Po roku s novým zákonom - cítiť zmenu na cestách?

Ako sa jazdí cyklistovi po zmenách v zákone z roku 2022, dodržiava sa pravidlo 1,5 m? Je na cestách bezpečnejšie?

Dá sa objektívne povedať, či sa majú cyklisti na slovenských cestách za posledný rok lepšie? Potrebovali by sme k tomu štatistiky, ktoré by prezradili, ako sa vyvíjal počet nehôd a zranení cyklistov v premávke. Ideálne by bolo, pozerať sa na celkové čísla aj v kontexte počtu cyklistov, ktorých každý rok, našťastie, pribúda. Ak si predstavím ideálny scenár a štatistiky by obsahovali aj príčiny nehôd, potom by sa dalo hovoriť o konkrétnych pravidlách, či a ako na cestách pomohli. A keďže tieto čísla nemám a otázka znie, aké kvalitné budú k dispozícii neskôr, preto sa skúsim na situáciu pozrieť subjektívne. Takto vnímam situáciu na cestách, po ktorých najčastejšie jazdím.

Polícia SR

Téme legislatíva som sa už viackrát venoval, pomocníkom mi bola aj naša polícia. Ochotne mi

Má cyklista zosadnúť alebo sa v tomto bode presunúť na cestu?

odpovedali na moje otázky, spoločne sme natočili aj videá o najčastejších príčinách nehôd cyklistov a hovorili sme aj o bežných omyloch, ktorých sa dopúšťame na cestách. Preto hneď, ako bude ďalšia príležitosť, rád za nimi opäť vybehnem, už sa rysuje ďalšie natáčanie. Tento článok bude potom aj dobrým porovnaním, sám som zvedavý, či skúsenosti jedného cyklistu, ktorý jazdí len v určitej časti Slovenska, budú v zhode s číslami, ktoré mi polícia v pripravovanom videu dúfam prezradí.

Dodržiava sa 1,5 metra?

Pravidlo 1,5 m sa do slovenskej legislatívy nedostalo v podobe, ako to bežne funguje v zahraničí. U nás totiž do zákona prepašovali slovíčko „spravidla" a pripúšťa sa aj možnosť obiehať vo vzdialenosti 1 meter. Bola takáto zmena na niečo dobrá, alebo na to vodiči kašlú a obchádzajú dodržiavanie nového pravidla prostredníctvom právnej kľučky?


Moje skúsenosti sú také, že percento vodičov, ktorí ma vzorovo obehnú, určite stúplo, tesné obiehanie je na ústupe. Nemyslím si, že za to môže strach vodičov z pokuty, ale skôr odhadujem, že zabrala prevencia. O odstupe pri predbiehaní sa dosť hovorilo a tým bystrejším to stačilo na to, aby si to uvedomili. Samozrejme, aj teraz ma občas obehne nejaký „pretekár", ale skôr sú to situácie, ktoré „smrdia" úmyslom. Dá to na „tesnotku” a pritom ideme na prehľadnom úseku v momente, keď nič oproti nejde. A toto presne vystihuje, čo je najväčším nebezpečenstvom pre cyklistov. Nie sú to vodiči, ale hlupáci.

Pokuty a kontrola

Na cestách trávim veľa času a bežne vídam rôzne dopravné akcie alebo policajné kontroly. Aj to je podľa mňa dôležité, niekto na prevenciu nereaguje a vtedy je čas na represiu. Neviem, aké máte skúsenosti vy, ale ja som kontrolovanie bezpečnej vzdialenosti pri predbiehaní cyklistov nezaznamenal, čo však neznamená, že sa to nedeje.


Aj na toto sa chcem v plánovanom videu našich príslušníkov opýtať, pokojne mi napíšte, či vy ste niečo takéto na cestách postrehli. Prípadne, ak ste sa stali účastníkom nehody a zohrávala v tom úlohu bezpečná vzdialenosť pri obiehaní, dajte vedieť tiež. Ideálne píšte o skúsenostiach z prvej ruky a čo najviac objektívne, nech sa nám to v diskusii nezvrhne. Cieľom nie je rozpútať križiacku výpravu na vodičov, ale zmapovať reálnu situáciu a porovnať si skúsenosti.

Jazdenie v skupine

Asi to najcitlivejšie máme za sebou, ďalšie veci toľko kontroverzie spôsobovať nebudú. Tým, že jazdím často na cestnom bicykli vo väčších skupinách, privítal som možnosť jazdiť vo dvojiciach. Väčšina z nás asi počula o incidente, keď chcela polícia riešiť takto idúcich cyklistov počas nejakého podujatia, ale to považujem skôr za individuálne zlyhanie.


Myslím si to preto, lebo si nevybavujem podobnú situáciu, v ktorej by som sa ocitol aj ja. Ak nás bolo viac ako šesť a išli sme vedľa seba, vodiči to rešpektovali. Problémom bolo občas obiehanie, niekedy vodič neodhadol situáciu a pri zaraďovaní sa ohrozil na čele idúcich cyklistov. Už viackrát som spomínal, že je dobré s vodičmi komunikovať, ak čelo pelotónu vidí za zákrutu, že nič oproti nejde, môže signálom vodičovi pomôcť. Ak on následne poďakuje, je to ako raj na zemi.

Cyklochodníky

Infraštruktúry pre cyklistov v našich mestách pribúda a nezaspala ani legislatíva. Občas sa však nové pravidlá nedostanú k všetkým a je zbytočné hovoriť o tom, že neznalosť neospravedlňuje. Moja skúsenosť súvisí práve s týmto. Vychádzajúce autá z dvora alebo areálu mi nedali na cyklochodníku prednosť, raz som dokonca skončil na kapote. Preto si radšej dávajte pozor, cyklista nie je na hlavnej ceste, obrazne povedané, nikdy, pozor musí dávať aj za ostatných.

Na hlavnej áno aj nie

Ak aj zákon upravuje, že cyklista na cyklochodníku má prednosť, ako autá na súbežnej hlavnej ceste, treba pozerať preventívne aj za roh. S týmto súvisí aj vodorovné dopravné značenie na cyklochodníkoch, občas je vyblednuté až neviditeľné, potom je skutočne otázne, či je cyklista na hlavnej.


Niektorí vodiči si ešte nezvykli považovať cyklochodník za takpovediac ďalší plnohodnotný jazdný pruh. Ak budete po ňom obiehať napríklad kolónu áut z pravej strany, pozor na náhle manévre vodičov. Jeden mi takto znenazdajky vybočil, nepozrel sa, či po cyklochodníku niekto nejde. Len pár metrov ma delilo od nepríjemných problémov.

Odbočovanie cyklistov

Ak odbočujem na semaforoch doľava a som v pruhu, ktorý zároveň pokračuje rovno, zvykol som si využívať možnosť radenia sa vľavo. Je to prehľadnejšie a bezpečnejšie. Mám pocit, že vodiči to berú za prirodzené, a keď dá cyklista včas znamenie o zmene smeru jazdy, tak s tým problém nemajú.

Ach tie chodníky

Aj ja som sa už dobrovoľne priznal, že občas s bicyklom skončím na chodníku pre chodcov, aj keď sa to nemá. Legislatíva uznáva pre cyklistov výnimky, len ak sprevádzajú alebo vezú deti do 10 rokov. Dajte vedieť, či túto možnosť využívate a ako na to reaguje okolie. Podľa mňa sa toto u nás toleruje, nikde som nevidel situáciu, že by chodec vyháňal dieťa na bicykli.

Zaujímavá situácia nastáva, keď cyklochodník náhle skončí a pokračuje klasickým chodníkom pre chodcov. Čo urobiť vtedy? Má cyklista zosadnúť alebo sa v tomto bode presunúť na cestu? Asi som si aj odpovedal. Len čo keď je človek v cestných tretrách? Na druhú stranu je dobré, že sa cyklochodníky budujú. Nevadí, že nie sú hneď dokonalé.

Práva aj povinnosti

V tomto článku som nechcel hovoriť o situácii na cestách všeobecne, chcel som sa zamerať len na veci, čo súvisia so spomínanou novelou zákona. Ak máte nejaký vlastný postreh k týmto novým pravidlám, určite dajte vedieť. Som veľmi zvedavý na skúsenosti aj z iných regiónov, podľa mňa je aj toto silný faktor. Inak sa jazdí a funguje vo veľkých mestách, inak v mestečkách a dedinách, rozdiel bude aj v mentalite ľudí v rôznych častiach Slovenska.

MTBIKER pokračuje s kampaňou #ohladuplnost aj v roku 2023 a vlastne aj takýto text je malým príspevkom. Na záver chcem spomenúť aj to, že my cyklisti sme na cestách síce zraniteľnejší, a preto oprávnene upozorňujeme na možné zlepšenia v oblasti legislatívy, ale veľa vecí máme aj vo vlastných rukách. Zákon je dobrá pomôcka, ale všetko nevyrieši. Základom je to, že sami budeme dodržiavať predpisy a pekné by bolo, ak by sme navyše naše okolie prekvapovali veľkorysosťou a ľudským prístupom. Verím, že keď toto zbadajú ostatní, väčšina sa bude mať chuť pridať.

Zdroj fotografií: archív autora