Keď príroda maľuje - neopísateľné čaro jesene

Keď príroda maľuje - neopísateľné čaro jesene

Pre niekoho nepatrný detail, pre iného bežný jav v tomto ročnom období, no sme aj takí, ktorí si tieto detaily všímame, citlivo vnímame a priam sa nimi kocháme.

Jeseň je moje najobľúbenejšie ročné obdobie, jednak preto, že už nie je tak horúco a zároveň ešte nie je veľmi chladno.



Ja osobne letné horúčavy nemám veľmi v láske, ale veľké pozitívum sú letné rána, kedy si maximálne užívam včasné ranné jazdy, keďže svitá podstatne skôr a je príjemná teplota.



Tá široká paleta farieb, s ktorými príroda denne maľuje a znásobuje zážitok, je čosi nádherné.




Je to neopísateľne čarovné, keď prechádzam jednu a tú istú trasu každý týždeň a za každým je iná, zo dňa na deň sa tá príroda mení.




Neviem sa nabažiť tej krásy a vône. Škoda, že sú dni krátke a aj ranný výjazd sa tým pádom posúva na neskoršiu hodinu, keďže potme ma to už veľmi nebaví. Skracuje sa takto aj dĺžka jazdy, pretože potrebujeme fungovať doma či v práci. Málokto má čas jazdiť dlhšie doobeda alebo na obed, kedy je najlepšie počasie i teplota a rád by si užil krásny deň. Ale o to viac sa tešíme na každý voľný deň, na každú príležitosť, kedy môžeme vyraziť a vychutnávať si jazdu.




Typický chlad, ktorý lezie priam pod kožu, nás tiež brzdí v dlhých výjazdoch. No sú samozrejme aj takí, ktorých neodradí ani chlad, ani tma, ani náročnejšie podmienky.



Ja osobne jazdím celoročne (môj príbeh v minulom článku), nevadí mi chlad, no už sa samozrejme nedá plánovať veľmi dlhý výjazd. Stačí sa však vhodne obliecť, zvoliť vhodnú trasu a terén a môže sa vyraziť. No sú medzi nami aj takí borci, ktorí dokážu v mraze jazdiť aj celý deň. Prilba dole! Ale chce to silné odhodlanie, kvalitnú výbavu a čas. Treba byť však vďační aj za to málo, ktoré sa nám ponúkne. Aj za tú jednu alebo dve hodinky.



Pretože tak ako dokáže malý kúsok dobra prekryť všetko to zlé, tak ako dokáže malá radosť rozjasniť celý náš pochmúrny a smutný deň, tak dokáže aj krátka chvíľa na bicykli nabiť energiou na dlhú dobu.

Ale o tom to presne je, aby si každý našiel to, čo ho baví a ako ho to baví. Máme veľa možností, tak ich využívajme podľa svojej chuti.
report_problem Našiel si v texte chybu?
Páči sa ti tento článok? thumb_up126thumb_down comments 14 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Reportáž: Cestné bikepackingové preteky  Napříč ČR - ako som za 4 dni prešiel 880 km

Reportáž: Cestné bikepackingové preteky Napříč ČR - ako som za 4 dni prešiel 880 km

Bikepacking je túžba po dobrodružstve, objavovaní, ale aj po úniku od bežných problémov a vyskúšaní si, aké je to si siahnuť na dno svojich síl a vzdať sa všetkého komfortu.
Priedhorie a Manínska tiesňava – ako stvorené na tréning aj kochanie

Priedhorie a Manínska tiesňava – ako stvorené na tréning aj kochanie

Dnes mám pre vás tip na okruh, kde čaká nádherný kopec a okrem toho sa viete pokochať aj zaujímavými miestami.
Ako som dušu na Passo Fedaia nechala

Ako som dušu na Passo Fedaia nechala

...skoro. Ale aj keby - učite by sa jej tam páčilo. Lebo aj keď to stúpanie nemá konca kraja, je to jedno z najkrajších miest, kde som kedy bola (počuť to odo mňa často, ale ja to myslím úprimne!).
keyboard_arrow_up