Rady záchranára a bikera Jožiho - 3. časť: Hypotermia

V sérii „Rady záchranára Jožiho“ vám priblížime zdravotné riziká pri bikovaní a to či už v závislosti od aktuálnych klimatických podmienok, alebo všeobecné nástrahy jazdy na bicykli.

Ich predchádzaniu, prípadne čo najlepšiu reakciu na kritickú situáciu vám v rozhovoroch priblíži záchranár, ale aj biker Jozef Herich. Ako sám ku tomuto dielu dodáva: „To len aby sa nezabudlo do nasledujúcich mesiacov .“.


Joži: Horskej cyklistike sa rekreačne venujem už od základnej školy a možno povedať, že patrí medzi moje top záujmy. Pri práci záchranára v posádke rýchlej zdravotnej pomoci, ktorej sa venujem niečo viac ako 5 rokov, som sa stretol s mnohými situáciami, ktoré ma na svet naučili pozerať inými očami. Nasledujúce riadky sú preto o tom, aby sa aj bikeri vedeli vyvarovať a rozpoznať nebezpečné situácie, ktoré ich môžu pri tomto športe postretnúť. Nechcem zbytočne mudrovať a zahlcovať bikerov odbornými „blábolmi", takže budem sa snažiť byť zrozumiteľný aj pre laikov. Informácie a rady pre niekoho samozrejmé, pre iného možno nové. Každopádne nemusia pomôcť len im ale môžu zachrániť aj druhých.

• Rady záchranára a bikera Jožiho - 1. časť: Hypertermia
• Rady záchranára a bikera Jožiho - 2. časť: Úrazy hlavy

V tejto časti nám aktuálne Joži vyrozpráva, čo je to podchladenie, aké má príznaky a ako sa pred ním čo najlepšie chrániť. Tak sa ku tejto uzimenej časti pohodlne usaďte do vyhriatej izbičky, urobte pohár čaju a príjemné čítanie.

Zimné obdobie pre mnohých milovníkov športu znamená prispôsobiť počasiu aj športové náčinie, či aktivitu. No v súčasnosti možno čoraz častejšie sledovať trend, ktorý ignoruje nepriazne počasia jednotlivých ročných období a cyklistika je v dnešnej dobe športom, ktorá je toho dôkazom. Prispieva k tomu mnoho rozličných faktorov. Či už je to pokrok v možnostiach športového oblečenia, alebo posun v typológii jednotlivých bicyklov či jednoducho len láska k cyklistike, ktorej sa nechceme vzdať ani za nie telu príjemných vonkajších podmienok. Jedno sa však nezmenilo a tým je ľudský organizmus.

Kým v lete nás pri outdoorových športoch ohrozujú vysoké teploty a s nimi spojené riziko prehriatia organizmu, v zime je to naopak podchladenie a hrozba podchladenia či tepelných úrazov v zmysle omrzlín.

Ľudský organizmus využíva mnohé kompenzačné mechanizmy, aby si udržal správnu teplotu tela.

Dozaista nie jednému z nás naskočila husia koža, keď sleduje otužilcov plávať medzi ľadovými kryhami a tým tak možno zdanlivo popierajú základné fyziologické limity ľudského organizmu, ktoré podliehajú trénovanosti a zdravotnému stavu jednotlivca, no bez pochyby tam sú. Hypotermia predstavuje hrozbu rozmanitej skupiny populácie, či už sú to v najväčšej miere ohrození športovci pri outdoorových športoch, či pracovníkov pracujúcich v exteriéroch, sociálne slabší obyvatelia či dokonca dôchodcovia, či ľudia trpiaci mnohými ochoreniami so zníženou základnou starostlivosťou.


Hypotermia alebo inak podchladenie sa definuje ako tepelný úraz, kedy teplota tepelného jadra klesá pod 35 stupňov Celzia. V závislosti od poklesu teploty tepelného jadra hypotermiu možno odstupňovať na miernu, strednú a ťažkú. Kým pri miernom podchladení je mnohokrát laická prvá pomoc dostačujúca a častokrát si ju človek vie zabezpečiť aj sám, tak pri ťažkom podchladení je nevyhnutná odborná pomoc.

Na udržaní stálej teploty a správnej funkcie metabolizmu tela sa podieľajú termoregulačné mechanizmy. Pri podchladení musí organizmus, laicky povedané, tvoriť nejakú prácu, aby dochádzalo k produkcii tepla. Na takúto prácu však potrebuje energetické zásoby, aby telo malo z čoho čerpať. Platí tu priama úmera, čím extrémnejšie podmienky na organizmus pôsobia, tým viac energetických zdrojov musí organizmus vynaložiť a tým skôr sa míňajú, ak nie sú dostatočne substituované.


Ako pri mnohých úrazoch, tak aj tu sa budem značne opakovať. Prevencia je najúčinnejší spôsob, ako predísť, zmierniť či dokonca efektívne reagovať na vzniknutú náhodnú hypotermiu, ktorú môžeme utrpieť práve pri športoch v chladnom prostredí. Dôležité si je uvedomiť, že pravidelné športové aktivity v náročných podmienkach je vhodné si starostlivo naplánovať. Či už adekvátne zvoleným oblečením a obuvou, pričom mať na zreteli baliť so sebou suché oblečenie, ktoré v prípade potreby vieme obliecť a zhodiť zo seba to mokré. Jednak sa tým dosiahne komfort, ale predovšetkým zníži sa tak strata tepla z povrchu kože.

Ďalším faktom, na ktorý by som chcel poukázať je, že pri športe a celkovo pri pohybe v chladnom prostredí je pocit smädu znížený a tak sa môže stať, že človek príjme o dosť menej tekutín, ako v skutočnosti potrebuje. Preto mať so sebou vhodné množstvo tekutín nie je od veci. Práve dehydratácia a vyčerpanie predstavujú najčastejšie objavujúce sa komplikácie. Ovocie, energetické tyčinky či nejaký ten „snack“ pri športe predstavujú energetickú zásobu a to nielen aby malo telo energiu, ale trávenie je proces, ktorým sa vytvára teplo v tepelnom jadre organizmu.


No ako to už v živote býva, nie vždy všetko ide podľa plánu a ani starostlivá príprava niekedy nemusí stačiť. Ľudský organizmus využíva mnohé kompenzačné mechanizmy, aby si udržal správnu teplotu tela. Varovnými signálmi, že klesá teplota tepelného jadra, sú pocit chladu a potreba obliecť niečo naviac, studené akrálne časti tela (končatiny, nos, uši), triaška, zrýchlená frekvencia dýchania. Predlžovanie pôsobenia chladu ďalej vedie k poruche kvality vedomia v zmysle zmätenosti, neadekvátnosti úsudku, či poruchy reči.

Pri týchto príznakoch je nevyhnutné akýmkoľvek spôsobom prerušiť pôsobenie chladu a snažiť sa zahriať organizmus. Na mieste sú teplé nápoje bez kofeínu a alkoholu. Dodať potraviny s vysokým obsahom cukru, aby sa čo najskôr naštartoval metabolizmus trávenia. Podľa možností odstrániť mokrý odev a zabezpečiť ďalšiu izolačnú vrstvu pre zabránenie stratám tepla, či už dekou, izotermickou fóliou alebo inou vrstvou oblečenia. Vynikajúce sú páperové bundy, ktoré sa ľahko zbalia a ponúkajú výborné izolačné vlastnosti.


Drvivá väčšina takýchto stavov sa dokáže veľmi jednoducho vyriešiť a človek sa opäť po nejakom čase dá do tej správnej teploty, kedy sa zdravotný stav znormalizuje. Avšak, ak k vyššie spomínaným opatreniam nedôjde a teplota tepelného jadra klesne pod 33 stupňa Celzia, tak so znižujúcou sa teplotou dochádza k závažným poruchám vedomia, útlmu centrálnej nervovej sústavy, objavujú sa poruchy na úrovni kardiovaskulárneho systému, znižuje sa potreba kyslíka a človek je priamo ohrozený smrťou. Takáto závažná hypotermia sa musí bezodkladne riešiť odborným zdravotníckym zásahom.


Zima prináša nespočetné množstvo príležitostí, ako človek môže aktívnym spôsobom stráviť pekné a hlavne športovo plodné chvíle. Nenechať sa odradiť zlým počasím a ostať v tréningovom procese alebo si len tak udržiavať kondičku či začať plniť novoročné predsavzatia a dať sa do formy. To všetko ide aj v zime. Veď ako sa vraví „Neexistuje zlé počasie, len zle oblečený človek“, preto si užime nasledujúce mesiace, či už na biku, lyžiach alebo akejkoľvek inej outdoorovej činnosti, no hlavne v zdraví a bez úrazu.