Máš čas? Nemám, ale stíham...lebo chcem

Ako mamka 4 detí (s dvojročnými odstupmi) dobre viem, čo to obnáša, starať sa o ne. No i my maminy potrebujeme chvíľu len pre seba, oddych, ktorým načerpáme sily do ďalších dní. Každý si pod tým predstaví niečo, čo ho baví. A mňa vždy bavil šport.

Po ôsmich rokoch intenzívnej materskej „dovolenky" v roku 2015, keď mal najmladší člen 1,5 roka, som začala robiť konečne niečo aj pre seba, pre svoje vlastné potešenie, radosť a relax. Keďže som sa od malička venovala koníkom, začalo to pravidelným jazdením počas nasledujúcich štyroch rokov. V 2017 som nastúpila do práce ako vychovávateľka v školskom klube detí. Veľmi som sa tejto práci tešila, pretože som na ňu po skončení štúdia musela pár rokov čakať.

Duševná a fyzická pohoda

Aj keď je veľký rozdiel mať na starosti 4 vlastné deti, ako 25-30 cudzích, bola to pre mňa hlavne zmena po toľkých rokoch doma. No i popri práci je veľmi dôležitá duševná a fyzická pohoda, a tak som začala v roku 2019 behať. Veľmi ma to vtiahlo a bavilo, behala som denne zopár kilometrov. Zúčastnila sa niekoľkých pretekov kvôli zážitku, skúsenosti, atmosfére, ... A odísť s účastníckou medailou na krku bolo vždy pre mňa tým najväčším osobným víťazstvom. Popri tom som dostala zopár dobrých rád, že by som mala beh skúsiť striedať s iným športom, napríklad bicyklovanie, plávanie, korčuľovanie... A tak som skúsila horský bicykel, ten ma vždy bavil, ale nelákal až natoľko ako beh.

Bicykel je láska

No stalo sa to, že bicykel ma vtiahol okamžite a tak veľmi, že keď som o nejaký čas musela s behom prestať, kvôli zdravotným problémom, bicyklu som ostala verná dodnes. Ten mi nespôsoboval ťažkosti.


Spoznala som nových ľudí, ktorí ma prijali medzi seba do klubu, jazdili sme spolu v teréne, ak bolo veľmi mokro, tak sme jazdili po ceste. A takto sa začali aj moje výjazdy. Kratšie i dlhšie, skoré ranné štarty, v zimnom období sprevádzané tmou, následné svitania, mráz, hmla, slnko, mraky, ticho, pokoj, zver rôzneho druhu ... Príroda čarovala a maľovala, ako to zvyknem nazývať.

Fotenie pre radosť

A samozrejme s tým spojené desiatky, stovky až priam tisíce úžasných, zaujímavých a nezvyčajných záberov, ktoré sa mi ponúkali a ktoré som nemohla nechať len vo svojich spomienkach, musela som ich zvečniť. Vždy som fotila rada, či už počas spoločných výjazdov, alebo počas sólo jázd.

Predsudky k cestnému bicyklu

Vždy to bolo s telefónom, veď sú dnes už kvalitné a sú vždy poruke. Očká mi behali po okolí a poctivo sledovali nielen situáciu na ceste, ale aj vôkol mňa. Keďže som stále jazdila na horskom bicykli dlhé výjazdy práve na ceste, tak som opäť dostala zopár užitočných rád, že mám skúsiť na cestu cestný bicykel. No priznám sa, že som to odmietala, lebo som vnímala cestných cyklistov ako niekoho, kto pozerá stále len dole na cestu, ktorého zaujíma len rýchlosť. Ale veľmi rýchlo som zmenila názor a pochopila ten rozdiel, keď som nakoniec cestný bicykel vyskúšala. Vo veľmi krátkom čase som si zaobstarala vlastný, no terén som neopustila a ani neopustím.


Zbožňujem terén.


Je to zase niečo iné, ako jazdiť po ceste, všetko má však svoje čaro, užívam si plným dúškom obe. Ako každý z nás jazdím podľa chuti, podmienok a potrebného času, vhodne zvolím terén alebo cestu a ide sa loviť „fotoúlovky".


Časom mi ale telefón nestačil, zrejme som mala vysoké nároky. Telefón bude vždy len telefón, jednoducho nedokázal zachytiť zábery tak, ako som ich videla a ako som chcela, aby ich zachytil. Tak som sa rozhodla pre šikovný malý kompaktný fotoaparát, ktorý si „šupnem" do kapsičky na svoj pás a ani neviem, že ho mám. Robí mi verného a nerozlučného spoločníka, povedala by som, že tak ako prilba je aj foťáčik mojou základnou výbavou na každú jazdu. Zachytáva a zvečňuje všetky moje zážitky a potulky na bicyklíku, ktorých je veru nespočetne a stále pribúdajú.


A čo by som chcela odkázať žienkam i maminkám? Nie je všetko len o kondícii, stále len makať vo fitku, dobre vyzerať, alebo naopak, len sedieť u kozmetičky, na kávičke a klábosiť. Je to aj o celkovej pohode, ktorú pre seba a svoje telo potrebujeme.


Mne tú pohodu dodával beh a po ňom bicykel. Aj keď príde občas chuť dupnúť si a zamakať, no prevažuje práve tá pohodová jazda, vnímanie okolitej prírody a krásy, ktorú máme všade vôkol seba. Preto mám v obľube skoré ranné jazdy, pretože ten kľud a pokoj je vtedy znásobený.

Na detailoch záleží

Často ani nevidíme, koľko nádherných detailov a maličkostí máme priamo pred sebou, ako na dlani. Prestávame vnímať tú krásu, nemáme čas, vždy sa niekam ponáhľame. Ale ak si ten čas dokážeme nájsť a ja som si istá, že sa to dá, aj keď sme vyťažení, bude to stáť určite za to. Mňa vlastne jazdenie na bicykli posunulo aj vo fotení.


Našla som v tom záľubu a spojila príjemné s užitočným. A fotky mi to všetko budú krásne pripomínať po zvyšok života.


Tak sa skúste započúvať a zahľadieť a ja osobne ručím za to, že budete nadšení.