gerlaching, jeden kopec, 3 200 výškových, 5 jázd. Žiadne asfaltové stúpanie nejakou dolinou v lete, ale pravé januárové podmienky pod Tatrami, Brnčalka, sneh a 10 pod nulou.

Keď na MTBIKER pribudla výzva Gerlaching, nejak som tomu nevenoval pozornosť, teda skôr na to nebolo času. Počasie, preteky atď. V lete som chcel dať Everesting na Sliezsky, ale to mi tiež akosi nevyšlo podľa plánu. Kto ma pozná, vie, že jazdenie v zime mám trochu radšej ako v lete, príde mi to zábavnejšie. Nemusím riešiť či je niekde blato, či nezmoknem atď. Tatry majú výhodu, že ak inde nie je sneh, tak aspoň tu je. Tak som sa rozhodol, že túto výzvu si dám pekne v zime. Počasie sa umúdrilo, vyčasilo sa, síce poriadne mrzlo, ale radšej nech to vŕzga pod kolesami a nie sa lepí na kolesá. Tak som si zobral voľno a v pondelok ráno šiel do toho.



Príprava, výber lokality, balenie a príchod na štart výzvy


Príprava asi len taká, že jazdím čo najčastejšie, ako sa dá. Prácu mám síce manuálnu, no výhoda je, že robím na zmeny. Fakt vám nezávidím, že poniektorí robíte len ráno a na bike v zime sa dostanete len cez víkend alebo cez týždeň len niečo krátke. Ja si môžem ráno privstať, dať si pokojne 70 km alebo aj viachodinový výjazd a potom ísť na poobednú.

Ako lokalitu som si vybral Brnčalku, je to moja najobľúbenejšia zimná trasa a ešte keď sa vytvorí v kosodrevine wintertrail, ktorý odbočuje z hlavnej trasy (tá sa už potom nepoužíva a chodí sa len zimnou trasou), tak je to proste to najlepšie, čo sa dá v zime v Tatrách jazdiť. Len ešte je málo snehu. Prikladám foto, ako to tu vyzerá na traile, ale nepredstavujte si žiadny úzky chodník prešliapaný zasneženou kosodrevinou, ale dva metre širokú diaľnicu, ešte to je aj rovné, čiže len pustiť brzdy. Je to také trochu hore-dole a nechýbajú malé dropy.



Čo si so sebou vziať? Auto nemám, čiže budem celý čas jazdiť s batohom. Hlavne jedlo. Gély nepoužívam, len sem-tam si dám nejakú tú energetickú tyčinku. Ale na celodenky nosím klasickú stravu, čiže chlieb alebo žemľa, sendvič so šunkou, salámou a syrom. Inak to nebolo ani teraz. V pláne som mal dať si aj niečo teplé na chate. No a ešte, samozrejme, čaj, mám termofľaše Elite Deboyo, tak jedna ide do rámu, jedna do batoha. Možno tá v batohu bola zbytočná, ak by mi chýbal čaj, nebol by problém doplniť na chate. Do batoha šiel aj náhradný dres a rukavice. No nakoniec som nič z toho nepoužil, jedine do posledného zjazdu som si dal ešte tenké rukavice pod tie, čo som mal.

Na Bielu vodu to mám cca 13 km, prichádzam tesne pred 8 ráno. Prehodím pár viet so správcom parkoviska. Mňa už v Tatrách poznajú aj správcovia parkovísk. Bodaj by nie, keď som tam tak často. „Čo ideš hore na chatu?“ No hej, idem, 5-krát ale, pousmial som sa. Ostal trochu prekvapený, ale veril mi, že to dám, tak mi poprial veľa šťastia. Zapínam GPS ťahač a môžem ísť na to.

Prvé jazdy fajn, tretia nič moc a potom som si už zvykol


Jednou vetou takto, no poďme pekne pomaly. Pomaly nielen popisom výjazdu, ale aj do prvého stúpania. Vždy, keď idem na chatu, tak si trochu „dám do tela“, no teraz to takto nepôjde, treba zvoliť rozumné tempo, aby neprišla kríza. Najazdené mám, ale človek nikdy nevie. A KOMy na Strave tam mám skoro všetky. Už som si stihol vziať aj ten celkový, ktorý mi minulú zimu kamarát Stano z Trenčína uchmatol.



Začínam stúpať, v každom strmšom úseku zaradím najľahší prevod 34/51, treba sa šetriť, ešte ma čaká toho dosť. Na zimu mám komplet druhé kolesá aj s kazetou, na leto tam je rozsah do 45. Tesne pod Šalviákom stretávam bikera, už ide ale dole, prehodíme pár slov, popraje mi, nech mi to vyjde a ide sa ďalej. Prichádzam na chatu. Rozbehne sa ku mne pes Bruno aj so svojou kamoškou rovnakého plemena. Čo to je zač, neviem, nevyznám sa. Len ich pohladím, na chate nezastavujem, zapínam bundu a letím do zjazdu.



Dole sa to dá pekne pustiť, trochu mi vadia občasné diery na chodníku po stopách turistov. Keď naposledy snežilo, tak bolo dosť teplo. A ešte si musím dať pozor na zákrutu pred Šalviákom, kde je trocha ľadu, ale dá sa to obísť. Cestou dole už stretávam prvých turistov. Dole sa len trocha napijem, prehodím z najťažšieho na najľahší a idem do druhého stúpania. Turistov, čo som stretol, v zjazde míňam opäť. Niektorým naznačím, že sa možno uvidíme ešte raz.



A samozrejme, že som niektorých stretával aj 3-krát, len som sa usmial. Povzbudivé slová potešili od tých, ktorým som povedal, čo tu dnes stváram. Keď som prišiel hore tretíkrát, už vyšiel aj chatár so slovami, či sa nudím. Ani nie, len som si prišiel urobiť Gerlaching. S chatárom sa dobre poznáme za tie roky, čo chodím na Zelené. A nielen s ním, ale aj s celým personálom. Ani nemusím hovoriť a automaticky sa mi čapuje teplý čaj. Tentokrát ale dávam polievku, aj keď ešte mám čo jesť, je fajn dať si teplé jedlo na dlhom výjazde. Chutila aj vonku na lavičke v mraze, len som sa s jedením musel trochu viac poponáhľať, nech to nejem zimné. Teplomer sa totiž na chate počas celého dňa pohyboval okolo mínus 10.

Na chatu slnko nesvieti, tak sú tie rozdiely počas dňa minimálne. Väčšia polovica by bola za mnou, ešte ma čakajú dve jazdy. Na parkovisku teplučko, hore mrazivo, teplotné rozdiely riešim len rozopínaním bundy. Občas niečo cvaknem, priebežne dopĺňam tekutiny, jem buď hore alebo dole. Poslednú jazdu si už len vychutnám, už viem, že to dám, tak sa mi šliape spokojne. Čaj už nemám, tak si idem po príchode jeden dať, chatárovi podám celú fľašu, nech mi doleje, ešte ma čaká návrat domov.

Dobojované


Tesne pred pol piatou prichádzam na parkovisko. Cvaknem údaje, zapnem svetlá, keďže sa už začína stmievať a môže sa ísť dole domov. Ten 400-kilový maco, čo sa tu zvykne špacírovať, už dúfam spí. Ešte keď nebola poriadna zima, tak mi jeden domáci povedal, že tu má fotopascu a pohybuje sa tu riadny kus. No našťastie, nič chlpaté v zjazde nestretávam.

Čo som mal na sebe


Ešte sa trochu vrátim k oblečeniu. Zimné tretry Shimano MW 7, žiaden návlek sa tretre nevyrovná, sú aj teplejšie tretry, no mne to stačí. Mám ich už asi 4 roky, možno na ďalšiu zimu poriešim niečo nové. Kvalitné ponožky sú tiež základ. Na sebe som mal dvoje merino značky DNB, radšej nech mi je teplo ako to podceniť a baviť sa s prezúvaním sa mi nechcelo. Na nohy tenké legíny a na to zimné nohavice, top model značky Northwave, majú aj dosť vysoký vodný stĺpec, tak im nevadí ani mokrý sneh, prípadne dážď v prechodnom období. Kraťasy na vrch dávam už len zo zvyku.



No a hore spodné tričko Castelli Warm, mám viacero spodných vrstiev, no toto bola moja najlepšia kúpa. Na to dres od Castelli, model neviem, ale tuším to je niečo lacnejšie za stovku. No a vrchná bunda od Loffleru, nosím ju už 2 roky a som spokojný, nevadí jej ani batoh, čo je u drahších vecí dobré plus. Na hlavu kukla Castelli. Na túto zimu som si zaobstaral lacnejší model rukavíc od značky 45NRTH (lacnejší, no 76 € nie je málo, a u zimných vecí sú tie ceny trochu vyššie). Rukavice som napriek tomu, že som mal v batohu ešte jedny, nemenil, aj keď sa mi trochu pripotila ruka, v následnom zjazde mi zima nebola. Teplotný rozsah majú tieto rukavice do mínus 9, ale znesú toho dosť.



Trochu matematiky


Celé mi to trvalo 8 a pol hodiny. Čistý čas tesne pod 7 hodín. Tempo som si strážil dosť, priemerný tep 131 a maximum 155, čiže úplná pohodička. Podľa čísel na Strave mi jazdy trvali približne rovnako od 61 do 72 minút, no občas som zastal, napil sa, urobil fotku.



Zjazdy tiež okolo 20 minút, dá sa aj rýchlejšie, veď neraz som si to valil na niektorých miestach cez 50, ale nešiel som si vylepšovať osobáky a na Stanov KOM v zjazde aj tak asi nemám odvahu. Po spárovaní so Stravou vyhodilo prevýšenie 3 157 m, Polar nameral 3 255. Trochu rozdiel, ale celý čas som mal "tacháč" v drese, aby mi baterka vydržala na celý záznam.



Čo na záver?


Som rád, že som sa do toho pustil, celkom fajn skúsenosť, ešte som nikdy takto nejazdil viackrát to isté, tuším v lete, keď som trochu trénoval na Everesting, som dal od Hágov na Popradské cez les tento úsek 4-krát, potom som ešte pridal nejaké kopce. No ešte mám v hlave podobné úlety, tak sa máte na čo tešiť. Polovičný Everest na Brnčalku, keď sa trochu predĺžia dni a vytvorí wintertrail. Môj zimný Gerlaching si môžete pozrieť aj v sekcii Výjazdy.
report_problem Našiel si v texte chybu?
Páči sa ti tento článok? thumb_up206thumb_down comments 25 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Môj Gerlaching č. 3 - každý bol úplne iný

Môj Gerlaching č. 3 - každý bol úplne iný

Aké to je, keď si pri zdolávaní 2 655 výškových metrov neoddýchnete ani v zjazde, lebo idete po zábavnom, ale zároveň náročnom traile? Aké chyby som robil podľa bike inštruktora Tomáša?
4 500 výškových metrov v mraze – zimný Gerlaching s extra porciou

4 500 výškových metrov v mraze – zimný Gerlaching s extra porciou

Poďte si s nami vychutnať mrazivú atmosféru zimy, peknú porciu výškových metrov, zvuk snehu pod kolesami a dobrú zábavku v zjazde.
Nájdi v sebe bikera!

Nájdi v sebe bikera!

Dnešný svet je plný ľahko dostupných informácií a cyklistika nie je výnimkou. Všetko o servise, gramážach, wattoch a ďalších veciach nájdete na pár klikov.
keyboard_arrow_up