Aké je to vstávať o štvrtej ráno kvôli výjazdu?

Skoré ranné jazdy... pre niekoho niečo nepredstaviteľné, pre iného samozrejmosť. Asi pred rokom by som sa radil do tej prvej kategórie, aktuálna situácia je však úplne opačná.

Zmena nastala, keď sa nám pred rokom narodil syn. Už nebolo možné plne si plánovať čas iba na základe svojich potrieb, nehovoriac už o športových aktivitách. K tomu bežné povinnosti, porobiť niečo okolo domu a verte, s dostupným voľným časom som sa dostal takmer na nulu. Verím, že mnohí to poznajú a vedia o čom píšem, samozrejme dôvody na skoré ranné športové aktivity môžu byť rôzne.

Každodenný budíček

Aj ranný čas je obmedzený, všeobecne platí, čím skôr vstaneš, tým skôr vyrazíš a tým viac stihneš. Sú štyri hodiny ráno a mne už na ruke vibrujú hodinky. Tento typ budíka je veľmi dobrá alternatíva, pokiaľ nechcete zobudiť manželku spiacu vedľa vás, ktorá v našom prípade aj tak vstáva k synovi niekoľkokrát za noc a nerád by som ju ešte aj ja budil...

Každopádne, nie vždy sa mi podarí vystreliť z postele hneď o štvrtej, päť až desať minút sa ešte snažím motivovať . Budík mám nastavený na každý deň, nielen vtedy, keď plánujem vyraziť. Je to kvôli tomu, aby som si zvykol na skoré prebúdzanie a nevyšiel z cviku. S odstupom času je to väčšinou tak, že vstávam tesne pred budíkom, verím, že je to dobrá známka adaptácie na tento režim.

Začiatok dňa až po samotný výjazd

Ako to teda vyzerá, keď sa skotúľam z postele? No, popravde, prvé chvíle nie sú bohviečo... Občas sa sám seba pýtam, či mi to za to stojí, avšak po návrate domov je zakaždým odpoveď kladná. Obrovský vplyv na náladu má počasie vonku. Hlavne v zime, poviem na rovinu, že som to niekoľkokrát zabalil a šiel si naspäť ľahnúť. V aktuálnom období je to už lepšie, ale aj tak vždy najskôr skontrolujem situáciu vonku. Keď ma už nič neodradí, nie je veľa času otáľať, každá stratená minúta znamená ukrojenie si z času jazdy. Ako prvé býva príprava kávy a čaju, aby stihol vychladnúť a jednoznačne je nevyhnutné do seba niečo natlačiť a zapiť to kávou.

Dôvody sú dva:

1. Kto by chcel jazdiť s prázdnym žalúdkom? (viem, že existuje nejaký typ takého tréningu, avšak toto sa mňa netýka)
2. Káva ma preberie a pôsobí na mňa trošku ako preháňadlo... potom nemusím nič podobné riešiť počas jazdy

S odstupom času som prišiel na to, čo mi ráno chutí, alebo to proste dokážem tak skoro do seba dostať. Takmer vždy sa jednalo o niečo sladké. Aktuálne u mňa prevažuje jedno 7days alebo ovsená kaša + banán + káva. Nie je toho veľa, ale ani málo. Na začiatok to stačí. Potom sa už skôr snažím dopĺňať energiu v pravidelných intervaloch počas výjazdu. Samozrejme treba to prispôsobiť jeho dĺžke, spotrebe energie, atď. Tiež je podstatné sa po noci dobre zavodniť, takže ešte do seba kopnem pol litra vody, alebo spomínaného čaju, ktorý je už teplý tak akurát, aby sa dal piť.

Je veľmi individuálne, kto má na čo chuť a v akom množstve, takto to proste funguje u mňa. Potom sa trošku rozhýbem, precvičím svalstvo, oblečiem sa a ide sa na to. Tak ako oblečenie, aj bike a výbava je už pripravená z predošlého večera. Nebolo by úplne najlepšie riešiť ešte ráno nejaké prekvapenia v podobe prázdnych plášťov, či iných nepríjemností s technickým stavom bicykla alebo si hľadať niečo z výbavy či oblečenia.

Štart...

Vždy plánujem vyraziť okolo piatej, avšak reálne sa mi to zatiaľ podarilo iba zopárkrát. Ako som písal vyššie, každá minúta k dobru sa počíta a čas beží akosi príliš rýchlo. V priemere teda vyrážam okolo 5:15, čo nie je zlé. Podstatné je mať premyslené, kam pôjdem a už viem, ktorá trasa mi približne ako dlho trvá. Vačšinou sa stihnem vrátiť do 7:00, občas keď sa to natiahne, tak okolo 7:30. Stále fajn, záleží však od toho, aký pracovný deň ma čaká.


Treba ešte uviesť na pravú mieru, že momentálne pracujem na 100% z domu a to mi dáva unikátnu príležitosť fungovať takýmto spôsobom. Taktiež nejazdím každý deň, v priemere 4-krát do týždňa, čiže vždy je možnosť dobehnúť niečo zameškané, alebo si proste pospať o niečo dlhšie.


Začiatok jazdy je pomalší, veď komu by sa chcelo hneď dupať do pedálov, keď iba pred chvíľou vstal? Postupom času som si na rannú záťaž celkom zvykol. Je tiež dobré, že pokiaľ sa dostavím k prvému kopcu alebo k začiatku obľúbenej trasy, musím prejsť nejakú vzdialenosť, počas ktorej sa zahrejem a rozpedálujem, potom už viem viac pritlačiť na pílu. Počas ranných jázd zažijete niečo, čo sa prirodzene v neskorších hodinách zažiť nedá, alebo v trošku menšom množstve. Začal by som východom slnka. Vo väčšine prípadov to zároveň znamená aj zhadzovanie vrchnej vrstvy a hneď sa ide o čosi príjemnejšie, keď vás hreje ranné slnko.

...čím skôr vstaneš, tým skôr vyrazíš a tým viac stihneš.

Rána patria taktiež obdivovateľom miestnej fauny. Za ten čas som už stretol všetko možné, čo v okolitých lesoch žije a nespomínam si na jediný deň, kedy by to tak nebolo. Niektoré strety boli príjemné, iné ma zasa zaskočili o trošku viac a pri niektorých som musel radšej upustiť z plánovanej trasy. Scenár býva prevažne ten istý, zver sa väčšinou splaší a ihneď utečie. Avšak stáva sa mi, že natrafím na veľkú skupinu diviakov s malými, ktoré zostanú stáť práve tam, kde sú a s obdivom si ma obzerajú. Pokiaľ sa dobrovoľne nepoberú, radšej to otočím ja.

Čo dodať na záver

Či už idem na MTB alebo na cestu, do povinnej výbavy odporúčam dobre sa zviditeľniť a hlavne počas chladnejších mesiacov, kedy je ráno ešte tma, mať dobré predné svetlo. Treba si prispôsobiť dĺžku jazdy na základe dostupného času a vybrať si vhodnú trasu vzhľadom na panujúce podmienky. Cez zimu som preferoval MTB a šliapať čo najskôr v pomalšom tempe do kopca. Keď som dorazil na vrchol, hore si dať ešte jednu vrstvu navyše a rýchlo dole. Ako so všetkým, aj tu platí, nerobiť veci stále rovnako. Keď sa dá, aj ja si rád vybehnem počas dňa, nie vždy iba ráno. Aktuálne je to cca 70:30 pre ranné jazdy.


Vstávať o 4:00 ráno si však vyberá svoju daň. To znamená, že štandardne som v posteli o 21:00. Mne osobne to nevadí, u nás sa TV veľmi nepozerá a tiež nie sme fanúšikovia ponocovania. Samozrejme takýto režim sa nedá aplikovať u každého. Mnohí ľudia sú nútení o štvrtej ráno vstávať priamo do práce a tam už veru priestor pre rannú aktivitu nevidím. Niekto by možno práve cestu do práce vedel využiť na jazdu, niekomu to zasa viac vyhovuje poobede alebo neskoro večer. Každý máme iné možnosti/obmedzenia a každý si musí nájsť svoj vlastný spôsob fungovania. Každopádne verím a sám som sa o tom presvedčil, že kde je vôľa, tam je cesta...