Reportáž: Výživný úvod Hornonitrianskej Enduro série na Baťových trailoch

Úspešný seriál enduro pretekov odštartoval svoj ďalší ročník na Baťových trailoch v meste Partizánske.

Organizátori pripravili pre viac ako 100 pretekárov štyri rýchlostné skúšky s celkovým prevýšením 833 metrov. Ako to vyzeralo na prvom súťažnom podujatí v kalendári slovenských „enduristov“?

Sobota - tréning

Ako to už na enduro pretekoch býva, prvý víkendový deň je určený na naštudovanie rýchlych stôp. Registrácia začína o 13:00, do zázemia pretekov prichádzame popoludní. Organizátori pripravili parádny štartovací priestor s možnosťou občerstvenia, nechýba servisný stánok s bežným spotrebným materiálom na menšie opravy.

Registrácia prebieha hladko, v štartovacom balíčku mám okrem svojho čísla aj energetický gél SiS, nálepky Hornonitrianskej Enduro série a iné milé pozornosti. Nahadzujeme s kamošom čísla na biky a vyrážame smer prvá rýchlostná skúška.



Transfery sú veľmi dobre značené a aj keď som na Baťových trailoch prvýkrát, bez problémov sa orientujem. Stúpanie je okrem krátkeho úvodu mierne, a tak nám výškové metre utekajú rýchlo.



Na začiatku prvej RS ma vítajú úzke zákruty s prašným podkladom, spodná časť trate je už plynulá, s klopenými zákrutami a príjemnými dvojitými vlnami rôznej veľkosti. Kto sa necíti, môže skoky bezpečne prepumpovať.

Jednoducho nebrzdíš dovtedy, pokým ti to strach dovolí.

„Mastíme" na RS2 identickým transferom. Druhá trať má prírodnejší charakter s koreňmi. Zastavujeme sa pri ceduli „Chicken line” a zvažujeme, čo bude pre naše kancelárske povahy rýchlejšia stopa. Ja skúšam skaly, kamoš volí ľahšiu, no kľukatú stopu. Skúšame sa naraz pustiť do oboch stôp a napodiv je kamoš dole skôr. Asi som skrátka pomalý.

RS3 je technicky najnáročnejšia trať s kritickým úsekom v prvej polovici. Trať má v tejto časti väčší sklon, odklopené korene a nechýba rockgarden. Úsek je suchý, dá sa prejsť bez väčších zaváhaní. Hovorím si, že by to bola iná pesnička za mokra, ale o tom neskôr.



K poslednej trati vedie najkratší transfer. Nožičky už „spievajú", celkovo máme nastúpaných 926 metrov na deviatich kilometroch. RS4 začína aj končí šprintom po rovinke, stredná časť praje hlavne odvážnym jazdcom. Jednoducho nebrzdíš dovtedy, pokým ti to strach dovolí.

Na záver dňa povzbudzujeme súťažiacich o najdlhší skok a najvyšší bunnyhop. Deň uzatvára kultúrna vložka v podaní lokálnych rockových a punkových kapiel.

Nedeľa - race day

Prebúdzame sa do upršaného rána, evidentne pršalo aj v noci. Rozmýšľam, ako budú vyzerať trate a hlavne kritická RS3.

... vo vyššej rýchlosti ma z kameňa odhadzuje rovno na stromy...

Prichádzame na štart prvej rýchlostnej skúšky. Novinkou je pre mňa mobilná časomiera, odštartuje ma organizátor s mobilom v ruke. Treba vyraziť na jeho pokyn, ideálne presne vtedy, keď v mobilnej aplikácii stlačí tlačidlo. Keďže som zvyknutý na čip a časomieru s bránou, hneď na štarte nechávam dobré tri sekundy. Trať je relatívne suchá, prach a pevné klopenky dobre odolali dažďu.



Druhá RS s prírodným charakterom je o niečo slizkejšia. V malom rockgardene volím zlú stopu, vo vyššej rýchlosti ma z kameňa odhadzuje rovno na stromy a ja naplno stláčam brzdy. „Krízovku“ takmer ustojím, no v poslednej chvíli mi otočí bicykel do strany a ja idem k zemi. Schytala to našťastie len pätka, na ďalšom transfere som jej musel dohovoriť hrubou silou. Radiť radím, ide sa ďalej.

Prichádza obávaná RS3. Na štarte dostávame informáciu o zradnej zákrute s mlákou v spodnej polovici. Strmý kritický úsek je nepríjemný, na koreňoch aj kameňoch sa šmýka. Snažím sa brzdiť čo najmenej, no aj tak stláčam brzdu v nesprávnom momente a takmer idem opäť k zemi. V nasledujúcom výšľape mi prešmykne zadné koleso a ja musím zoskakovať z bicykla. S veľkou stratou si snažím čo najviac užiť parádny trail, pri zradnej mláke mi však šmyknú obe kolesá a takmer padám tretíkrát.



Pri občerstvovačke vidieť špinavé dresy aj zlomené šilty na prilbách. Z debát cítiť, že nám všetkým odľahlo, to najhoršie máme za sebou. Na šprintoch v RS4 nechávam všetko, v zjazdoch brzdím čo najmenej. Preskakujem, čo sa dá, celodenné prehánky cítiť na šmykľavých skalách aj v zákrutách. Prechádzam cieľom a snažím sa chytiť dych. Hotovo, dobojované.

Vidíme sa v Jasenskej doline

Gratulácia patrí predovšetkým víťazom jednotlivých kategórií. Medzi mužmi dominoval Jakub Linda z Weldtite Cyklo Turiec, ktorý prišiel do cieľa o 19 sekúnd skôr ako druhý najrýchlejší pretekár. V kategórii juniorov sa najlepšie umiestnil Matej Vépy z Gravity racing, na ebikoch zvíťazil Patrik Krátky z Bikegarage. Medzi ôsmimi ženami, ktoré sa postavili na štart, bola najrýchlejšia Kristína Galušková z tímu Enjoy The Ride. Kompletné výsledky nájdete na tomto odkaze.



Ako by som zhodnotil 1. kolo Hornonitrianskej Enduro série? Kvalitne zorganizované preteky, hodnotné ceny pre víťazov v kategóriách aj v tombole, výborne pripravené trate, bohatý sprievodný program a priateľská atmosféra.

Ja sa určite chystám aj na ďalšie kolo do Jasenskej doliny. Poznačte si v kalendároch 10. - 11. jún 2023, vidíme sa tam.

Zdroj fotografií: Vladimír Králik, Lukáš Lukáč