Od cesty do práce až po 500 km za menej ako 24 hodín

Od cesty do práce až po 500 km za menej ako 24 hodín

Volám sa Peter Szépe a na podnet mojich kamarátov by som vám chcel napísať svoj príbeh o bicyklovaní.

Všetko sa to začalo v osemnástke, keď som dostal svoju prvú „Favoritku“ a začal s ňou chodiť na dlhšie výjazdy. Bral som to len ako koníček a vždy aj beriem.

Ďalší zlom nastal pred 14 rokmi, keď som dostal ponuku práce v Nových Zámkoch (približne 20 km od môjho mesta). Rozmýšľal som, aké by to bolo, keby som sa tam pokúsil dopravovať na bicykli. A tak som to skúsil a zapáčilo sa mi to natoľko, že som celé leto do práce bicykloval.



Na akokoľvek dlhú jazdu som pripravený vždy, hocikedy a hocikde.
Neskôr prišla zima a s ňou aj problémy. Nemal som skúsenosti s oblečením v zime. Raz mi bolo veľmi teplo, inokedy zima. Trvalo mi veľmi dlho, kým som našiel to najideálnejšie oblečenie na jazdenie v zime. A tak som potom horko-ťažko aj tú zimu nejako prežil na biku do práce.



Pokračovalo to takto rok. Zrazu z toho roku boli dva, no a druhý prešiel do tretieho a už 14 rokov bicyklujem do práce. Bicyklovanie len do práce mi, samozrejme, nestačí a robievam si aj nejaké tie výjazdy. Pred desiatimi rokmi som si kúpil bicykel značky KYNAST. Nebol nový a ja som s ním prešiel polovicu Slovenska a chodím na ňom aj do práce.



Relatívne nedávno som zistil, že ma bavia dlhšie výjazdy. Na bicykli mám aj košík, takže s naložením jedla nie je problém. Z Kolárova som bol už v Banskej Bystrici (cca 330 km), v Banskej Štiavnici (260 km), vo Zvolene (300 km), v Žiline (400 km), v Lučenci (330 km), v Budapešť (230 km), na Balatone (240 km) a jeden z mojich posledných výletov bola moja nikomu neohlásená skromná 500-ka za 24 hodín.



500 km za 24 hodín


Som zvyknutý chodiť potme, ale táto jazda bola výnimočná.
...proste sadnem a šliapem, kým vládzem, čo ma napĺňa a milujem to.
V tej tme všade okolo mňa v húštine svietili oči, čo bolo aj celkom strašidelné. Nedalo sa identifikovať, akým zvieratám patria. Keď som sa už cez dedinky blízke Kolárovu blížil k môjmu domovu, z očí mi vyhŕkli slzy, ktoré v sebe zahŕňali všetky emócie z cesty. Po návrate o 2:00 ráno som takmer nič nespal a už o piatej som bicykloval do roboty. Na akokoľvek dlhú jazdu som pripravený vždy, hocikedy a hocikde.



Ako zvládnuť takúto trasu?


Poďme sa na toto moje dobrodružstvo pozrieť detailnejšie. Nebolo za tým žiadne veľké plánovanie. Proste som sa jedného rána zobudil a napadlo mi, že keď už robím tie cyklovýjazdy a mám za sebou už 200 km, 300 km, 400 km, tak prečo nevyskúšať 500 km? Nič viac. Jednoducho sadnem na bicykel a vyskúšam, či to dám, či to vydržím. Vzhľadom na prejdenú vzdialenosť som si dal jasný cieľ, aby som to stihol za jeden deň, čiže maximálne do 24 hod. Čo sa týka trasy, tú som si vyberal podľa toho, kde som ešte nebol. A smer Košice bol pre mňa dovtedy neprebádaný a samozrejme, aj s ohľadom na dĺžku môjho výletíku som musel dať pozor, aby tam neboli nejaké brutálne prevýšenia.

Výbava bicykla


Nič špeciálne. Bicykel vždy skontrolujem, podoťahujem, aby vydržal, namažem. Vzadu mám namontovaný starý vypletaný drôtený košík s veľkou kapacitou, aby sa mi tam zmestil ruksak a baterka. Tá mi dobíja osvetlenie bicykla, ktoré musí byť za tmy silné a s dobrou výdržou. Baterku mám z niečoho podobného ako detské autíčko na baterky.



Na jazdu som vyrazil o 02:30 nadránom a domov som prišiel o 01:30. Čiže spolu 23 hodín a ešte som aj 1 hodinu ušetril.
Je radosť stretávať uvedomelých a slušných ľudí.
Počas celej jazdy som zastavil štyri- alebo päťkrát na približne päť až desať minút. Nie viac, lebo čas bežal, a ku koncu som musel rátať aj s únavou, takže som to zbytočne nenaťahoval. Prestávky som si vždy naplánoval približne po každých 70 – 80 km. Tu nerátam ešte „cikpauzy”, ktorých som mal po ceste asi štyri až päť. Zastavil som sa vždy na pumpách, lebo tam sa vždy dajú kúpiť chladené nápoje, a v ten deň, keď som išiel 500-ku, hlásili okolo 37 °C.


Stravu si beriem vždy z domu, pitie len nevyhnutne, čo potrebujem mať pri sebe, ostatné si kupujem po ceste. Takže môj balíček na cestu obsahoval:

  • 2 x 1,5 l Coca-Coly
  • fľašu minerálky
  • 3 fľaše Isostar
  • 4 Horalky
  • 5 salámových rožkov a vlastnoručne upečený 1 veľký paprikový závin

S týmto si musím vystačiť a už len tekutiny na benzínkach. Gély, energy tyčinky a podobné podporné veci ja nemusím. Už som si zvykol, že na ceste jem len to, čo aj bežne doma a čo môj žalúdok pozná. Ešte som mal v košíku náradie na opravu defektu. Na celom výlete som vypil spolu 12 l tekutín. Zdá sa to veľa, ale človek aj veľa vypotí. Navyše pripomínam, bolo tropických 36 - 37 °C. V ten deň som pil vodu asi každých 10 minút. Keď veľa pijem, nemám takú potrebu tak často jesť, takže šetrím aj čas.



Nejaké vážne krízy nemávam. V prípade potreby oddychu je pre mňa odpočinok, ak spomalím na 25 km/h, alebo si počkám na nejaký zjazd z kopca a tu si odpočiniem. Ak ide na mňa únava, niečo zjem, vypijem a to ma znova nabije. Pravdupovediac, najviac energie mi na takýchto mojich vytrvalostných výjazdoch dodávajú cyklisti, ktorí sa ku mne pripoja a chvíľku so mnou ťahajú. Vtedy dostanem novú energiu a som úprimne rád za takúto pomoc. Vždy ma to preberie.

Vodiči na celej ceste boli veľmi tolerantní a obchádzali ma z dostatočnej vzdialenosti, za čo im veľmi pekne ďakujem. Je radosť stretávať uvedomelých a slušných ľudí. Moja priemerná rýchlosť pri takýchto vytrvalostných výletoch býva niekde okolo 27 km/h. V tento deň bol slabý vietor až bezvetrie a moja rýchlosť sa väčšinou pohybovala okolo 28-33 km/h.

Ako vydržím takúto dlhú jazdu?


Cestou, nazvime to po otočku (do polovice cesty), sa teším z okolitej prírody a nových vecí, ktoré spoznávam. A cestou späť sa už zase teším domov. Nejaké špeciálne prípravy alebo motivácie nemám a to vám na ceste na bicykli, ktorá trvá 23 hodín, aj tak nepomôže. Len sa teším z bicyklovania, pekného počasia a to ostatné si aj tak musíte odmakať sami. Takže netreba rozmýšľať nad tým, koľko ešte máte pred sebou, ale zdolávať postupne ďalšie a ďalšie km a mať čistú hlavu, ničím sa nezaťažovať. Jednoducho mám veľmi rád prírodu a rád bicyklujem. Baví ma zdolávať stále nové a väčšie výzvy.

Domov som prišiel napriek avizovaným búrkam nakoniec suchý. Ešte som sa zvítal s kamarátom z nášho kolárovského cykloklubu, ktorý ma čakal pri našom mestskom symbole - vodnom mlyne na mieste, odkiaľ som pred 23 hodinami vyštartoval. Urobil nejaké pamätné fotky, dali sme nejakú reč. A už som sa ponáhľal domov s myšlienkou, že na dnes stačilo a čosi treba aj pospať a zregenerovať, lebo o dve a pol hodinky sadám zas na bicykel a tak, ako už dlhé roky, idem na bicykli do práce v Nových Zámkoch. Nové auto stojí odparkované na dvore - to nie je nič pre mňa, žiadna výzva.



Prišiel som domov, vždy sa rád po takejto ceste osprchujem horúcou vodou a idem spať. Mám taký zvyk, že regenerujem tak, že sa doslova obalím dvoma perinami, aby som si rovnomerne a poriadne zohrial telo. Doslova som zakrytý až po hlavu. No ráno sa cítim lepšie a plne zrelaxovaný. A je jedno, či je vonku 10 °C alebo, ako u nás býva zvykom, tropická noc.

Ročne tak nabicyklujem do práce 12 500 km, za 14 rokov 175 000 km.
Ešte aby som nezabudol, zvyknem sa budiť a do rána ešte vypijem minimálne 4 - 5 l ďalších tekutín. Vždy si pripravím do dvoch zaváraninových sedemdecových pohárov čaj, v chladničke ma čakajú aspoň 4 litre mlieka a ak nestačí, tak to doplním minerálnou vodou. Proste všetky tekutiny, čo sú okolo mňa, vypijem. Sú štyri hodiny ráno a ja sa budím do práce. Ešte stále unavený, ale plne nabitý fantastickými pocitmi. Päťstovka je moja. Zdolal som ťa a možno ešte viac.

PS: Na ceste do práce rozmýšľam, že mi do celého dňa, ktorý som odbicykloval, ostala ešte celá hodinka, ktorú som nevyužil. Takže nabudúce.

Prečo?


Nemám žiadnu zvláštnu motiváciu, pretože tá by na takéto vzdialenosti aj tak nestačila. Milujem cyklistiku a prírodu a naspäť to ide zase parádne, srdce ma vždy ťahá domov. Nikdy som neriešil hmotnosť bicykla, ani som nehľadal najvyššiu kvalitu, proste sadnem a šliapem, kým viem, čo ma napĺňa a milujem to.



Ročne tak nabicyklujem do práce 12 500 km, za 14 rokov 175 000 km. Mimo práce to je okolo 17 000 km zhruba za 3 roky, keď ma začali baviť dlhé výjazdy. Dal by som aj viac, ale mám aj milujúcu rodinu a nemôžem len sedieť na biku.

Zdroj fotografií: archív autora
report_problem Našiel si v texte chybu?
petipeti 
Páči sa ti tento článok? thumb_up294thumb_down comments 38 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Maroko – najlepšie cesty Afriky

Maroko – najlepšie cesty Afriky

Čo treba k ideálnemu jazdeniu na cesťáku? Kvalitné cesty? Skoro žiadna premávka? Zaručené počasie? Epické stúpania? Na tomto kúsku severu Afriky nájdeš všetko. Plus trochu exotiky. A nízkonákladovka lieta priamo z Viedne, let 4 hodiny.
Okolo slovenských regiónov: Gemer (rožňavská časť) – hnilecké Strade Bianche

Okolo slovenských regiónov: Gemer (rožňavská časť) – hnilecké Strade Bianche

Gemer bol donedávna pre mňa nie celkom prebádanou oblasťou krajiny. Keď sa nad touto cyklotúrou zamyslím, pravdepodobne pôjde o jednu z mojich naj v roku 2021.
Priedhorie a Manínska tiesňava – ako stvorené na tréning aj kochanie

Priedhorie a Manínska tiesňava – ako stvorené na tréning aj kochanie

Dnes mám pre vás tip na okruh, kde čaká nádherný kopec a okrem toho sa viete pokochať aj zaujímavými miestami.
keyboard_arrow_up