Rozhovor: Iron Lady - od železa po karbón, v daždi aj cez tajfún

Rozhovor: Iron Lady - od železa po karbón, v daždi aj cez tajfún

Koľko kilometrov ste už najazdili tento rok? A koľko by ste chceli? Hmm, Martina dala ten váš cieľ možno už v júli.

Žijeme vo svojich komunitách, mysliac si, že máme prehľad o všetkom, čo sa kde šuchne, no nie vždy je to tak. V tieni mojich poznatkov sa vyvážala v skorých ranných hodinách jedna zaujímavá žena. Až kým nevykročila z tieňa po tom, čo písala komentár pod jazdou jedného môjho followera.

Zo zvedavosti som pozrel, čo tá dáma s dlhým blond vrkočom jazdí a môj úžas naberal na obrátkach. Tento objav sa stal niekedy v apríli. Pozerám, ona mala už vtedy nájazd cez 10 000 km.



Samozrejme, červík podozrenia to hádzal v zimných mesiacoch na trenažér, no nie. Jazdy o objemoch prevažne 100 km na dennej, pardon, neľudsky veľmi skoro rannej báze, rozumejte od cca 3:30 do 4:30 ráno ma „zabili”. Idem hlbšie do histórie a vidím, že tá „mašina” dávala jazdy celú zimu, v daždi, snehu, vetre, zime....Nie síce stovečky, ale jazdila... Nedalo mi nechať to len tak a svoju zvedavosť vo forme rozhovoru, s ktorým skromne súhlasila, zozdieľam s vami.



Marty, keďže ťa poznám len virtuálne, a viem o tebe len to, čo som vyčítal z komentárov, prezraď prosím, odkedy jazdíš, resp. všeobecne športuješ a kedy si nabehla na tieto „šialené” čísla?
Bicyklovanie milujem od detstva. Veľa krásnych spomienok mám práve spojených s týmto športom. Či už to boli prázdninové naháňačky po ulici na babkinom hrdzavom presúvadle alebo letné jazdy v okolí rieky Nitra s dedkom na jeho skladačke Eska (tú mám mimochodom dodnes).



Chcela som pravidelne športovať, cítiť sa zdravá, silná, šťastná
Keď som sa presťahovala do Bratislavy, bicykel mi v meste neprišiel ako najlepšia voľba pravidelnej športovej aktivity. V práci sme mali ako benefit fitko. Dvíhanie železa ma držalo niekoľko rokov. Následne som opakovane skúšala začať pravidelne ráno behávať, no nebola to láska. Nemám na to asi trpezlivosť. Scenéria sa pri behu tak pomaly mení... To ma priviedlo k myšlienke vrátiť sa k bicyklovaniu, nielen ako dopravnému prostriedku a vybrala som sa hľadať si vhodné cestičky (ideálne bez áut).

Intenzívnejšie som začala jazdiť v marci minulého roka po tom, ako som vymenila svoj prvý 23-ročný (a asi 23-kilový ) horský bicykel za CTM Tranz 1.0 z druhej ruky. Úplne ma to chytilo. Zrazu som mala niečo, čo sa pohne aj do mierneho kopca alebo naopak aj brzdí (čo som však celkom bolestivo otestovala zlomeným rebrom na ceste do lesa na hríby v slabom daždi).



Postupne som si nastavila rutinu a bicyklovala na hrádzi denne,
Veď kto by ma už len mohol potrebovať medzi treťou a siedmou?!
poväčšine pred prácou, najskôr 30 km, 50 km, 60 km... Nakoniec som za rok 2021 na „rakete" CTM Tranz 1.0 nalietala celkovo 18 777 km a zdalo sa mi to ok, nič šialené, proste sa to nazbieralo. Vtedy som ešte z „cyklo-sveta" nikoho nepoznala. Nemal mi kto povedať, že je to celkom dosť . Na konci januára som presedlala na vytúžený gravel Cannondale Topstone 2. Na ňom mi už 60 kilometrov nestačilo a začala som pridávať. Až na aktuálnu rannú „stovečku".

Pre mňa najzaujímavejšia otázka je, čo je za tým, prečo takéto dlhé jazdy na dennej báze? Áno, aj ja jazdím, dá sa povedať denne, ale v priemere 80-minútové jazdy na vyvetranie hlavy po celom dni. No ty dávaš takéto dĺžky skoro ráno. Čo ti to dáva?
Čiastočne som to už načrtla predchádzajúcou odpoveďou. Nebol to plán. Chcela som pravidelne športovať, cítiť sa zdravá, silná, šťastná (benefity športu asi nikomu netreba objasňovať ) a to sa mi podarilo. Cítim sa skvele a zároveň ma baví pozorovať, ako postupne silniem. Tieto ranné jazdy sú taktiež takým mojím tréningom tela a mysle, aby som si v deň voľna mohla povedať: „tak dnes si teda zbehnem na kávu do Győru" . Baví ma tá voľnosť, tie rozširujúce sa možnosti a asi sa aj rada „challengujem".



Ako sa toto dá zvládať? Chodíš aj do práce, alebo ťa niekto platí za každý odjazdený kilák?
Tak to by bola práca snov! Pokojne by som si aj násobne pridala . Pracujem v administratíve na chemickom oddelení, čiže sa stále pohybujem v blízkosti odboru, ktorý som študovala. Mám semi-flexibilný pracovný čas, no koniec dňa je často rôznorodý, závisí hlavne na počte a čase naplánovaných stretnutí. Aj preto som sa rozhodla na pravidelnom športovaní skoro ráno. Veď kto by ma už len mohol potrebovať medzi treťou a siedmou?!

Zároveň si neviem predstaviť lepší štart do dňa ako (malé) víťazstvo v podobe prekonania poveternostných podmienok, či len svojej lenivosti vstať z postele… Pre mňa cyklistika nie je len šport, ktorý spevňuje moje telo, ale tiež obrní myseľ a otvára obzory. I keď sa zdá, že sú podmienky náročné, skočím do „bibsov" a idem, lebo viem, že som zvládla už aj horšie a s týmto vedomím sa už ťažko hľadá výhovorka. Je to pre mňa najlepšia (časová) investícia, ktorá mi prináša viac, ako by mi hocijaká suma za odjazdený kilometer kedy mohla dorovnať. No keby bolo také zamestnanie v ponuke, tak ma samozrejme kontaktujte .

Na Strave vidím v tvojom profile heslo „Vegan Power", nechýba ti na konci dňa energia? Dopĺňaš „nádrž" aj počas jázd?
Naopak, nikdy som nemala toľko energie a sily ako posledné roky. Vrelo odporúčam, ocenia to aj zvieratá a planéta. Niekedy nie úplne dostatočne pospím. V také dni aj moja spotreba exponenciálne stúpa, i keď neviem, či sa dá jesť ešte častejšie ako kontinuálne.



Zvykla som si brať na jazdu jablko, niekedy dve, teraz balím už aj banán. Keď idem na výlet, tak si aj niečo upečiem, poprípade vezmem nejaké zrno/sušené ovocie/oriešky a pod.



Čo na to tvoje okolie? Cítiš podporu v tom, čo robíš?
Dlho som sa tak asociálne vozila hore-dolu po hrádzi, sem-tam zašla na menší výlet v okolí. Nejak som neriešila, čo kto na to, proste som sa bicyklovala. Kamoši ma už málokedy (až nikdy) videli v meste bez biku a rodičia to asi začali vnímať, až keď som prišla v lete na CTM-ku do Vrábeľ. Boli najskôr mierne šokovaní, no postupom času ich už toho u mňa asi veľa neprekvapí.



Nehladať výhovorky, ale cesty...
Používaním Strava appky sa mi otvoril nový svet. Začala som vnímať bratislavskú cyklo-komunitu a bola som v úžase, koľko inšpiratívnych a silných cyklistiek a cyklistov sa tu pohybuje. Našla som si aj pár parťákov a dobrých priateľov, ktorých podporu cítim denne. Ako napríklad Oli, „samozvaný vedúci môjho jednočlenného fanklubu", ktorý ma presviedčal, že v zime sa dá jazdiť aj inak ako v kanadách, kapsáčoch, vlnenom svetri a snowboardovej bunde, a že ten Garmin fakt potrebujem, bol určite tiež jedným z vplyvov, vďaka ktorým som cyklistike podľahla vo všetkých smeroch (a ako zanietená minimalistka kúpila viac oblečenia na bicykel ako bežného za poslednú dekádu).



Začiatkom marca som sa zúčastnila aj prvej spoločnej jazdy Isadore Strade Bianche. Dala mi zabrať nielen jazda samotná ale aj počiatočné odhodlanie sa na skupinovú aktivitu. Žila som z toho zážitku ešte pár dní, a to aj preto, že som stretla ľudí s rovnakou vášňou. Potom som sa pridala ešte párkrát na jazdy Isadore Women, čo bolo vždy osvieženie rutiny v skvelej partii. Verím, že sa ešte nájde príležitosť na ďalšiu spoločnú jazdu.



Minimalizmus, to je aj moje krédo, ktoré samozrejme neplatí pre biky. Keď sme pri nich, a čo „pure" MTB? Neplánuješ doplniť vozový park aj o HT-čko/fulla a brázdiť naše lesy zvnútra?
To máš asi pravdu. Srdcu nerozkážeme a tie bicykle predsa potrebujeme! . Preto nevylučujem do budúcna ani kúpu „naozajstného" MTB, nie však v dohľadnej dobe. Dúfam, že zas sama seba neprekvapím ako z prechodu z gravelu na cesťák a dám tomu trochu viac ako pár mesiacov. Láka ma tá sloboda, možnosti, dobrodružstvo. Život je pekný, keď je pestrý. Pre vozový park to platí aspoň dvojnásobne.

Máš aj konkrétne ročné vzdialenostné ciele?
Nemám. Mojím tohtoročným cieľom je jazdiť pravidelne, konkrétne aspoň 60 km denne. Nehladať výhovorky, ale cesty.



Vidím, že jazdíš prevažne rovinu, no z komentárov je zrejmé, že sa chceš zahryznúť aj do kopcov, čo je pri posledných jazdách vidieť. Čo vlastne preferuješ? Monotónnu rovinu, alebo zaberačku v brdkoch, ktoré sa sem-tam nájdu v okolí Bratislavy?
V zime som bola rada za každý kúsok nezľadovatelej nenaklonenej roviny. A tým, že som v podstate len začala, tak na kopce ešte len prichádza čas. Idem na to postupne, svojím tempom, to je pre mňa smerodajné. Nikto ma predsa nenaháňa. Monotónna rovina je však pre mňa stále tá skvelá možnosť na „námesačné" jazdy, keď nie je energia na nič iné kreatívne, či mentálna sila na dopravu v meste.



Nedávno si menila mašinku z gravelu na cesťák, aká konkrétna značka to bola/je?
Presne tak! MartyBoh, druhým menom „načo-by-mne-kedy-bol-cesťák?!" si po pár mesiacoch na graveli kúpila Specialized Aethos Expert a je v siedmom nebi (a to ešte neprišlo na nové kolesá).



Jazdíš na autopilota alebo premýšlaš? Pre mňa je nápovedou k odpovedi tvorba veršov v angličtine, ktoré sú fakt top .
Myslím, že som básničku mala aj o autopilotovi. No takých mechanických „pravá-ľavá" - jázd bolo minimálne množstvo. Mám asi bohatý vnútorný svet a premýšľanie
Pre mňa cyklistika nie je len šport, ktorý spevňuje moje telo, ale tiež obrní myseľ a otvára obzory.
neumlčia ani extrémne podmienky a niekedy možno práve naopak nabudia.
Tak vznikli aj tie moje „rapy pre malé deti", resp. situačná cyklo-poézia. Chcela som opísať nové zážitky, pocity z jazdy a myšlienky sa mi začali spájať do jednoduchých rýmov, tak som to doma vždy spísala a šupla tiež na Stravu. Teší ma, ak to niekoho baví, alebo keď sa v tom dokonca nájde.



Marty, ďakujem za rozhovor, po ktorom verím, že vedúci fanklubu už nebude stíhať registrovať nových členov .
Ja veľmi pekne ďakujem za nečakanú príležitosť pozdielať kúsok svojho sveta a želám vám všetkým, aby ste si vždy našli čas a priestor na to, čo vás baví a užívali si to naplno. Vidíme sa na ceste!



No a na záver si dovolím citovať zopár mini básničiek od Marty. Je to bicyklová poézia, nápadité kúsky.





..yesterday I fell (again:"D) from bike,
it is nothing I would really like,
but all the bruises and wounded knees
bring up some happy childhood memories,
the times when we didn"t care much or overstress,
and every little trouble felt even less.
Do what you love and do it fully,
breathe in and intake the serotonin gradually…
***
..I don"t love rides in dark, wind and rain,
but what should I do when I wanna train?
I forgot my phone, there"s no music in my ears,
my head starts filling with unreasonable fears.
Carefully riding, low on speed or charm,
keeping in mind, that"s not my bike to harm.
Feet in little pools, wind"s getting stronger,
I"m afraid I won"t resist very much longer.
Now at home, drying out the shoes,
getting (them) ready for my next cruise…

***
..I have just one thing to say,
It"s on you how strong you stay.
Almost every second day,
I push my laziness away.
I believe that"s okay,
since I always find my way.
It"s a price I"m willing to pay,
to become friends with hills till next May:"D…
***
***
..yesterday I fell (again:"D) from bike,
it is nothing I would really like,
but all the bruises and wounded knees
bring up some happy childhood memories,
the times when we didn"t care much or overstress,
and every little trouble felt even less.
Do what you love and do it fully,
breathe in and intake the serotonin gradually…
***

***
..trying to wake up before weather since 2021,
it"s sometimes hard but often real fun.
I prefer the clima colder
to wind creeping over my shoulder.
At the end it doesn"t really matter
if you need shorts or an additional sweater.
I guess there is always a way
to make the motivation stay.
Dear Queens & Kings, I adore your spirit,
you know you love it, go for it...

bike & let bike
report_problem Našiel si v texte chybu?
reactor (Pavol Ptasinsky)
Páči sa ti tento článok? thumb_up196thumb_down comments 140 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Video: Tomáš Jurkovič - návrat k športu po leukémii play_arrow

Video: Tomáš Jurkovič - návrat k športu po leukémii

Šport je vášeň na celý život, no ten dokáže hodiť polená pod nohy. Svoje o tom vie Tomáš Jurkovič, úspešný reprezentant v triatlone, ktorému sa minulý rok všetko zmenilo doslova zo dňa na deň.
Hodí sa gravel bike aj na asfalt? Boli sme to zisťovať na Stelviu.

Hodí sa gravel bike aj na asfalt? Boli sme to zisťovať na Stelviu.

Ako reálne funguje prezúvanie obutia na gravel biku, dá sa na ňom jazdiť s hladkými plášťami ako na cesťáku?
Ako som prišla o radosť z bicyklovania

Ako som prišla o radosť z bicyklovania

V magazíne máme veľa skvelých článkov, kde sa spoločne s vami delíme o naše malé aj veľké životné „lekcie”, ktoré nám bicyklovanie dáva.
keyboard_arrow_up