Reportáž: MTBIKER Šprintpolom 2022 alebo ukončiť sezónu ako sa patrí

V sobotu 8. októbra sa po dvojročnej pauze konal už 16. ročník tejto časovky do vrchu v obci Stráňavy neďaleko Žiliny. Ja ako správny fanúšik časoviek som samozrejme nesmel chýbať.

Štart obec Stráňavy 420 m n. m., cieľ pamätník Polom v nadmorskej výške 1 010 m n.m., teda kúsok pod, lepšie povedané. Čo dáva 580 m prevýšenia na necelých 7 km s priemerom okolo 8,5 %. Povrch od lepšieho asfaltu po zdrsnený, štrkový povrch, sem-tam výtlk, proste klasická lesná cesta. Pretekať mohli horské, ale aj cestné bicykle. U tých horských bola podmienka šírka plášťa minimálne 1,75, čo je super. Aspoň nikomu nenapadlo, dať na horák nejaké tenké „užovky“. Kategórie boli ale primárne pre MTB, cestné mali bez rozdielu veku, len sa to rozdelilo na mužov a ženy. No a jeden biker si prišiel zajazdiť na biku s pohonom, aj keď kategória nebola vytvorená...

Moja doterajšia účasť na tejto akcii

V stredu si dať trocha tempa po asfalte, štvrtok síce dlhšie, ale pohodovo na Popradské pleso aj s dávkou smoly.

Túto časovku som si prvýkrát vyskúšal v roku 2018. Kopec som vôbec nepoznal, len si pozrel parametre a povedal si, že idem vyskúšať, čo to dá. Zišlo sa nás vtedy takmer 140 a ja som obsadil pekné 6. miesto a keďže väčšinu borcov som mal v kategórii, tak bez pódiového umiestnenia. Ale na premiéru s časom 29:25 som bol spokojný. Samozrejme som sa potom prihlásil aj na ďalší ročník a už sa s časom 28:06 podarilo vybojovať tretie miesto - aj v kategórii, aj celkovo. Ročníky 2020 a 2021 vieme všetci, prečo sa nekonali, no a tento rok už opäť táto akcia pribudla do kalendára a ja som neváhal ani sekundu.

Konečne babie leto

Do nečasu veľmi jazdiť nemusím a tak bola trochu dlhšia pauza od biku. Našťastie v strede týždňa sa ozvalo vytúžené „babie leto“ a ja sa mohol trochu pripraviť. V stredu si dať trocha tempa po asfalte, štvrtok síce dlhšie, ale pohodovo na Popradské pleso aj s dávkou smoly. Po výjazde som nahustil plášte, nech si to trochu sadne a začali sa tvoriť bublinky na plášti, asi sa ozval nejaký starý defekt. Doliatie mlieka pomohlo. V piatok sa už len tak pomotám, večer idem ešte nahodiť svetlá na bike, nech sa ráno neplaším a zisťujem, že predné koleso opäť trochu stratilo na tlaku. Tak dofukujem, no tmel nevidno, tak sa upokojím.

Do Žiliny ako inak, ak nie vlakom

Budíček 4:30. Raňajky, obliecť sa a na vlak. Trojštvrťové nohavice od Pearl Izumi a zateplené kraťasy NoRain Pro šli do batoha. Hore Gabba a Transition 2, do batoha ešte Goccia na zjazd. Všetko zbalené, vyťahujem bike, sadám a šliapem na zastávku. Oči mi hneď spadnú na predné koleso, kde mi bublinkuje tmel. Len to nie, ignorujem to a idem ďalej a možno po 20 m je kľud. Prichádzam na zastávku, pozerám na bike, fľaša doma. Ok, mám ešte rezervu 4 minúty do odchodu, tak to otáčam a vraciam sa pre ňu.

Málo smoly mám, ešte aj také stresy musím riešiť.

Vyzerá byť celkom príjemne, čo je fajn.

No nič, cesta do Popradu ubehla, do IC mám zhruba 20 minút, no nechce sa mi ísť po schodoch do budovy a tak čakám vonku. Jasná obloha, Tatry v plnej kráse a vychádzajúce slnko. Prichádza IC-čko, podávam bike sprievodcovi a idem si sadnúť. Celú cestu sám v kupé. Jasné počasie v Ružomberku vystrieda hmla, ktorá sa drží až po Žilinu.

Presun do Stráňav, odprezentovať sa a pripraviť na štart

Do Stráňav to mám okolo 11 km. Viem, že sa dá prejsť aj nejak okolo vodného diela, no zvolím klasickú hlavnú cestu. Trochu rušno, ale v sobotu ráno sa to ako-tak dá. Prichádzam do dediny a idem rovno na prezentáciu.


Medzitým prebieha beh detí z miestnej základnej školy, poobede je naplánovaný ešte beh od pamätníka k pamätníku. Dostávam pomerne nízke číslo 16. No, aspoň to budem mať skôr za sebou. Vo dverách neskôr stretnem Káju Hartla. A to ešte neviem, že došiel aj Tomáš Višňovský. Aspoň si porovnám čas s profi bikerom. Aj známe tváre postupne stretávam.

Chvíľu pokecám, prezlečiem sa do krátkeho, batoh nechávam v miestnosti, kde bola prezentácia, ostávam len v krátkom drese s bundou Castelli Goccia, ktorá putuje do zadného vrecka. Vyzerá byť celkom príjemne, čo je fajn. Do štartu mám nejakých 20 minút a tak sa už len motám v priestoroch štartu. Opäť mi dá o sebe vedieť predné koleso, zopár bubliniek, trocha pokrútim a je dobre. „Prosím vydrž ešte, hore ťa spustím na normálny tlak“ Treba sa prihovoriť, aby poslúchal .

Mohlo to byť lepšie

Radím sa na štart, Lenka vďaka za povzbudenie - škoda, že si nemala niekoho ešte hore na vyhecovanie .


Nechávam ťažší prevod, nech sa dobre rozbehnem, úvod je v pohode po asfalte, s jednou krátkou stojkou v zákrute, ktorou preletím v stoji.


Trochu podradím a postupne začínam obiehať štartujúcich predo mnou. Neskôr asfalt skončí, vchádzame do lesa, aj nejaká kaluž sa nájde.

Prechádzam sedlom Javorina a čaká ma posledných 500 metrov...

Stúpanie je také rôzne, raz to stúpa viac, raz menej a nájdu sa aj oddychové úseky, kde to klesne pod 300 wattov, ale akonáhle je to strmšie, ide to pekne hore. Snažím sa neísť veľmi pod túto hranicu. Tepy pomerne rýchlo vystúpali do štvorky. Polovica trate za mnou, čas necelých 13 minút. Ako to už býva, nasadené tempo sa v závere ťažšie udržuje. Motiváciou je mi vždy, ak sa niekoho snažím dobehnúť a následne predbehnúť. Oči na wattoch, odkedy mám wattmeter, vždy si to pekne sledujem. Na displeji si nechávam zobrazené tepy, watty, čas jazdy a vzdialenosť. V diaľke vidno pamätník, už nie veľa, no mne to akosi nejde, ako by som chcel.


Mrknem na čas, chcem si vylepšiť osobák, ale asi to nepôjde. Aj blato po ťažbe ma dosť zbrzdí. Prechádzam sedlom Javorina a čaká ma posledných 500 metrov, záver už idem v stoji, ale pod 28 to nestiahnem a cieľom prechádzam s časom 28:58.


Len čo sa trochu vydýcham, prichádza Kája Hartl, štartoval 2,5 minúty za mnou. Škoda že nie hneď za mnou, alebo po minúte. Bol by dobrý motivátor a asi by som na to viac šliapol. No ktovie, či by som sa neodpálil. Rozdiel medzi nami bol napokon 1:33 min.

Pohodička v cieli, zjazd dole a čakanie na vyhodnotenie

V cieli mám trochu zmiešané pocity, síce presný čas ešte neviem, hodinky som zastavil neskôr trochu vyššie, ale viem, že čas je horší, ako keď som tu bol naposledy v 2019-tom. Kája mi tiež vraví, že nič extra dnes. Uvidíme, čo z toho bude. Idem si dať teplý čaj, niečo slané, no neodolám ani chlebu s masťou a cibuľou. Hore vládne príjemná atmosféra, je fajne teplo a počasie proste top, až gýčové, dalo by sa povedať.


Prichádza aj Imro, trochu podebatujeme, dáme nejaké spoločné fotky. Škoda, že mi tímový dres nedošiel v piatok, ale až po pretekoch. Po ľavej strane od cieľového bufetu vedie krátka štrková cesta. Oplatí sa zájsť a vychutnať si výhľad. Neskôr sa púšťam do zjazdu dole, s už sfúknutými plášťami. Neraz musím zastaviť - nie, nerosí mi plášť, ale to prostredie proste chce fotky.


Prichádzam dole a idem sa občerstviť. Kofola alebo pivo. V mojom prípade to je jasné. No a klobása pod zub s chrenom. Akosi sme sa nemohli dočkať vyhodnotenia. Niežeby mi nebolo v dobrej partii príjemne, no chcel som stihnúť nejaký skorší vlak. Čakanie na vyhodnotenie trávim s MTBIKER zostavou, aspoň trochu viac podebatujeme.

Výsledky, tombola a domov

Niečo pred druhou začne vyhlasovanie výsledkov. Časovku, ak nerátam e-bike, najrýchlejšie zvládol Tomáš Višňovský s časom 24:41 a zo žien sa najlepšie darilo Chovanovej Monike s časom 38:48.


Nakoniec to na bedňu v kategórii 30-39 vyšlo aj v mojom prípade a môj čas 28:58 stačil na druhé miesto pred „tímovým kolegom“ Imrom.

Vyhlásené boli ešte špeciálne ocenenia ako napr. najmladšia účastníčka, celkoví víťazi a najstarší účastník Peter Ftorek, ktorý to zvládol za krásny čas 45:27 a zanechal tak za sebou aj oveľa mladších, len doplním rok narodenia 1948. V jeho úsmevnom príhovore podotkol, že škoda chýbajúcej kategórie 70+, možno by sa mal s kým naháňať. Takto, keď je len 60+, tak to starších možno odradí.


Kompletné výsledky si môžete pozrieť na tomto odkaze. Po výsledkoch nasledovala tombola.

Šprintpolom patrí k pretekom, ktoré už pravidelne zaraďujem do môjho kalendára a určite túto akciu môžem len odporučiť.

A môže sa ísť domov, zisťujem, že rýchlik 14:40 mi pred chvíľou odišiel, tak si pekne počkám na ten ďalší, o dve hodiny. Na stanicu rovnako po hlavnej. Idem si kúpiť lístky a niečo prejesť, aj to zhruba hodinové čakanie celkom zbehlo. Rovnako aj cesta rýchlikom, ktorú som takmer celú predebatoval. Niekedy mám šťastie na športovo naladených cestujúcich a aj vyše 2-hodinová cesta vlakom vie byť príjemná, teda nebyť pomerne hlučnej partičky rómov . Čakanie v Poprade už je o niečo kratšie, cítim hlad, tak si idem kúpiť bagetu.


Áno, jedol som aj v Žiline na stanici, ale tak môžem za to, že som zas hladný? . Vystupujem na zastávke v Kežmarku, sadám na bike, pozerám na hodinky - 20:00. Pekný čas, po 14 a pol hodinách konečne doma. To Vás proste musí baviť. Srdcom časovkár, čo vám poviem no.

Pár slov na záver

Čas síce horší, ale umiestnenie lepšie, tak spokojnosť. Čo sa týka mojich čísel, tak priemerný výkon počas časovky bol na hodnote 304 wattov a najviac som sa držal v zóne 4 a potom aj 5.


No a tepy, tak tam je ten graf viac jednotvárny, keďže takmer 93 % som bol v zóne 4 a ostatné len okrajovo.


Neviem prečo mám taký pocit, že účasť na pretekoch je každý rok menšia a menšia. Áno, toto je časovka, ale zaslúžila by si určite väčšiu účasť, možno bol ten počet ovplyvnený aj behom v Súľove. Šprintpolom patrí k pretekom, ktoré už pravidelne zaraďujem do môjho kalendára a určite túto akciu môžem len odporučiť. A na rok prídem opäť a snáď to už bude za 27 a niečo, ale vždy sú podmienky iné, môže liať, do toho ťažba, vytvorí sa blato a budem rád aj za 30 minút.