10 typov cyklistov, ktorí sú v každej partii

Kamarát, čo stále mešká, zmätkuje alebo by len sedel na pive? Aké chyby majú naši cyklo parťáci? A netýkajú sa niektoré neduhy aj nás samotných?

Ak by som porovnal rovnako veľkú skupinu cyklistov s nešportovcami, trúfnem si povedať, že v tej prvej bude viac „exotov”. Odôvodňujem si to tak, že cyklistika je vytrvalostný šport, takže prirodzene priťahuje ľudí, ktorí nemajú problém s dobrovoľným spôsobovaním si bolesti. A to už je slušný predpoklad k tomu, že medzi cyklistami bude zvýšený výskyt svojských charakterov. Zaujímavé postavičky sa nachádzajú v každej cyklistickej partii.

Preto som sa zamyslel, či som schopný vo svojej vlastnej „družine" pozorovať opakujúci sa vzorec správania. Je len náhoda, že som prišiel na okrúhle číslo 10. Som zvedavý, či to máte medzi cyklo kamarátmi rovnako a či sa nebodaj nejaká charakteristika hodí aj priamo na vás.

„Sľubotechna”

Máte v partii niekoho, kto na každý návrh na tréning v Messengeri napíše, že určite príde a potom sa nikdy neukáže? Je všeobecne známe, že čím viac času zostáva do udalosti, tým je záujem väčší. A ako sa blíži termín, postupne účastníkov ubúda, niektorí sa aspoň dopredu ozvú, že nejdú, iní jednoducho neprídu.

Aj u nás to tak funguje. Máme tam borcov, ktorí pri dohadovaní aktívne do skupiny prispievajú, ale nejazdil som s nimi, že už si ani nepamätám. A ako perličku uvediem, že sú to väčšinou tí istí, čo si na jar nechajú od klubu vybaviť pretekársku licenciu, ale na preteky nechodia.

„Detailista”

Kam ideme, ako fúka, čo si obliekaš, kto príde a aké sa ide tempo? Milión podobných pripomienok majú tí, ktorí pre svoj pokoj v duši potrebujú pred tréningom všetky mysliteľné informácie. Nehovorím, že takýto prístup je v niečom zlý, len niekedy je tých otázok trochu veľa. Vecí, na ktoré sa dá pred jazdou opýtať, môže byť nekonečne veľa, niekto potrebuje dopredu vedieť, kde všade sa bude stáť, koľko si berú ostatní traťoviek, na koľko nafúkali a špeciálne ich môže zaujímať aj otázka, kto konkrétne sa jazdy zúčastní. Detailne to môžem rozviesť v ďalšom bode.

„Podmienkar”

Prečo by niekoho mohlo trápiť, kto ide na spoločnú jazdu? Môže to mať veľa dôvodov a niektoré sú dokonca aj pádne. Najčastejšie môže vzniknúť nespokojnosť s účasťou nadpriemerne výkonných borcov, niekto sa dopredu bojí, že tréning bude jedno veľké utrpenie. Problém môže mať aj opačný charakter, že na jazdu má prísť slabší jedinec, čo môže znamenať horšiu dynamiku skupiny, často treba čakať alebo až úplne zastavovať.

Inak, ak sa vám takýto typ článku páči, môžem napísať ďalší len o tom, aké jazdecké štýly sa dajú rozoznávať pri jazde v skupine. Miestne cyklistické pelotóny sú plné zaujímavých osobností, niekto by sa nebál použiť prívlastok exotických.

„Provokatér”

Čo zabolí pri plánovaní tréningu každého cyklistu? Ak po dlhej dobe vykukne slniečko, vyschnú cesty, prestane fúkať vietor a na cestách je slabá premávka, ale on zrovna nemá čas. Zákon schválnosti chce, že toto dokonalé „okno” nastáva zvyčajne cez bežný deň a v pracovných hodinách, kedy väčšina normálnych ľudí jednoducho nemôže.

Prežiť by sa to dalo určite ľahšie, ak by sa na „čete” neozval provokatér, ktorý nemá problém jazdiť hocikde a navyše provokuje tým, že v takomto termíne vyzýva na spoločnú jazdu. Často ide o podnikateľa alebo niekoho na voľnej nohe. Pri takejto príležitosti sme schopní druhému závidieť aj to, že je nezamestnaný.

„Šuchtoš”

Už z nadpisu kapitoly je jasné, o čom bude reč. „Šuchtoš" mešká na tréning, pri zastávke na kávu si ide dopĺňať vodu, keď už ostatní vyrážajú, do kancelárie si ide po číslo, keď do štartu pretekov zostáva čas ledva na prezlečenie. Ale tá pomalosť sa prejavuje aj inak, niekedy to môže mať podobu meškajúcej odpovede pri dohadovaní tréningu, veľmi citlivé sú aj spoločné cyklo sústredenia, vy už idete oblečený v drese na dohodnutý čas jazdy a „leňochod” vychádza ešte len z raňajok. Právo „zabíjať" udeľujem, ak pri meškaní príde namiesto ospravedlnenia hláška: „akademická štvrťhodinka!”

„Zmätkár”

Aj pri banálnej situácii, ako je odbočovanie na kruhovom objazde, sa nájdu takí, ktorí na čele skupiny cyklistov zvolia zlý smer, aj keď sa všetko dopredu a presne dohodlo. Takáto horúca hlava môže byť aj nebezpečná, pri padnutí reťaze z prevodníkov je lepšie ju opatrne vytiahnuť, ako prudko zašliapnuť do kľúk. Zmätkár sa sám prezradí aj zbrklým jazdeckým štýlom, v premávke je lepšie ísť za ním s odstupom. Vycibrený môžu mať aj pretekársky inštinkt, nastupujú, keď je to zbytočné alebo pokojne doťahujú pelotón na jazdcov z vlastného klubu v úniku. Úmysel väčšinou nemajú zlý, proste sa im to deje samé.

„Vysedávač”

Všimli ste si, ako idem pekne chronologicky? Začal som dohadovaním jazdy, pokračoval tréningom, a tak logicky teraz príde jeho záver a prípadné aktivity po ňom. U vysedávačov mám niekedy podozrenie, že na cyklistiku sa dali len preto, že sa chodí potom na pivo. Už na začiatku jazdy ich netrápi to, kam sa ide, ale dôležitejšie je to, kto pôjde potom „na jedno”. S pôžitkármi to býva niekedy ťažké, zasedieť sa vedia aj na zastávke počas jazdy, rozbiehať potom stuhnuté nohy nie je nič príjemné.

„Utekač”

Opakom milovníkov pivární a kaviarní sú cyklisti, ktorí sa stále niekam ponáhľajú. Ak ide o zastávku v priebehu tréningu, je na nich vidieť, ako ich tlačí čas, stále pozorujú hodinky a účet utekajú zaplatiť, ešte čašníčka ani nedoniesla objednávku.

Mám kamaráta, ktorý sa pri zastavení na kávu odpája od skupiny a pokračuje sám, iný ide na jedno nealkoholické po jazde v priemere raz do roka. Áno, rodina, práca a povinnosti nás limitujú všetkých, ale socializovať sa treba, cyklista je potom spokojnejší, čo ocenia určite aj všetci doma.

„Dotáčač”

Čo by ste spravili, keby bolo pred domom po jazde na cyklopočítači 99,7 km? Ja by som na to kašľal, ale niekomu by to nedalo a išiel by „dotočiť na kilečko”. Cieľom je okrúhla hodnota, na GPX z jazdy sa to prejaví divnými okruhmi okolo domu.

Viac to bolí, ak niekoho irituje 146 km a má morálku a energiu na potiahnutie na 150, na konkrétne situácie si pamätám hlavne z jarných sústredení. Zaujímavé je, že väčšina amatérskych cyklistov takúto potrebu má pri vzdialenosti, ale celkový čas jazdy ich toľko netrápi. Podobne to funguje aj pri priemernej rýchlosti, niekoho zaujíma viac ako watty alebo tepy.

„Pohoďák”

Je mi úplne jasné, že pri čítaní článku sme všetci čakali na posledný typ cyklistu, s ktorým sa môžeme stotožniť. Nazvem ho „pohoďák”. Nemá zásadné defekty charakteru, nevadí mu zamakať si a vie aj posedieť, zásadne nemešká. Proste taká „normálka" bez výrazných anomálií. Ak cítime, že toto presne sedí na nás, je to skutočne tak? Vidí nás rovnako aj naša cyklo partia? Alebo nás len klame náš subjektívny pohľad, a preto sa všetci vnímame ako cool cyklisti, ktorí nemajú žiadne chyby?


Veď môžeme spraviť pod článkom v diskusii experiment. Som zvedavý, či niekto „nabonzuje” sám seba a verejne sa k nejakému z hore uvedených neduhov prizná. Alebo to bude jeden „pohoďák” za druhým? Nebude mi vadiť, aj keď si nejaký vlastný typ cyklistu sami vymyslíte a doplníte, kreativite sa medze nekladú. „Detailista”, „vysedávač” alebo „šuchtoš”, máš môj rešpekt, že si takto sebakritický a sám si sa priznal. Mám pre to pochopenie, lebo ja som „podmienkar”, „provokatér” a trochu aj „detailista”. A čo!? Veď sme len ľudia. Aj keď cyklisti.