Nebezpečie hroziace cyklistovi v premávke - ako mu predchádzať

Aké nástrahy číhajú na cestného cyklistu medzi autami, s čím je dobré počítať a ako sa na ne pripraviť, aby sme sa vždy spokojní a zdraví vrátili domov?

konštruktívne hľadanie riešení a zdieľanie skúseností

Hneď v úvode tohto článku by som rád prejavil jedno svoje prianie. Potešilo by ma, ak by sme sa v diskusii zamerali na konštruktívne hľadanie riešení a zdieľanie skúseností a neriešili, či sú na vine vodiči alebo cyklisti, a prečo je pravidlo 1,5 m dobré alebo zlé a podobne. Nič nie je čiernobiele, dobrí a rozumne správajúci sa ľudia existujú na oboch stranách, tak potlačme emócie a sústreďme sa na svoje racio.


V tomto článku som dal dokopy situácie, na ktoré som si spomenul ako na potenciálne rizikové, pre skúsených cyklistov to nebudú neznáme veci, kto s jazdením v premávke medzi autami začína, tak sa môže nad tým zamyslieť, inšpirovať a hlavne sa nemusí učiť na vlastných chybách. Toto sú potencionálne nebezpečné situácie a takto sa s nimi snažím vysporiadať.

Tesné obiehanie

Asi najbežnejšia vec, s ktorou sa na cestách stretneme. Ide o moment, keď vodič predbehne cyklistu príliš blízko v kombinácii s veľkou rýchlosťou. A ako sa s týmto vysporiadať, ako tomu preventívne predchádzať? Prvá vec je mať prehľad. Je potrebné vedieť o autách prichádzajúcich zozadu, treba sledovať, čo sa deje v protismere. Autá za chrbtom buď počujeme, alebo si pomôžeme radarom. Viac detailov o osvetlení a aj radare som spomínal v článku Ako prežiť na slovenských cestách.


Najrizikovejšia situácia je, ak nás obieha auto a ešte aj oproti niečo ide. Na úzkej ceste je tomuto dobré predísť tak, že ešte s dostatočným predstihom ideme síce po pravej krajnici vozovky, ako to chce zákon, ale nepreháňame to s defenzívnosťou. Ešte keď má blížiace sa auto čas reagovať, svojou pozíciou ukážeme, že aj my sme tu, nevytvárame mu jazdou skoro až v priekope priestor navyše, toto ho môže povzbudiť k tomu, že si povie, skúsim to. A to nechceme.

Aby neprišlo k nedorozumeniu, zdôrazním, že nenabádam cyklistov, aby jazdili stredom jazdného pruhu, ale ak má vodič slabší odhad, tak cyklista mu svojím miestom na ceste pomôže, napovie.

"Kruháče"

Pri vchádzaní do kruhových objazdov sa často stáva, že vy už ste na bicykli v kruháči, kde máte prednosť a vám sa z pravej strany z vedľajšej cesty napojí auto tak, že vás ohrozí. Riešenie je jednoduché. Sledovať pripájajúce sa pruhy, pozerať na vodičov a odhadnúť aj podľa ich tváre a očí, či vás vidia a ako budú reagovať. Do kruhového objazdu neletieť, byť na brzdách pripravený reagovať.

Ďalšia nepríjemná vec je, ak vás pri pripájaní do kruhového objazdu na poslednú chvíľu obieha auto, cesta býva väčšinou úzka a keď to prebehne v kombinácii s tým, že auto hneď odbočí na prvom výjazde a vy ste chceli pokračovať rovno, opäť riziko navyše. Ja, keď sa blížim do kruháča, sledujem auto za mnou, ak plánujem iný výjazd ako prvý, naznačím to ľavou rukou, premiestnim sa na ceste viacej do stredu. Je to o cite a o predvídaní, ak ste šikovní, tak vodiča ani nenapadne sa tam tlačiť a správne vyhodnotí situáciu a vy bezpečne prejdete.

Ak chceme práva, tak máme aj povinnosti.

Čo robíme zle my cyklisti je, že keď vchádzame do kruháča a chceme vlastne len odbočiť hneď doprava, cez prvý výjazd, tak nedáme autu v kruháči prednosť. Myslíme si, že je tam dosť miesta, vlastne nedáme autu prednosť. Nemôžeme si vyberať, ako sa nám hodí, že raz chceme byť považovaný za súčasť premávky so všetkými právami a na druhú stranu si v inej situácii povieme, veď ja len prejdem, hneď odbočím, "pichnem" sa tam, je tam dosť miesta. Ak chceme práva, tak máme aj povinnosti.

"Kamikadze" obiehanie

Veľmi nepríjemná vec pre nás cyklistov je, ak sa obiehajú autá v protismere. Pre nás to znamená, že do nášho pruhu veľkou rýchlosťou a v tesnej vzdialenosti vchádza auto, stret by bol fatálny. Ťažko s tým niečo robiť, ak vidíme, že sa v diaľke "šteluje" nejaké auto k predbiehaniu, tak by som sa posunul viacej k stredu cesty, aby som ho na seba ešte viacej upozornil, aby vodič sám vyhodnotil, že tam nie je miesto na takýto kamikadze manéver. Ak je neskoro, tak ostáva len "utekať", zbytočne neukazovať rozhorčené gestá, lepšie je sa poriadne držať riadidieľ a hľadať únikovú cestu. Vlastne to nie je kamikadze, vtedy zomiera aj pilot lietadla, v tomto prípade je zničený len objekt, na ktorý sa útočí. Inak sa to nazvať nedá.

Obiehanie z pravej strany

V obci má cyklista právo obiehať autá aj z prvej strany. Treba byť extra opatrný, ak je tam málo miesta, radšej počkať. Nebezpečné je, ak vodič pustí auto z protismeru, aby odbočilo cez jeho pruh, nám sa tam zrazu zjaví ako prekážka a nemusíme stihnúť reagovať. A samozrejme prechody pre chodcov, spomalíme, pozrieme sa a až potom ideme ďalej.

Čo môžeme robiť my cyklisti navyše je to, že ak dobehneme na križovatke autá, ktoré nás pred chvíľou obiehali, tak sa nedáme opäť pred nich, aby nás museli obiehať znova. Zastaneme na križovatke za autami, ako sme prišli. Ak nás ten vodič pred tým obiehal pekne, tak je to poďakovanie za jeho trpezlivosť, ak obiehal zle, tak prečo by sme to chceli opakovať, že?

Pravý hák

Ide o moment, keď vás predbehne auto a hneď odbočí doprava. Väčšinou to je spojené aj s tým, že auto musí pred zákrutou spomaliť, takže tam vznikne kolízna situácia aj pre cyklistu. Je to nezmyselné konanie, keby vodič sekundu počkal, keď vie, že bude odbočovať, nič nestratí, nemusí zbytočne akcelerovať, potom prudko brzdiť. Nám ostáva len s týmto počítať, hlavne v mestách a obciach byť na toto pripravení, dobré je mať ruky na brzdách.

Zlý odhad rýchlosti

ako keby ste nikde neboli na hlavnej ceste

To, že vodiči nepredpokladajú, že cyklista vie ísť v obci 50 km/h, je bežná vec. Pozrú sa na jednu stranu, tam v diaľke cyklista, potom na druhú a vojdú do križovatky. Medzitým sme my prileteli k autu, v lepšom prípade stihneme zastaviť. Nič sme neporušili, rýchlosť maximálne povolená, ale čo nám to bude platné dochrámaným v nemocnici. Na toto je dobré myslieť, vôbec nie je na škodu, ak na bicykli budete ostražití, ako keby ste nikde neboli na hlavnej ceste.

Otváranie dverí

Klasika, otvorené dvere od stojaceho auta sú veľmi nepríjemné strety. Často končia zranením hlavy, zlomenou "kľučkou". Stojace autá obiehať s odstupom, ak je vidieť cez okná dnu, tak pozerať sa, či je auto prázdne. Kvôli tomuto nemajú autá Rolls-Royce automatické otváranie dverí, len zatváranie.

Vodiči a cyklisti

Pred záverom ešte jedno moje pozorovanie, o ktorom som hovoril aj vo videu, kde som dával odporúčania k zlepšeniu vzťahov vodičov a cyklistov. Vodičov zmeníme k lepšiemu tým, že ich budeme chváliť za veci, čo robia dobre a navyše sami musíme ísť príkladom. Opakom je nadávanie alebo vynucovanie, viem, že je ťažké sa niekedy ovládnuť, poznám to aj na sebe, veď o život ide najmä nám, cyklistom.


Tieto riadky som písal v dobrej viere, chcel som pomôcť. Aj jediné zranenie, ktorému sa teraz vďaka tomuto textu podarí predísť, stálo za to riziko, že sa budem musieť začítať aj do nepríjemných komentárov pod článkom. Alebo možno budem prekvapený a v diskusii nájdem len ďalšie rady a tipy na to, ako jazdu v premávke prežiť a ešte si to aj užiť.