Rady záchranára a bikera Jožiho - 4. časť: Pretože pomáhať si je ľudské

V sérii „Rady záchranára Jožiho“ vám priblížime zdravotné riziká pri bikovaní a to či už v závislosti od aktuálnych klimatických podmienok, alebo všeobecné nástrahy jazdy na bicykli.

Ich predchádzaniu, prípadne čo najlepšiu reakciu na kritickú situáciu vám v rozhovoroch priblíži záchranár, ale aj biker Jozef Herich.


Joži: Horskej cyklistike sa rekreačne venujem už od základnej školy a možno povedať, že patrí medzi moje top záujmy. Pri práci záchranára v posádke rýchlej zdravotnej pomoci, ktorej sa venujem niečo viac ako 5 rokov, som sa stretol s mnohými situáciami, ktoré ma na svet naučili pozerať inými očami. Nasledujúce riadky sú preto o tom, aby sa aj bikeri vedeli vyvarovať a rozpoznať nebezpečné situácie, ktoré ich môžu pri tomto športe postretnúť. Nechcem zbytočne mudrovať a zahlcovať bikerov odbornými „blábolmi", takže budem sa snažiť byť zrozumiteľný aj pre laikov. Informácie a rady pre niekoho samozrejmé, pre iného možno nové. Každopádne nemusia pomôcť len im ale môžu zachrániť aj druhých.

• Rady záchranára a bikera Jožiho - 1. časť: Hypertermia
• Rady záchranára a bikera Jožiho - 2. časť: Úrazy hlavy
• Rady záchranára a bikera Jožiho - 3. časť: Hypotermia

Na prvú pomoc sa tentokrát pozrieme všeobecnejšie. Na čom pri pomoci naozaj záleží, kedy je OK improvizovať a čo je dobré nosiť so sebou vo vaku? O tom, ale aj o iných veciach okolo ľudskej pomoci sa dočítate v tomto článku.

V posledných epizódach sme sa venovali jednotlivým úrazom, ktoré môžu postretnúť či už bikerov, alebo jednoducho každého športovca, ktorý nerešpektuje limity vlastného tela a to či už z dôvodu, že precení svoje schopnosti, podcení prípravu alebo zrejme najčastejší dôvod, čisto nešťastnou náhodou. Vo väčšine prípadov je príčina jednoducho odhaliteľná a viditeľná. No čo robiť v prípade, ak nie som svedkom udalostí a danú nehodu nevidím, prípadne nepoznám okolnosti, za akých došlo k zdravotným ťažkostiam postihnutého?

O poskytovaní prvej pomoci už veľa z nás nielenže počulo, ale istotne mnohí aj absolvovali či už nejaký ten kurz prvej pomoci, alebo seminár, či školenie. Jedno je však isté. Je fajn si z času na čas nejaké tie informácie pripomenúť. V nasledujúcom článku sa povenujeme poznatkom, ktoré mňa ako zdravotníka zaujímajú pri prvotnom kontakte s pacientom a čo je pre mňa nevyhnutné sledovať pri starostlivosti o kriticky chorého, alebo poraneného pacienta.

Ak sa v globále pozrieme na proces poskytovania prvej pomoci postihnutému od prvého kontaktu až po definitívne ošetrenie v nemocničnom zariadení, musím povedať, že merítkom úspechu je častokrát samotný výsledok. Niekto povie, cieľ je dôležitý a ako sa k nemu dopracujem, je už úplne jedno. Čiastočne sa s týmto názorom stotožňujem. Mám zato, že pri poskytovaní prvej pomoci hrá veľkú rolu improvizácia. Avšak určite nikto z nás nechce pri prvej pomoci ešte viac ublížiť.

Prípad od prípadu je iný. Aj nespočetne mnohokrát trénovaný výkon, resp. odporúčaný postup je v reále vždy v čomsi iný. Kto vraví, že je na niečo sto percentne pripravený, tak sa určite mýli. Takže osobne som fanúšikom improvizácie, avšak skombinovanej s vedomosťami. Aj keď nie vždy je všetko ako podľa pravítka, práve držať sa určitých pravidiel a pochopiť základné princípy je cesta, ako poskladať celú skladačku „záchrany pacienta“ z jednotlivých kociek čo najefektívnejšie a najlepšie.

Bod č. 1 - Zaistenie miesta udalosti

Skôr ako pristúpim k ranenému so snahou o vyšetrenie, musím zaistiť bezpečnosť pre seba, najmä na miestach, kde by hrozilo ohrozenie, či už pre záchrancu alebo raneného. Ak je to možné, dostať pacienta na bezpečné miesto, na ktorom záchranca môže ďalej poskytovať prvú pomoc.

Bod č. 2 - Prvotné zhodnotenie zdravotného stavu pacienta

Pri prvom kontakte s raneným sú dôležité prvé sekundy, počas ktorých je nutné si zodpovedať na základné otázky, po zodpovedaní ktorých sa záchranca riadi, ako postupovať ďalej. Najdôležitejšie je vyhodnotiť to, či pacient dýcha a či je vidieť intenzívne masívne krvácanie. Ak je krvácanie prítomné, je nutné ho zastaviť, čo možno najskôr a to priamym zatlačením na ranu v mieste krvácania s následným obviazaním. (V tomto bode je dovolená vysoká miera improvizácie, najdôležitejšie je krvácanie zastaviť, resp. vykonať opatrenia k zastaveniu krvácania).

Následne je dôležité pristúpiť k hodnoteniu dýchania.

Pri významných bolestiach krku a krčnej chrbtice limitujúcich pohyb pacienta je zase dôležité zamedziť akýmkoľvek zbytočným pohybom...

Ak poranený nedýcha, alebo dýcha lapavo, krátko a nepravidelne, je prítomné bezvedomie, je nutné skontrolovať priechodnosť dýchacích ciest. Už jednoduchý záklon hlavy vie spriechodniť dýchacie cesty, ktorým tvorí prekážku zapadnutý jazyk. Tento úkon je nutné previesť zvlášť opatrne s prihliadnutím na možnú traumu krčnej chrbtice. Ak tento úkon nespôsobí spontánne obnovenie dýchania, je nutné pristúpiť ku kardiopulmonálnej resuscitácii. Bezpochyby sa jedná o najdôležitejší, život zachraňujúci úkon v prvej pomoci. Predtým ako záchranca pristúpi k stláčaniu hrudníka, je nutné volať odbornú pomoc na linku 155 alebo 112, kde operátor počas celej resuscitácie asistuje záchrancovi.

V druhom, tom lepšom prípade, ak poranený dýcha, záchranca ďalej hodnotí vedomie a komunikáciou s poraneným zisťuje, čo sa s ním deje. Môže sa stať, že pacient dýcha normálne, ale je v bezvedomí. Nereaguje na oslovenie, zatrasenie či nejaký bolestivý podnet. Vtedy je nutné raneného uložiť do stabilizovanej polohy, ak je to možné, zlepšiť tepelný komfort raneného, sledovať dýchanie pacienta a privolať odbornú pomoc.

Bod č. 3 - Druhotné vyšetrenie poraneného

Je jasné, že každý, kto má poskytnúť prvú pomoc, je pod nesmiernym stresom a tlakom. Avšak je dôležité si uvedomiť, že ak nie je potreba resuscitovať, tak najmä v prvých minútach mám čas aj na seba a usporiadať si v hlave, čo sa stalo a pouvažovať, čo je za daných okolností to najlepšie pre pacienta. Skratové, impulzívne a nedomyslené konanie je častokrát neužitočné. Na druhej strane, ak je nutná kardiopulmonálna resuscitácia, tak pri zvládnutí základných úkonov už pokaziť nič nemôžem, no naopak viem zachrániť život.

Druhotné vyšetrenie vykonávame s cieľom odhaliť príznaky, ktoré priamo neohrozujú život postihnutého, avšak ich neriešením by mohlo dôjsť k značnému zhoršeniu zdravotného stavu. Komunikáciou s pacientom zisťujeme okolnosti, za akých došlo k poraneniu alebo k vzniku zdravotných komplikácií. Pýtame sa na jeho pocity a aktuálne bolesti a zároveň zisťujeme orientáciu a relevantnosť dostávaných odpovedí. Počas toho prechádzame postihnutého od hlavy po päty a hľadáme všetky odchýlky od normálu. Je nutné vopred pacienta upozorniť, čo sa chystáte urobiť. Na hlave, najmä vo vlasovej časti hlavy, a tvári hľadať rany, krvácanie, opuchy či deformácie.

Pri významných bolestiach krku a krčnej chrbtice, limitujúcich pohyb pacienta, je zase dôležité zamedziť akýmkoľvek zbytočným pohybom a ak je krčná chrbtica nestabilná, snažiť sa ju fixovať rukami, až do príchodu odbornej pomoci. Ďalej sa prechádza na oblasť hrudníka a brucha, kde sa pátra po rôznych anomáliách. Laik záchranca by mal zvládnuť odhaliť viditeľné vonkajšie krvácanie, či viditeľné cudzie predmety v obhliadaných miestach. Nakoniec sa skontrolujú horné a dolné končatiny s cieľom pátrať po krvácaniach, či deformáciách predpovedajúcich zlomeniny.

Bod č. 4 - Prečo to opakovať

Choroba či poranenie je stav stále sa vyvíjajúci a závislý na čase. Niekedy sa môže stav pacienta skomplikovať v priebehu pár minút a to čo platilo v úvode a pri prvom kontakte, po pár minútach nemusí platiť. Preto, ak sa niečo mení, ľudovo povedané sa nám pri poskytovaní prvej pomoci niečo nezdá, je vhodné ísť od začiatku a opakovane vedieť zhodnotiť to najzákladnejšie a tým je kontrola krvácania a teda, či naše opatrenia boli efektívne, neustále sledovať dýchanie a vedieť ho porovnať s úvodným hodnotením a nakoniec neustále sledovať vedomie pacienta.

Bod č. 5 - Transport k definitívnemu ošetreniu

No mať vytvorený balík prvej pomoci sa môže pri určitých typoch výjazdov, či pri dlhších, viacdňových výletoch javiť ako užitočné.

Táto téma je mnohokrát skloňovaná a diskutabilná a podľa mňa v mnohých ohľadoch nezmyselne preceňovaná a alibisticky posudzovaná. Veď napokon aj v médiách či rôznych televíznych seriáloch je nám podsúvané, že je v poriadku na akýkoľvek zdravotný problém využívať na prevoz záchrannú službu, čo je úplný nezmysel. Každú situáciu je potrebné posudzovať individuálne. V prvej pomoci by transport pacienta nikdy nemal byť založený len na rozhodnutí zachráncu. Je dôležité komunikovať s pacientom, za akých podmienok by bol možný presun do nemocnice „po vlastných“ a zase naopak zachránca by mal vedieť posúdiť, kedy to môže byť riziko.

Veď mnohokrát po vykonaní jednoduchých a základných úkonoch prvej pomoci je transport po „vlastných“ aj časovo efektívnejší a v globále lepší, ako hľadať komplikované a zdĺhavejšie riešenia. Tu môžu pri rozhodovaní pomôcť ako premenné: mechanizmus úrazu, prítomné prechodné bezvedomie, masívne krvácania, významné úrazy hlavy s dezorientáciou, podozrenia na poranenie chrbtice, či pri inom rôzne prekolapsové stavy, keď pacient inú polohu ako v leže netoleruje. Ak je nevyhnutné čakať na odbornú pomoc a stav pacienta to dovoľuje, je po prvotnom zaistení vhodné pacienta uložiť do stabilizovanej polohy, resp. polohy na bok.

Tip na záver

Je nezmysel so sebou na výjazdy, či tréning nosiť haldu zdravotníckeho vybavenia pre prípad núdze. Veď improvizovať sa dá azda vždy a úprimne, s miestom v batohu treba nakladať rozumne. No mať vytvorený balík prvej pomoci sa môže pri určitých typoch výjazdov, či pri dlhších, viacdňových výletoch javiť ako užitočné. Pre mňa je taký základ nasledovný:

• Elastické ovínadlo
• Sterilný kompres
• Trojrohá šatka
• Hygienické vreckovky
• Overený liek proti bolesti
• Hroznový alebo iný cukor
• Izotermická fólia

Lekárničky vhodné na bike nájdete aj na našom shope.

• 1. variant
• 2. variant

Nakoniec chcem každého povzbudiť! Možno sa vám to zdá ako veľké množstvo informácií, keď si poviete: „ja ako laik nemám šancu, si to všetko pamätať, či už len teoreticky, nieto ešte aj preniesť do praxe, ak sa reálne niečo stane." No garantujem vám, že i profesionáli občas nezvolia to správne. Sme ľudia a pochybiť môže každý. No kto nič nerobí, nič nepokazí. No snažme sa mať v hlave aspoň ten základný vzorec správania pri situáciách, keď je potrebná prvá pomoc človeku.