Možno sa to stalo aj vám - ako som vymenil veľké zdvihy za HT

Možno sa to stalo aj vám - ako som vymenil veľké zdvihy za HT

Ste veľký AM/EN jazdec, široké gumy, veľké zdvihy, lebo čím viac zdvihov, tým lepší "adidas", teleskop, plný ruksak a do kopca úplne na pohodu, lebo viac jednoducho nevládzete. No potom príde zmena v podohe hardtailu.

Dole ako blázni, hlava nehlava a za 5 hodín, čo ste vonku, natočíte 30 km a zopár stoviek výškových. Vidíte týpka v obtiahnutom drese, na dákom kostitrase, 100 mm vpredu, vzadu nič. Neskutočne si to dáva do kopca a vy len hlavou krútite, že ako ho to môže baviť, takto sa ničiť. Presne toto som si hovoril ja, keď som kúpil môj prvý, lepší bike a začal jazdiť.

Ťažké enduro začínam jazdiť asi na jeseň roku 2014. Ťažké, myslím hmotnosťou, nie preto, že by sme boli nejakí veľkí borci . Začína ma to fakt baviť. Kamarát Tomáš mi ukazuje prvé cestičky na Inovec, začínam objavovať okolie, stále sa nechávam učiť čo a ako, čo si brať na výjazd, či ako sa obliecť. V mojej vtedajšej výbave by ste u mňa v ruksaku našli úplne všetko, veď, čo keby si napríklad musím amputovať nohu či bivakovať v lese. Nevadí, že akčný rádius mám max. 20 km od domu.



Strava? - Segmenty?


Výjazdy sa však predlžujú, kilometre a výškové nabiehajú a kilá z brucha idú rapídne dole. Predtým, ako som začal jazdiť, som mal 95 kg. Behom prvého roka ide 10 kg dole, ani neviem ako. Veľký zlom prichádza koncom roka 2015. Tomáš mi ukazuje aplikáciu Strava. Vysvetľuje mi čo a ako, nechápajúc krútim hlavou, že čo sa ja budem porovnávať na nejakých segmentoch. On je kondične úplne inde, nevládzem za ním, no dolu kopcom je to lepšie. Ale poviem si: "OK, idem do toho". Prvý výjazd dávam na Stravu 4. januára 2016, lebo, veď divočina na Silvestra, musel som sa dať dokopy.

Začínam jazdiť stále viac, sledujem segmenty, zisťujem, akí borci sú tu a aký som pomalý. Aspoň dole kopcom mi to celkom ide, teda, nie som posledný. Pristihujem sa pri tom, ako sa snažím viac dupať do kopca, nech si spravím lepší čas. Ani som nevedel a už začínam robiť prvé intervaly, aj keď v tej dobe nemám ani šajn, čo to je. Enduro bike už jazdím asi rok a pol. No viete, ako to chodí. Jeden bike na všetko, blato, sneh, voda, všetko treba servisovať a začína ma to slušne štvať. Stále čosi vŕzga, ložiská treba meniť, pravidelný servis vidlice, tlmiča, teleskopky a peniaze sa kotúľajú servisákovi do kapes (ešteže je to dobrý kamoš).

HTčko ma dostalo


Koncom januára 2016 sa mi do rúk dostáva kamošove HTčko, len tak, že nech skúsim. Slušná výbava, síce hliník, ale oproti enduru ľahké ako pierko. A chrobák je v hlave.



V apríli 2016 si vymieňame biky asi na 2 týždne, aby som na ňom dorazil Vrchársku korunu Trenčiansku. Zrazu dávame s Tomášom bez problémov 180 km výjazd a ďalšie dlhé trasy pridávam sólo. Je rozhodnuté, enduro ide na bazár . Úplne som sa zamiloval do Ghost Lectora, tie tvary, jednoprevodník, celý čierny, no nádhera. V tej dobe je to bike z iného sveta, teda aspoň pre mňa. Každý deň sledujem videá, fotky a len dúfam, že tu moju veľkú ťažkú kraksňu niekto kúpi. Koncom mája sa našťastie našiel kupec a enduro šlo do sveta. 4 dni na to bol Lector doma. Doteraz si pamätám, ako si ma kamoši stále jazdiaci na AM/EN strojoch doberajú, že na čo mi to bude, že už s nimi asi nebudem jazdiť. Vtedy ešte netušili, že na tom HTčku nakoniec skončia aj oni.



Toto bol asi najzásadnejší zlom v mojom bikovaní. Zrazu prišiel úplne nový impulz, veď to poznáte, keď máte niečo nové, či nebodaj úplne nový bike. Výjazdy sa predlžujú, zbieram najmä výškové metre a viem, že dlhé trasy mi vyslovene sedia. Kilá idú dole až pod 80 kg a dostávam sa až na 74 kg, ktoré mi už zostali doteraz. Vyslovene si užívam každé stúpanie a tak trošku sa pristihujem pri tom, že veľa mojich výjazdov je o naháňaní KOMov na Strave, interval za intervalom a ja stále v tej dobe neviem, čo to je.

Tato biker


10. 04. 2017 prišla zmena, najradostnejšia, trošku skôr ako sme čakali, sprevádzaná kopou stresov, ale Samko je na svete, zdravý ako buk. Je zo mňa tato.



Vravím si, dobre, máš rodinu, bike pôjde na druhú koľaj, občas sa prevezieš a keď malý troška vyrastie, rozbehneš to znova. Opak je však pravdou. Výjazdy plánujem na skoré rána, aby som bol čo najskôr doma a vznikajú moje „skratky“ z práce a do práce, jednoducho využívam každý čas, čo sa dá. Plus k tomu tolerantná žena, to je základ.



Kamaráti ma lámu na nejaké preteky, mne sa však nechce kdesi valiť, platiť za to, cestovať. Viac najazdím predsa, keď ráno vyrazím a na obed som doma a zadarmo! Ale nechám sa nejak ukecať na miestny maratón v Kálnici, je to kúsok od domu, tak prečo nie. Všetko prebieha parádne a ja sa aj slušne umiestňujem. Tá atmosféra, každý sa snaží ísť naplno, krásna príroda, občerstvovačky, jednoducho ma to chytilo.



V tej dobe ma na Strave sleduje Marcel (Ursus na fóre), nepoznáme sa ešte osobne, no zapáčia sa mu moje dlhé jazdy. Píše mi, či sa môže ku mne pridať, že trénuje na nejakého Horala . Po našej jazde (100 km/3 200m) mi hneď vraví, že musím ísť s ním na toho Horala, samozrejme trasu Krejzy. Mesiac na to cestujem s Marcelom do Svitu. Prvé veľké preteky, hotel, idem od rodiny na noc. Som z toho síce nervózny, ale teším sa. Počasie nám vychádza na jednotku a ja si celé preteky naplno užijem s pekným umiestnením a časom. Marcel mi dáva jednu zásadnú radu, ktorej sa držím dodnes. „Ak už kdesi cestujeme na preteky, ideme vždy to najdlhšie, čo ponúkajú.“



Poďme na to!


Ďalšiu sezónu 2018 už odjazdím s Marcelom, čo sa dá, ukazuje mi krásy pretekania, zbieram skúsenosti a bavím sa. Láka ma však niečo dlhšie, extrémnejšie ako ponúkajú na klasických maratónoch. Prvýkrát teda skúšam preteky Spišských 333 EXTREME a je z toho srdcová záležitosť. Dokončím ich za 22 hod. Do cieľa prichádzam o 6 hod. ráno. Celú noc sám v lesoch Slovenského raja. Fakt som nestretol ani nohy . Najväčší bikerský zážitok, ktorý doteraz nič neprekonalo. Skrátka, extrémy ma bavia.



Prichádza ďalšia sezóna 2019, ďalšie parádne akcie, Majove (Bimjeam) "kardioutuorky" - Tour de Vrchár Považia, opäť ideme na Spiš 333 EXTREME (tentokrát sme nedokončili). Prvýkrát skúšam Obr Drásala, výjazdy, „skratky“ do práce, z práce. Pridávam aj pekné výsledky na maratónoch a zdolávam v tej dobe ešte nie tak známy Everesting.



Pandémia


Nechválne známy pandemický rok 2020 tiež beriem z pohľadu bikera ako veľmi vydarený. Vo februári kupujem po 4 rokoch nový stroj. Nejdem po žiadnej značke, jednoducho víťazí pomer cena/výkon a možnosti, ktoré majú kamoši v servise. Už dlho po ňom pokukujem. Je rozhodnuté, krásny Superior Team 29 Issiue, model 2019, je môj. Komplet xtrko, karbón, kam sa pozriete, parádne kolesá, ľahučký a tuhý, proste sa mi splnil sen. Najprv si vravím, nebudem ho ešte brať z obchodu, až niekedy v marci, možno v apríli, veď mám ešte stále Lectora. Vydržal som 2 týždne. Prvé jazdy, nadšenie, ale aj patálie. Prasknutý rám na veľmi zvláštnom mieste ma trošku zneistí, ale za 10 dní je vec vybavená a ide sa ďalej. Lector ide do sveta a dokupujem ešte žiletku, taká bazárovka, ale mne to stačí ako bokovka od MTB.



Kilometre a výškové zrazu pribúdajú o čosi rýchlejšie, užívam si každú hodinu na nových strojoch. Bohužiaľ, kvôli pandémii však nie sú žiadne preteky, takže formu a nové mtbčko prevetrávam hlavne na dlhých sólo jazdách a naháňaní KOMov. Struhnem si druhý Everesting, tentokrát na mojom obľúbenom kopci Inovec. Čas pod 15 hodín, ako môj cieľ, som si splnil. Dva dni na to už stojím na štarte prvej etapy mojich obľúbených časoviek do vrchu Tour de Vrchár Považia.

Pandemické opatrenia sa uvoľňujú, záujem o Bimjeamove časovky je obrovský a konkurencia zase o niečo lepšia ako rok predtým. Skvelá akcia, Majo to robí skvelo! Ďalší Obr Drásal, Spišských 333 EXTREME, no pandémia znovu nastupuje na sile a akcie znovu rušia. Posledné preteky tejto divnej sezóny sú v domácej Kálnici, ktoré si užijem v dobrej forme a parádne sa ponaháňame. Nevadí mi, že toho bolo oveľa menej ako po minulé roky, moje top akcie sa uskutočnili a ja som spokojný.



A čo prinesie už rozbehnutý rok 2021? Hlavne, nech sme všetci zdraví, nič dôležitejšie jednoducho na svete neexistuje. Našťastie, my, bikom nakazení, máme to naše „fitko“ stále otvorené, takže mne osobne viac ku spokojnosti netreba.

Pozn redakcie: Stana ste mohli vidieť aj v tipe na výlet od Imromana:



Zdroje fotografií: ObrDrasal 2020-Petr Koval Photography, Kalnica-Fax Copy, autor
Páči sa ti tento článok? thumb_up211thumb_down comments 100 komentárov
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Rok závisláka alebo 10 500 km a 499 hodín na bikoch

Rok závisláka alebo 10 500 km a 499 hodín na bikoch

3x a dosť! Povedal som si minulý rok po napísaní memoárov, kedy som ešte ani len netušil, čo všetko ma postretne v najbližšom období.
Rozhovor: Zuzana Palúchová - hobby bikerka, ktorá má rada extrémy a mama na plný úväzok

Rozhovor: Zuzana Palúchová - hobby bikerka, ktorá má rada extrémy a mama na plný úväzok

Zuzku poznám osobne najmä z maratónov, kde som povzbudzovala popri trati, rovnako nás spája láska k Donovalom, odkiaľ Zuzka pochádza a my s Maťom tam trávime čas na chalupe jeho maminy.
Ako dopadla vrchárska súťaž dvoch egomaniakov?

Ako dopadla vrchárska súťaž dvoch egomaniakov?

Záver priebežného sumáru naznačil, že zvrátiť stav bude ťažšie, ako nájsť vyspelú formu mimozemského života v Malých Karpatoch. Jeseň bola v plnom prúde a trvanie slnečného svitu sa neúprosne skracovalo...
keyboard_arrow_up