Gerlaching - dobrý nápad, ktorý treba zopakovať

Dobré nápady sa rodia vždy na poslednú chvíľu. A tak to bolo aj s mojím pokusom o Gerlaching.

Líham si o polnoci do postele, nastavujem budík na tretiu, lebo chcem ísť ráno poľovať. Medzitým však premýšľam, kam pôjdem cez deň bikovať, keďže mám dovolenku, chcem čosi viac. V úvahe mám Vrch Dobroč, Látky, Poľana. Poobede však hlásia búrky, a tak mi v sekunde napadá, čo tak skúsiť môj obľúbený kopec? Ten začína hneď, ako vyjdem z dvora, čo je ideálne, pretože mám zázemie rovno „doma", resp. na chalupe.

Nemusím nič nosiť, všetko mám na jednom mieste. Trasa Divín-Budiná-Kamenné vráta so vzdialenosťou niečo cez 8 km a prevýšením 459 m. Stačí mi ho otočiť 5-7 krát a je to, aké ľahké. Možno mi z toho ani neprepne, veď krajina sa bude počas dňa meniť. Je teda rozhodnuté. Aspoň budú mať susedia dôvod na pozorovanie „exota" a budú si ťukať na čelo so slovami „ako ťa tá Bratislava zmenila". Nevadí, už teraz sa teším.

Štartujeme

Vstanem teda o tretej, pomotám sa po revíri, diviaky ma 3-krát okašľú, tak idem o pol siedmej domov s dlhým nosom s tým, že ešte si aspoň dve hoďky pospím, aby som bola čerstvejšia. No to iste...mám z Gerlachingu taký adrenalín, že ma to už doma ani nenapadne.


Na raňajky si dávam tresku, kávu a hneď je 9:00, čiže už dosť neskoro na stúpajúcu teplotu a prognózu búrok. Nastupujem na „trať“. Stúpanie začína hneď a pohybuje sa na celej trase cca od 4-17 %. Na začiatku mám trochu ťažké nohy, no dopredu ma ženie celý ten proces, ktorý ma čaká. Moje „hnanie“ sa mi potvrdilo aj na získaných pohárikoch na segmentoch. Celú cestu si ale musím vtĺkať do hlavy, že som tu pre radosť, nie pre nejaké preteky na segmentoch, či čas.


Vyjde to, alebo nie?

Ani neviem, ako mi ubehlo druhé kolo a v treťom ma ženie hore približujúca sa a podľa radaru silnejúca búrka. Tá neprichádza poobede, ale na obed, a teda od 13:15. Sedím doma na zadku a čakám, čo sa bude diať. Po troch hodinách dážď a hrmenie neustáva, naopak naberá na sile. Povybavujem si zatiaľ nejaké maily, smutne hľadiac von oknom, kde dážď strieda lejak. Už sa ani nemusím pozerať von, dážď hučí, ako keby som sedela pri vodopáde. Chytám preto depku, lebo už vidím, že ja budem mať práve to šťastie, ktorej to nevyjde.


Hádam to predsa nezabalím a dosiahnem svoju prvú stovku.
O 17:15 naštvane vybieham z domu, kde už neleje, len silno prší. Dupem znovu ťažkými nohami do pedálov, voda je všade. Stále si opakujem, že už len toto a potom len dva. Posledné dva. V najhoršom 14 % stúpaní mi Budiná neostáva nič dlžná, keďže zase precvičuje svoj povestný silný a ľadový vietor. Z pôvodných takmer 31 °C sa ochladilo na 15 °C, nevadí, veď už len kúsok a som hore.


Predposledné piate kolo ide super, šliape sa mi vynikajúco, nič ma neženie, lebo už viem, že na finále budem hore po svetle. To ma však pri dopĺňaní ionťáku pred poslednou jazdou nemôže zastaviť suseda, ktorá sa ma pýta, či mi trochu nešibe. Taktne sa k nej pozvem na kávu, ale radšej ráno, lebo sa nechcem zdržiavať.

Nebolo to zadarmo

Je 19:55 a ja idem do finále. Prvé ťažké stúpanie zvládnem v pohode, no na 84. km ma chytá kríza. Lýtka mi ide roztrhnúť, zadok ma bolí ako po dvojnásobnej vzdialenosti. A tak sa neprepínam a idem si pomaličky zo sedla, na sedlo, každých pár sto metrov na striedačku. Pod vrcholom atakujem za 5 hodín 45 minút 2 655 m a mám slzu na krajíčku (moje max. bolo zatiaľ niečo cez 1 800 m). Keď už som tu, nejdem dole a vytiahnem si to bezbolestne ešte na najvyšší bod, zároveň aj nášho poľovného revíru, na Jasenie (770 m n. m.), kde robím nejaké „fotočky" a prakticky už po tme sa vraciam domov.


Zjazd už mi ale netrvá 10 minút, ale 25 minút, lebo neriskujem zrážku so zverou. Zastavujem pred domom, kde mi svieti na tacháčiku 96,7 km...hmmm. Hádam to predsa nezabalím a dosiahnem svoju prvú stovku. Rýchla otočka a idem si ešte po dedine urobiť krátke kolečko na dosiahnutie tejto méty.


Môj obdiv majú všetci, čo jazdia 100-ky a viac i tí, čo túto výzvu prijali a jazdili v teréne. A hlavne ticho závidím tým, ktorí majú len jeden „koníček". Kombinovať poľovačku (postačuje aj čas strávený v prírode s fotoaparátom) a bike, keď milujete obe, je veľmi náročné. Záznam z celej trasy môžete nájsť na webe MTBIKER v sekcii Gerlaching.

Daj nám o sebe vedieť

Podeľte sa s nami o vaše zážitky z Gerlachingu a my každý mesiac odmeníme tie najzaujímavejšie Gerlaching tričkom a MTBIKER balíčkom. Viac info sa dozviete na tomto odkaze.
report_problem Našiel si v texte chybu?
MatkaHu 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Ženy, ktoré si zaslúžia našu pozornosť

Ženy, ktoré si zaslúžia našu pozornosť

Niet zrejme príhodnejšieho dňa, kedy si môžeme pripomenúť silu a vášeň (nielen pre šport), ktorú v sebe majú ženy.
Do práce na bicykli – dá sa to po celý rok?

Do práce na bicykli – dá sa to po celý rok?

Vyhnúť sa ranným zápcham, odjazdiť pred prácou a šetriť peniaze za pohonné hmoty sú iba ukážky výhod, ktoré cesta do práce na bicykli ponúka. Ak ste ešte neprišli na chuť tejto výzve, možno vám tieto tipy pomôžu.
Ako 46-ročný som si kúpil downhill bicykel. Bola to chyba?

Ako 46-ročný som si kúpil downhill bicykel. Bola to chyba?

Zjazdové bicykle nie sú určené iba pre pretekárov či rýchlych mladých jazdcov.
keyboard_arrow_up