Reportáž: DHL Sereďmaratón 2024 – pohľadom hobby pretekára

Prečítajte si, ako vyzeral tohtoročný Sereďmaratón z pohľadu jazdca klubu Žiletky.cc a jeho pretekárskej divízie ZCC Racing.

Aktuálny ročník priniesol trasu dlhú 122 km (z toho prvé 4 km neutralizované) a prevýšenie viac ako 1000 m. Sereďmaratónu som sa tento rok zúčastnil po tretí raz, avšak tento ročník ma čakala pred pretekmi, počas a aj po nich oveľa väčšia podpora zo strany priateľky, kamarátov a klubových jazdcov.

Príprava a dni pred pretekmi

Určite by som sa nenazval skúseným pretekárom, ale dva roky účasti na Trnavskej cyklistickej lige a pár cyklistických pretekov mi dalo predstavu, čo ma na Sereďmaratóne bude čakať a ako sa na tieto výzvy psychicky a fyzicky pripraviť. V zime sme spolu s tímom holdovali Zwiftu, ale základ pre túto sezónu pre mňa tvoril dvojtýždňový tréningový kemp na Kanárskych ostrovoch, kde sme spolu s kamarátom Tomášom najazdili potrebnú základnú vytrvalosť na pretekovú sezónu.

Trasu som sa snažil naštudovať vopred, ale spätne analyzujem, že som si ju mohol pozrieť ešte lepšie.

Postupne sme si pridávali intenzitu v podobe rôznych intervalov a dva týždne pred Sereďmaratónom sme absolvovali „otváračku nôh“ v Dobrej Nive na pretekoch Gavurky ride. Zo skúseností z minulých rokov som volil deň pred podujatím voľnú 50-minútovú Z1 jazdu s krátkou pyramídou pre zahriatie nôh a následnou kávou. Potom už len umyť bicykel, nachystať oblečenie a všetko potrebné zbaliť.

Výživa

Pre túto sezónu som sa rozhodol venovať väčšiu pozornosť príjmu sacharidov počas jazdenia. Preteky som odhadoval na približne 3,5 h a pri mojej hmotnosti 66 kg som si naplánoval, že sa budem snažiť prijať približne 80 gramov sacharidov za hodinu. Každému vyhovuje niečo iné, no ja som volil 4x bidon (2x na začiatku so sebou a 2 na občerstvovačkách) so sacharidovým nápojom + elektrolyty a SiS GO/Beta Fuel gély.


Tesne pred štartom som zjedol ešte banán, lebo po posledných skúsenostiach som si povedal, že tuhú stravu počas pretekov vylučujem a budem jazdiť na gély a bidony. Gély som nabalil pre istotu s rezervou a vo výsledku mi to vyšlo na hodnotu približne 100 gramov sacharidov za hodinu (preteky pre mňa trvali tesne cez 3 hodiny).

Trať a momenty pred štartom

Spomínaných 122 km s prevýšením 1000 m nie je pre moju postavu s výškou 1,9 m a hmotnosťou 66 kg úplne ideálnych a vedel som, že sa v hlavnom balíku neudržím do cieľa (spoiler). Ale treba jazdiť aj také preteky, ktoré dostanú človeka mimo jeho komfortnej zóny. Tento rok nás čakalo na trati stúpanie na Havran, ktoré som absolvoval prvýkrát v živote. Trasu som sa snažil naštudovať vopred, ale spätne analyzujem, že som si ju mohol pozrieť ešte lepšie.

Na trase boli dve občerstvovacie stanice, kde nás pretekárov zo ZCC Racing čakali kamaráti s vopred pripravenými bidonmi/gélmi, ktoré nám podali. Pred samotnými pretekmi si bolo treba ešte vyzdvihnúť štartovací balíček, ktorý obsahoval čip na vidlicu, čísla na dres/bicykel a rôzne predmety od sponzorov. Pre rodinných príslušníkov a kamarátov bol na námestí v Seredi pripravený sprievodný program a bufety spolu so živým prenosom, aby mohli sledovať priebeh pretekov.

Preteky a ich vývin

Minulý rok som počas prvej hodiny pretekov minul priveľa energie kvôli zlej pozičnej jazde v balíku a preto som si povedal, že tento rok by som sa rád držal s hlavnou skupinou aspoň po Havran (začiatok stúpania na 43. kilometri). Držal som sa čo najviac vpredu, ale nechcel som, aby ma to nechcene „vypľulo“ na špicu. Išlo sa relatívne rýchlo a hneď som vedel, že preteky nebudú trvať predpokladané 3,5 hodiny. Očakávaná deľba balíka tak nastala hneď po začiatku stúpania na Havran.

Prvé dve minúty ma stáli 350 W a vedel som, že toto tempo až na vrchol neudržím. Preto som zvoľnil a našiel si skupinu jazdcov, s ktorými som „valil“ hore – podľa Strava segmentu mi to trvalo necelých 11 minút s priemerným výkonom 325 W. Na vrchole stúpania som si zobral bidon od kamarátov z klubu Žiletky.cc (vďaka Duďo) so sacharidovým nápojom a začal zjazd, kde bolo cieľom dolepiť jazdcov pred nami.

Za cieľovú pásku som prešiel s kŕčmi v nohe a bol som rád, že som zosadol z bicykla bez pádu.

Nakoniec sa nám podarilo dostať do gruppetta. Na moje prekvapenie sme neskôr dostihli aj hlavnú skupinu jazdcov. Pre mňa sa stal zlomovým momentom pád tesne pred druhou horskou prémiou za Lukáčovcami (približne na 87. kilometri). Pád nastal pár bicyklov vpredu a ja som musel pribrzdiť takmer na nulu a následne dobiehať natiahnutý balík predo mnou. Toto celé ma stálo jednu z posledných „zápaliek“, ktoré som mal. Na horskej prémii som spomalil a vzal druhý bidon (vďaka Maťo).

Sólo a finish

Následne som sa snažil docvaknúť jazdcov predo mnou, ale nohy povedali „NIE“ a medzera sa postupne naťahovala. Kilometer číslo 90 pre mňa znamenal začiatok sólo jazdy. Vedel som, že balík vpredu už nedobehnem, ale motiváciou pre mňa bolo umiestniť sa vyššie ako kamoš Tomáš v balíku za mnou (spoiler – nevyšlo to). Išiel som si teda svoju Z3, aby mi kilometre ubiehali, ale nohy som zvesiť nechcel. Sólo jazdu oživila perfektná atmosféra v obci Rumanová.


Pravidelne som sa obzeral za seba s očakávaním balíka jazdcov. Na 110-tom kilometri ma dobehol balík so spolubojovníkom Tomášom v drese ZCC Racing a nádeje na umiestnenie v cieli pred ním sa postupne rozplynuli. S touto skupinou som prišiel až do Serede, kde som sa sústredil na bezpečný prejazd poslednými dvoma ostrými zákrutami.

Na cieľovej rovinke som sa postavil zo sedla a „vyhral“ špurt o 59. miesto. Za cieľovú pásku som prešiel s kŕčmi v nohe a bol som rád, že som zosadol z bicykla bez pádu. Tomáš skončil predo mnou na 56. mieste a preto si to budeme musieť zopakovať o rok. Raz ho predsa len musím predbehnúť. (Asi. Snáď. Uvidíme.) Strata na víťaza bola z mojej strany 8 minút a 10 sekúnd a je teda na čom pracovať.

Zhrnutie

Do cieľa som dorazil po 3 hodinách a 3 minútach s NP 245 W. Atmosféra na trati bola super, organizačne treba pravdepodobne zlepšiť jazdu v ľavom pruhu – riaditeľ pred štartom vyslovene hovoril o možnom DSQ za tento spôsob jazdenia, a preto som sa mu snažil vyhnúť, avšak až po stúpanie po Havran to bolo v tomto smere divoké.


Veľkou zmenou pre tento ročník bola pre mňa podpora od tímu/priateľky na občerstvovačkách a nemusel som teda dumať, odkiaľ si zoberiem bidon s vodou, aby som neprišiel na sucho. Do budúceho ročníka si musím určite lepšie naštudovať trasu, aby sa nestalo, že na rýchlom brdku sa ocitnem vzadu a zamávam hlavnej skupine na rozlúčku predčasne. Tieto preteky určite odporúčam každému jazdcovi. Netreba zabudnúť, že najdôležitejšie je prísť v zdraví do cieľa.


DHL Sereďmaratón 2024 bol vo výsledku perfektným podujatím a ak ste dočítali tento report a máte otázky, nebojte sa opýtať v komentároch – ak viem, odpoviem. Za foto ďakujem kamarátom z klubu Andymu a Maťovi. Odkaz na jazdu na Strave.