Viacdňový MTB výlet - ako začať?

Párkrát za rok dostanem chuť vypadnúť preč od všedných problémov a riešiť iné. Kadiaľ pôjdem, kde budem spať, čo budem jesť a čo zje mňa? Reč je o viacdňovom výlete na bicykli.

Popravde, hovorím skôr o výlete na jednu – dve noci. Prečo? Lebo na to nepotrebujem dovolenku, stačí víkend. Tiež predpokladám, že väčšina začiatočníkov si vyskúša práve výlet na jednu noc v peknom počasí. Žiadny boj o prežitie. Práve preto nájdu v článku pár tipov a skúseností hlavne začiatočníci.

Čo so sebou?

Čo ešte áno a čo už naozaj nie? Ja sa riadim heslom - čo nemáš, to nepotrebuješ. Niekto naopak so sebou zoberie „celú obývačku". Všetko záleží od povahy človeka a od toho, čo od takého výletu očakáva. Môže to byť výlet cez polovicu republiky alebo len opekačka za dedinou. Pokúsim sa priblížiť tú prvú možnosť. Na jednu noc toho naozaj veľa netreba. Bicykel je tak ľahší a ovládateľnejší. Viac prejdeš a jazdu si viac užiješ.

Ak jazdíš na celodenné výjazdy mimo civilizácie, tak väčšinu už vieš. Stravu a základný servis máš určite so sebou. Stačí prežiť noc. Predpokladám, že sa nikto nebude hnať do dažďa. Ak áno, bude sa musieť dovybaviť. V prípade peknej, mierne chladnej letnej noci nie je potrebné nič špeciálne. V dolinách a vo vyšších výškach býva nadránom chladnejšie, ako by mohol človek očakávať. Treba myslieť aj na to, že po celodennej jazde je telo unavené, prípadne rozhorúčené od letného slnka. Vtedy citlivejšie vníma zníženú teplotu a pocitovo ti je oveľa chladnejšie, ako keď si oddýchnutý. Treba to zohľadniť pri balení.

Blíži sa noc a začína hra „otrlý a otrlejší". Otrlým stačí alumatka, lacný 600 g letný spací vak, návleky na ruky a nohy. Povedzme, že si niekde uprostred. Na večernú hygienu dobre poslúži cestovný rýchloschnúci uterák. Je lacný, ľahký, zaberie minimum miesta. Dobre saje a do rána je takmer suchý. Ja sa len opláchnem vodou a obschnem. Nepoužívam žiadne mydlá, ktoré by mohli znečistiť prírodu. Na „viacdňovke" musíš byť tak trochu „humusák". Prepotené cyklistické oblečenie sa snažím čo najlepšie vyvetrať a vysušiť. Buď na sebe, alebo ho prehodím cez bicykel, kým nepadne večerná rosa. Na noc ho odkladám do spacáka, aby nebolo ráno studené. Kto si už obliekal v chladné ráno studené, vlhké, obtiahnuté cyklonohavice a dres, vie, že to nie je veľmi príjemné.


V prípade chladnejšieho počasia sa len lepšie oblečiem. V letných horúčavách mi prezlečenie pomáha predchádzať zapareninám. Večer, keď sa ochladí, dobre poslúžia návleky na nohy a ruky. Mne však vadí stiahnutie. Ak niekomu návleky nevyhovujú tak ako mne, pribalí si tenké dlhé spodky a funkčné tričko s dlhým rukávom. Na spodky si natiahnem ešte ľahké voľné kraťasy. Ak by predsa len niekto išiel okolo, nebudem vzbudzovať pohoršenie.

Všetky tieto kúsky oblečenia sa potom dajú použiť aj na jazdu, kým sa ráno oteplí. Kraťasy zase vtedy, ak by sa niečo stalo tým cyklistickým, napr. po páde. Keďže nie som otrlejší a býva mi v noci zima, vozím so sebou ešte tenšiu primaloftovú bundu. Je ľahká, skladná a neprefúkne. Ak je v noci zima, poslúži ako ďalšia vrstva do spacáku. Kto je citlivý na nohy, tak určite odporúčam na noc jedny hrubé zimné ponožky. Náhradné cyklooblečenie na dvojdňové výjazdy nenosím. Ani nič na prezutie.


Našiel si si miesto, si oblečený, unavený a fakt chceš spať. Vytiahneš ľahučkú nafukovaciu karimatku, ktorá má aspoň 6 cm. Ľahký perový spacák, ktorý vyberieš z vačku a takmer nič neváži. Pre nás bežných ľudí postačí aj lacnejší letný spací vak s hmotnosťou okolo kila a penová karimatka. Nechcel som drahý perový spacák z dôvodu „no stress". Šanca, že ho niekde zničím, je veľká. To isté sa týka nafukovacej karimatky. Určite ide o lepšie riešenie v otázke pohodlia a skladnosti, no často som večer unavený a nechce sa mi v tme prezerať miesto, kde ju rozkladám.

Z toho dôvodu som sa rozhodol voziť menej pohodlnú ale vždy plne funkčnú penovú karimatku, ktorú stačí hodiť na zem. Večer dobre poslúži aj ako podsedák na studenej lavičke. Veľké plus vidím v harmonikovom riešení. Jedna strana karimatky je vždy čistá. Veľmi dobre, rýchlo a bez námahy sa skladá a rozkladá. Nosieval som so sebou ešte ľahučké pončo, z ktorého sa dal spraviť prístrešok. No rozkladanie, sušenie od rosy a balenie bola vždy otrava a zabralo to kopec času. Na dlhšie jazdy ho ešte pre istotu pribalím, ale inak leží v skrini.


Netreba zabudnúť na svetlo. Ideálne také, s ktorým dokážeš absolvovať aj nočnú jazdu. Nikdy nevieš, čo sa stane. Či nebudeš nútený v noci opustiť miesto a niekam sa presunúť. Prípadne ťa cez deň niečo zdrží a ty nestíhaš doraziť na miesto nocľahu za denného svetla. Ak idete dvaja, nemáte problém so zabezpečením. Ak si sám, záleží na tom, v akých miestach sa budeš pohybovať. Stravu mám väčšinou so sebou. Obed si dám na terase hneď vedľa bicykla alebo tak, aby som naň videl. Vtedy aspoň zhodím reťaz z prevodníka. Ak si predsa len potrebuješ niečo kúpiť, ideálne je hľadať menšie potraviny v malých obciach. Potraviny, reštaurácie... Tu sa isto skúsený výletník pýta, kde mám varič a ešus? Niečo také na víkendové jazdy neriešim. Žijeme v krajine, kde je na každom rohu možnosť zabezpečiť si potravu, preto sa mi nechce voziť hmotnosť navyše. Snažím sa využiť, čo mi krajina ponúka.

Kam s tým?

Pokojne aj do batoha. Mal by stačiť okolo 25-30 l. Ja som si hmotnosť rozložil. Od ťažkého batoha ma bolí zadok, keďže nesie väčšiu hmotnosť. Okrem toho často jazdím zo sedla, tak aj ruky sa skôr unavia. Možností je viacero. Nosím 13 l batoh s vodou, stravou, servisom a drobnosťami. Dobre poslúži aj na prípadný nákup potravín. Karimatku umiestnim pod riadidlá. Oblečenie a spanie zase do podsedlovej tašky. Ak máš v pláne ťažší terén, strmé zjazdy, alebo máš teleskopku, je lepšie sa podsedlovej taške vyhnúť. Namiesto nej použi radšej riadidlovú (bar roll). Ak si nechceš brať batoh, existuje ďalšie množstvo tašiek. Na jednu noc a občasné výlety mi to však pripadá ako zbytočná investícia. Ešte pred pár rokmi bol problém s výberom, ale dnes už nájdeš pár kúskov aj v miestnom e-shope.

Kde spať?

Pri plánovaní trasy si vždy vytipujem dve - tri miesta na nocľah. Preto viac, lebo nikdy neviem, kam dôjdem, v akom stave reálne sú. Občas aj tak spím úplne inde. Vyhľadávam prístrešky, obľubujem zrúcaniny hradov, rozhľadne, útulne, akékoľvek závetrie. Dobre poslúži aj košatý strom s hustou korunou, pod ktorým nepadne rosa. Ak sa nič z toho nenájde, nevadí. Výhoda jednej noci je aj taká, že keď ti zvlhne spacák, ďalšiu noc už spíš doma v suchu. Takže to môže byť lúka, skala s pekným výhľadom, alebo jednoducho zalomíš tam, kde ťa chytí noc a únava.


Prístrešky a miesta určené na bivak bývajú zaznačené v mapách, často aj s fotkami. A tiež existuje zoznam útulní. Tu si daj pozor, lebo v niektorých si miesto treba zaregistrovať dopredu. Viac ako zvierat sa bojím ľudí. Ak natrafíš na podobnú krvnú skupinu, máš vyhrané. Večer spríjemní rozhovor, výmena skúseností a pod. Spať idete v podobnom čase a v noci je pokoj. No môžeš natrafiť na hlučnú partiu, ktorá prišla niečo zapiť. A v posledných rokoch ich nie je málo. Výhoda bicykla je, že sa vieš ešte rýchlo premiestniť na iné miesto. Aj preto mám nocľahov v zálohe viacero a spanie rozkladám naozaj, až keď idem spať. Navyše mi tak nespadne večerná rosa na spacák.


Dôležitá je prítomnosť vody. Ak nie priamo pri nocľahu, tak aspoň v jeho blízkosti. Studnička, rybník, potok. Čokoľvek, v čom sa dá nabrať večer voda a opláchnuť sa. V chladnejšom počasí to nie je až také nutné, ale v letnom teple po celodennej jazde mimo asfalt budeš mať zaručene na tele povlak potu, prachu a hliny.


Ak si neveríš, ideálne je vyskúšať si prvú noc niekde vo svojom okolí. Ak to nezvládneš, vieš sa rýchlo dostať domov. Svoju prvú sólo noc som mal v pláne na lúke pod Súľovskými skalami. Nedal som to. Skončil som v autocampingu v Súľove. V kempoch som strávil ešte dve noci. No teraz sa im skôr vyhýbam. Veľa ľudí, hlučnosť, osvetlenie, zanedbané sociálne zariadenia. Netreba zabudnúť na to, že aj keď so sebou vezieš minimum vecí, bicykel bude určite ťažší ako obvykle. Keď sú chladné noci, viem sa dopracovať aj k 16 kg bicyklu plus batoh na chrbte. Pri plánovaní cesty na to netreba zabúdať. Trasa, ktorú by si zvládol naľahko a ľavou zadnou, dá s batožinou zabrať. Zistíš to hneď v prvom stúpaní, keď budeš tlačiť do pedálov, ale nič sa neudeje. Tiež si treba zvyknúť na iné, vyššie ťažisko bicykla. S tým treba rátať v technickejšom teréne.

To najdôležitejšie na záver

Každý z nás reprezentuje komunitu, ktorá každým rokom rastie. Ľudia nás zatiaľ vnímajú ako niečo nevšedné. Sú zvedaví, odkiaľ a kam ideme. Sú ochotní pomôcť, poradiť, poskytnúť miesto na nocľah. A ja by som bol rád, keby to tak zostalo aj naďalej. Nedávno som čítal súhrn pravidiel, etických princípov „bikepackingu" na jednej zahraničnej stránke. Autor na konci uviedol jeden príklad, ako sa to nerobí. V roku 2015 bola v Oregone po druhom ročníku natrvalo zrušená pravidelná viacdňová spoločná jazda.

Okrem iných neúctivých, nevkusných a všeobecne neprijateľných udalostí sa neznámy účastník rozhodol, že je v poriadku nechať svoje výkaly spolu s hromadou toaletného papiera na súkromnom pozemku niekoho, kto bol dosť štedrý na to, aby hostil účastníkov špeciálne pre túto udalosť. V dôsledku toho prijalo mestečko Silver Lake vyhlášku zakazujúcu kempovanie. U nás sa tiež môže kempovať len na vyhradených miestach. Núdzový bivak (bez stanu) je voľnejší. No nechcem rozoberať legislatívu. Skôr verím v zdravý rozum ľudí, čo sa na viacdňové výlety vyberú.


Preto, ak už niekde nocujeme, tak určite mimo miest, kde je to výslovne zakázané. Keď z miesta odchádzame, zanechávame ho nedotknuté alebo v ešte lepšom stave, ako keď sme tam prišli. Môže sa zdať, že vplyv jednej osoby nie je veľký, no môžu ju nasledovať desiatky ďalších. Miesta na bivak, kempovanie boli vytvorené pre všetkých. Smetiari tam tiež nechodia. Ak sa tam aj nachádza vrece na odpad, znášajú ho dobrovoľníci. Preto sa snažte po sebe nezanechať stopu, aby nás ľudia namiesto rady, nezačali z týchto miest vyháňať.