Tip na výlet: Nenáročný výjazd v okrese Stará Ľubovňa - cez Levočské vrchy a 8 obcí

Trasa síce vedie cez osem obcí na severovýchode Slovenska, no kontakt s premávkou bol minimálny, čo naznačuje, že tento trip je určený pre MTB a gravel jazdcov.

Pravdepodobnosť, že na nete nájdem nejaké tipy na výlet na biku v mojom okolí, je veľmi nízka. Preto som sa rozhodla podeliť sa, niekoho tak inšpirovať a možno aj zvrátiť výrok „na východe nič nie je“. Poďme na to.

Štartujeme blízko Starej Ľubovne

Možno niektorí poznáte Starú Ľubovňu vďaka akcii Cyklostopy fest. Cyklostopy sú lesné singletraily umiestnené v mestských lesoch pri Starej Ľubovni, pod Oslím vrchom hneď za krásnym Ľubovnianskym hradom. V okolí Starej Ľubovne je množstvo miest, ktoré sa oplatí vidieť. Napríklad známa Hora Zvir v Litmanovej, Jarabinský prielom v Jarabine, či Ružbašský kráter vo Vyšných Ružbachoch, kde sme sa ocitli aj my počas tohto výjazdu.

S Matejom sme vyrazili pred obedom, presnejšie o jedenástej, čo bol ideálny čas pre cca 4-hodinový výjazd. S priateľom bikujeme niečo cez rok, dovtedy som dlho bicyklovala sama. Pojazdili sme toho už veľa a keď treba, sú z nás servisáci. Vďaka nemu som začala jazdiť s tretrami, vymenil mi moje plášte a gripy, čo už bolo potrebné. Začíname kúsok od Starej Ľubovne v obci Nová Ľubovňa – súčasťou obce sú Ľubovnianske kúpele, v ktorých sa nachádza lyžiarske stredisko či voľne prístupné minerálne pramene.


Z Novej Ľubovne do Kolačkova sme sa dostali po hlavnej ceste, čo nám nerobilo problém, pretože rána počas týždňa v tomto úseku nie sú rušné. Po necelej pol hodinke cesty s miernym stúpaním sme vošli do oblasti bývalých vojenských lesov, na konci dediny Kolačkov. Lesy patria pod Levočské vrchy, nachádza sa tu množstvo ciest, niektoré nie sú vyznačené, a preto sa tu dá ľahko stratiť. Za závorou je rázcestie, odkiaľ sa dá ísť priamo na najvyšší vrch Levočských vrchov – Čierna hora (1 289 m n. m.). My sme tentokrát odbočku na Čiernu horu minuli a pokračovali sme v stúpaní, ktoré má v priemere 5 %. Cesta kopírovala rieku, povrch tvoril asfalt, trochu rozbitejší pre ťažbu dreva.

Tatry v plnej kráse

Cestou sme stretli skupinku turistov, ktorí oddychovali pri Chate Čierna hora. Chata neponúka žiadne občerstvenie, je súkromná. Od chaty je stúpanie prudšie, ale stále zvládnuteľné. Stúpať sme prestali v momente, kedy sme preťali červenú turistickú značku, ktorá vedie na Ihlu (1 282 m n. m.), čo je tretí najvyšší vrch Levočských vrchov. Ako som spomínala, tu stúpanie skončilo, čakal nás zjazd. Hurá! Ten sme si však dlho neužili, lebo naším najvyšším bodom trasy a zároveň našou najbližšou zastávkou bola Chata Poľana (tiež súkromná). Zišli sme teda z asfaltu na neupravenú cestu s drobným štrkom a kameňmi.

K chate to bolo opäť menšie stúpanie. Tu sme vyšli z ponorených lesov, kde sa nám naskytol jeden z najkrajších výhľadov na Vysoké Tatry, pod nimi mesto Kežmarok, Spišská Belá, či Podolínec, v ktorom sme sa onedlho ocitli. Pár dní predtým sme tu zažili nádhernú inverziu. Nacvakali sme pár záberov prírody, nás a našich strojov - ja jazdím CTM Charisma 3.0 a Matej Specialized Chisel. Po chvíľach kochania sme sa vrátili na cestu a pokračovali sme v zjazde. Miestami bol asfalt menej udržiavaný, nebolo to nič hrozné. My sme zišli do obce Lomnička, no počas zjazdu je možnosť odbočiť do Holumnice.

Najprv doplniť zásoby, potom zdolať kopčisko

Do Podolínca sme sa dostali kúsok po hlavnej ceste – iná možnosť nebola. Napojili sme sa na cyklotrasu okolo chatovej oblasti, ktorá, mimochodom, vedie na známy Veterný vrch. Pred odbočením na Panské lúky sme si odbehli doplniť vodu z prameňa tečúceho hneď pri cyklotrase - príjemné osvieženie. Vrátili sme sa teda kúsok k odbočke a pokračovali na Panské lúky. Tam nás čakal najťažší, síce krátky, ale zato poriadne strmý kopec. Podmienky nám to ešte viac sťažovali - blato, mláky a kamene. Samozrejme, že som hneď chcela zísť zo sedla, ale Matej mi to nedovolil. Zastať v kopci tiež nebol dobrý nápad, keďže máme tretry, a tak sme to so zaťatými zubami zdolali.

Malebná dedinka

Pred vstupom do obce Vyšné Ružbachy sa povrch cesty opäť zmenil, a tak sme šli po stále vyznačenej, už asfaltovej, cyklotrase. Rozhodli sme sa navštíviť Ružbašský kráter – travertínové jazierko, nachádza sa v blízkosti kúpeľov. Ak sa tam chystáte, ľahko tam trafíte. Cesta je pekne vyznačená. Pri futbalovom ihrisku sme teda zišli z cyklotrasy a šli po modrej značenej cestičke až ku kráteru. Tu sme si opäť dali krátku prestávku. Dedina ponúka aj množstvo turistických trás a v zime sa tu lyžuje ostošesť.

Blato a ešte viac blata

Po pauze sme sa opäť napojili na novovybudovanú cyklotrasu. Úsek od odbočky do obce Lacková po Kamienku nás opäť nepotešil. Povedzme si pravdu, jazdiť po blatistom poli nie je nič príjemné. Cestou do Hniezdneho to vyzeralo pár kilometrov podobne.

Do cieľa

Posledných pár kilometrov, stále po vyznačenej cyklotrase, bolo z Hniezdneho cez Starú Ľubovňu do Novej Ľubovne – kde sme aj začali. Tu už to bolo rušnejšie, keďže cyklotrasa je zároveň hlavnou cestou.

Určite nie poslednýkrát

Nastúpaných 980 výškových metrov na 56-tich kilometroch za necelé 4 a pol hodinky po rôznom teréne. Tento výjazd cez osem obcí sme si veľmi užili, nabudúce pridáme nejaké km navyše. Rozhodne odporúčame! Podrobnosti o výjazde nájdeš v sekcii Výjazdy.