Slepé vetvy v histórii MTB: Vidlica Headshok/Fatty

Odpružené vidlice na bicykloch Cannondale si razia svoju vlastnú cestu už takmer tri desaťročia. Jednonohú vidlicu Lefty pozná asi každý, no jej vzniku predchádzali vidlice Headshok. Pamätáte si ešte na ne?

Ešte než sa pustím do samotného opisu tejto ikonickej vidlice, opäť by som rád pripomenul, že sa nejedná o slepú vetvu v pravom slova zmysle, ale o technické riešenie, ktoré malo svoje limity a s vývojom horskej cyklistiky bolo nahradené efektívnejšou alternatívou. Viac už však v samotnom článku.

Konštrukcia - keď menej je viac

Konvenčné odpružené vidlice, tak ako ich poznáme aj dnes, využívajú dvojicu teleskopov v oboch nohách vidlice. V roku 1992 sa však konštruktéri značky Cannondale rozhodli ísť vlastnou cestou - a to použitím iba jedného teleskopu, ktorého vnútornosti boli integrované vo vnútri krku vidlice. Nohy vidlice boli na krk vidlice privarené napriamo, bez použitia korunky. Aby toto všetko bolo možné a vidlica sa nekrútila do všetkých strán, pracovná časť vidlice sa pohybovala po štyroch ložiskových dráhach, ktoré obsahovali ihlové ložiská po 22 ihiel.

Zásadnou a nevyhnutnou zmenou bolo použitie hrubšieho krku vidlice, ktorému musela byť uspôsobená aj hlavová rúra rámu, ktorá mala priemer 1,56” (39,62 mm) a výšku cez 134 mm. Headshok v čase uvedenia disponoval zdvihom 50 mm a s príchodom novších patrón (tzv. cartrige), Fatty postupne narástol až na hodnotu 80 mm. Pôvodné MCU elastomery a oceľové pružiny nahradila vzduchová pružina s možnosťou lockoutu a nastavenia odskoku. Ak ste sa pri “Fetyne” stretli napr. so skratkou DLR, tak tá znamenala: “damping”, “lockout”, “rebound” (v preklade tlmenie, uzamykanie, odskok).

Zaujímavé bolo aj fúkanie vzduchovej komory, nakoľko ventil bol umiestnený zospodu v blízkosti dezénu plášťa. Nastavenie predpätia pružiny a neskôr lockoutu bolo umiestnené v hornej časti krku v mieste, kde zvykne byť krytka hlavového zloženia. Chod vidlice sa dal ladiť pomocou tlaku vzduchu, viskozity oleja, alebo výmenou vnútorných podložiek (niečo na štýl súčasných tokenov). Z užívateľského hľadiska bola výhodou aj zameniteľnosť patrón, ktoré ste mohli meniť a upgradovať tak svoju vidlicu, napr. na vzduchové pruženie alebo vyšší zdvih, bez nutnosti výmeny zvyšku vidlice.

Základné technické špecifikácie:

• zdvih: 50-80 mm (cestné vidlice od 15 mm)
• hmotnosť: od 1 275 g
• pruženie: MCU elastomer/pružina/vzduch, oceľová negatívna pružina
• tlmenie: olej
• počet ihlových ložísk: 88 ks
• nastavenie: predpätie/tlak vzduchu, odskok, lockout

Vlastnosti, ktoré valcovali konkurenciu

Samotná konštrukcia ponúkala vidliciam Headshok výborný mix vlastností. Vďaka použitiu 88 ihlových ložísk bol chod omnoho citlivejší, ako u akejkoľvek inej vidlice tej doby. 4 ložiskové dráhy mali minimálnu vôľu, korunka neexistovala a tak aj tuhosť vidlice bola excelentná. V tej dobe to bola ideálna vidlica na použitie s diskovými brzdami, ktorej sa napríklad taká SID-ka s 28 mm nohami tuhosťou ani len nepribližovala. Ďalším benefitom bola nízka hmotnosť, ktorej vidlica vďačila za menšie množstvo vnútorností a využitie krku ako vonkajšej nohy. Ako príklad uvediem Fatty DLR 80 z roku 2008, ktorá bez použitia karbónu vážila krásnych 1 275 gramov.

Zásadnou nevýhodou bola potreba použitia hlavovej rúry s väčším priemerom (1,56”). Asi nemusím hovoriť, že okrem Cannondalu ste takýto rám zháňali len veľmi ťažko. Určitá výhoda bola aj v použití manžety uchytenej dvojicou zdrhovačiek, ktorá chránila pohyblivé časti vidlice, pred vniknutím nečistôt a vody. Bežná údržba vidlice tak bola minimálna a zahŕňala skôr preventívnu kontrolu a mazanie. Mazanie a čistenie Brunoxom po každej jazde nebolo treba . V porovnaní s konkurenciou bola omnoho lepšia aj ergonómia lockoutu a odskoku - keďže tieto boli umiestnené nad predstavcom, pohodlne na dosah ruky miesto korunky vidlice.

Plusy:

• citlivý chod
• tuhosť
• nízka hmotnosť

Mínusy:

• maximálny zdvih limitovaný na 80 mm
• potreba 1,5” hlavovej rúry a SI predstavca
• resetovanie ložísk po 25 hodinách jazdy

Koniec jednej éry

Pád vidlíc Headshok/Fatty spočíval najmä v limitácii ich zdvihu, ktorý bez predlžovania hlavovej rúry nebol možný. To bolo v úplnom rozpore s nástupom 29” (a neskôr aj 27,5”) bicyklov, ktoré kvôli zachovaniu stacku (výšky riadidiel) používali kratšie hlavové rúry. Napriek tomu však Fattyna existuje dodnes, nájsť ju môžete na mestských bicykloch Cannondale rady Tesoro, kde kombinácia 28” kolies a 50 mm zdvihu nie je žiadna vada.

Na záver doplním len úvahu, že s nástupom a rozšírením segmentu gravelových bicyklov by bolo možno zaujímavé vidieť tento typ odpruženia aj na týchto bikoch, kde by limitácia na pár centimetrov zdvihu až takým problémom nebola. Bezúdržbový chod, vysoká tuhosť a nízka hmotnosť by rovnako boli zaujímavé pre vyznávačov bikepacking štýlu.

Pokiaľ ste vidlicu Headshok vlastnili, pokojne nám do komentárov môžete napísať vaše skúsenosti a postrehy.

Ak vás téma slepých uličiek v cyklistike zaujala, môžete si prečítať aj články s podobným obsahom:

Slepé vetvy v histórii cyklistiky: Mavic Zap/Mektronic
Slepé vetvy v histórii MTB: Shimano Airlines
Slepé vetvy v histórii MTB: Páky dual control
Slepé vetvy v histórii MTB: Prevodovka HammerSchmidt

Zdroj fotografií: užívateľ mamfpici, cannondale.com, vintagecannondale.com