Tip na výlet: Lednicko-valtický areál s cyklovozíkom

Známy región Južnej Moravy bol jednoznačnou voľbou pre náš krátky rodinný cyklovýlet s dvomi malými deťmi. Nie(len) kvôli tradičnému vínu, ale najmä pre množstvo zaujímavých miest popretkávaných ľahkými cyklo spojkami.

Oblasť, ktorú som prebicyklovala presne päť rokov dozadu s kamarátkami, sa nachádza približne polhodinu od hraníc. Mala som pomerne jasnú predstavu o tom, aká náročnosť terénu nás čaká, čo môžeme vidieť, ako môžeme trasy meniť a kombinovať. Na jazdenie s plne obsadeným dvojmiestnym vozíkom sme hľadali ideálne podmienky, a tak som nechcela nič podceniť.


Keď som však začala študovať a zisťovať, aké možnosti ponúka areál pre najmenších návštevníkov, zostala som nerozhodná. Chvíľu sme s manželom zvažovali, že uprednostníme inú lokalitu. Obavy sa nepotvrdili, výlet sa podaril na výbornú. Treba však povedať, že sme starostlivo plánovali oba dni a zároveň si ponechali priestor na improvizáciu.

Zázemie základného tábora

Pod Lednicko-valtickým areálom si predstavte obrovský prírodný park s množstvom rybníkov, lesov a historických stavieb, ktoré sú roztrúsené po celom území. Celú túto oblasť sformoval v 18. a 19. storočí rod Lichtenštejnov a je zapísaná v Zozname svetového dedičstva UNESCO. Viac sa dozviete na Wikipédii. Vďaka množstvu značených cyklociest máte unikátnu možnosť užiť si čaro historických loveckých zámočkov či letohrádkov na dvoch kolesách. Celkovo ich je okrem hlavných zámkov Valtice a Lednice štrnásť. Nám sa za dva dni s dvomi deťmi vo veku jeden a tri roky podarilo prejsť jedenásť z nich. Celkom dobré skóre s ohľadom na fakt, že to vôbec nebol náš cieľ.

Bolo to ako bicyklovanie v bazovom sirupe, všade navôkol prenikavá vôňa.

Ako východiskový bod sme zvolili dedinku Sedlec, ktorá je mimo turistického ruchu Ledníc či Valtíc. Rozhodujúcim kritériom boli raňajky a exteriérové detské ihrisko. Ako sa ukázalo, bol to značný problém, keďže sme rezervovali len pár dní vopred. Po hodinách brázdenia na internete sme to zvládli a celá rodina bola spokojná.

Na dovolenke s deťmi je potrebné mať aj záložný plán, preto nás potešila aj malá súkromná ZOO v blízkosti ubytovania. Nakoniec sme ju nenavštívili. Počasie aj deti zvládli tieto dva dni na jednotku a nebolo potrebné meniť plán. Počas výjazdov sme navyše mali bohaté safari s miestnou faunou ako zajace, srnky či kone a množstvo najrôznejších operencov.

Deň prvý

Prvý deň sme si dali za cieľ mestečko Lednice a ak pôjde všetko podľa plánu a deti zaspia vo vozíku, potiahneme až na Janohrad. S filozofiou, že chvíľu sa prispôsobujú deti, inokedy zase my, sa snažíme mať pripravených viacero alternatív. Tak, aby to bolo aj pre deti zábavné a zároveň sme z výletov mali niečo aj my, rodičia. Lebo, povedzme si úprimne, takým malým deťom naozaj stačí ihrisko či pár kamienkov a vedierko. A to zas nie sme ochotní robiť celé dni. Ihrísk bolo po našej cyklotrase máličko, teda pokiaľ sa nechcete kľukatiť uličkami Valtíc, Ledníc alebo nebodaj Břeclavi. Ale späť k našej trase.

Toto miesto považujem za jedno z najčarovnejších.

Cesta začala po pohodlnej asfaltovej ceste popri najväčšom moravskom jazere Nesyt. Čakali nás ďalšie rybníky s volavkami a voňavou kvitnúcou bazou. Bolo to ako bicyklovanie v bazovom sirupe, všade navôkol prenikavá vôňa. Za rybníkmi sme odbočili doľava pomedzi polia a vinohrady.


Deti zaspali, rozhodli sme sa trasu predĺžiť a do Ledníc sme smerovali cez dedinku Nejdek. Niekoľko minút strávime na hlavnej ceste, no nič tragické. Za Nejdekom sme vošli do príjemného lesa, stále hladko po asfalte. Tesne pred Lednicami môžete navštíviť napríklad výstavu sôch z piesku (od mája do októbra) alebo tiež ukážky dravcov. Smerujeme priamo k zámku. K zámockým záhradám si to však musíte potlačiť. V areáli je zakázané jazdiť na bicykli. Pasažieri stále spia a tak nezastavujeme. Pokračujeme frekventovanou hlavnou cestou s vyznačenými cyklo pruhmi. Vedie popri zámockom parku, ktorý chceme preskúmať.

Vchádzame doň bočnou bránou a po pár metroch vidíme zákaz bicyklov pred jednou z troch ciest. Vydáme sa starou panelkou, ktorá nás dovedie k minaretu. Epická, 62 metrov vysoká rozhľadňa s výhľadom na celý park, zámok, dokonca až na Břeclav. Hore sme sa nedostali, snáď nabudúce. Až pri písaní článku sa dozvedáme, že v celom parku sú bicykle zakázané. O dôvod viac vrátiť sa a prejsť si ho pešo.


K Janohradu je možné dostať sa z Ledníc aj inou trasou, zo Slováckej ulice. S deťmi na vlastných bicykloch by som uprednostnila tú. Je kratšia a vyhnete sa množstvu áut, ktoré by z môjho pohľadu mohli byť ohľaduplnejšie vzhľadom na frekvenciu bicyklov v tejto oblasti.

Pred Janohradom sa deti pomaly prebúdzajú, zdá sa, akoby sme sa dohodli. Toto miesto považujem za jedno z najčarovnejších.


Rozkladáme deku pod obrovským starým stromom, za nami sa kľukatí rieka Dyje a užívame si romantickú atmosféru okolia hradu. Dnes je tu dokonca svadba, takže o divadlo máme postarané. K tomu výhľad na kotviacu výletnú loď a všetci členovia našej posádky sú maximálne spokojní. Bufet s českou klasikou nesmie chýbať (zelňačka, po našom kapustnica, ak náhodou netušíte ako môj manžel, smažáky, pivo, víno). Zdržali sme sa na naše pomery naozaj dlho. Pravda je taká, že sa inak ani nedalo. Moje naj miesto tohto výletu.

Lužnými lesmi bicyklujeme ku hlavnej ceste, ktorú nakrátko aj využijeme. Dostávame sa späť k rybníkom, pred ktorými odbočujeme vľavo. Tu začína asi najtechnickejší terén. Už to nie je rovná asfaltová ale síce nespevnená, no široká a pohodlná cesta. Teraz ide o pomerne úzky kamenistý chodník, miestami vymytý vodou, inde zas obrastený trávou alebo vysypaný kamením. Navyše do kopca, i keď veľmi mierneho.


Treba mať s ťahaním vozíka v teréne skúsenosť a nohy, ako sa v kuloároch vraví. Hneď na začiatku je prudký výšvih k ďalšej pamiatke, Appolonovmu chrámu. Pod ním je príjemný bufet, ktorý sme navštívili aj s babami pred rokmi, spomienky zostávajú. S deťmi však uprednostníme bufet pri Novom dvore, poskytuje komfortnejší priestor na vybehanie s výhľadom na pasúce sa kone. Nový dvor je rozsiahly hospodársky statok, ktorý kedysi slúžil na chov dobytka a koní. Žiaľ, aktuálne je v schátranom stave.

... veľmi si užívame slobodu a pohodlie, ktorú nám cyklovozík ponúka.

Po osviežujúcej prestávke sa ideme ešte asi kilometer ďalej pozrieť k polkruhovej klasicistickej stavbe s názvom Tri Grácie. Bufet uprostred tejto historickej budovy nás dosť prekvapí a mierne znechutí. Radšej ideme k rybníkom, okolo ktorých vedie naša cesta domov. Cesta cez Hlohovec sa mi zdala príliš „cestná“, tak ideme popri železničnej trati obchádzkou popod Rybničný zámoček. Až keď uvidím prašnú vyjazdenú koľaj, do ktorej sa ani zďaleka nevojde cyklovozík, spomeniem si na „kvalitu“ terénu. Manžel však neváha, a tak sa pár kilometrov spokojne vytriasame na nerovnom povrchu z polovice pokrytom práve pokosenou trávou.


Pohodlnejšia alternatíva je južná cesta, teda Lednická cyklotrasa cez Hlohovec. Obe vás dovedú ku krásne zrekonštruovanému Hraničnému zámočku Chateau De Frontiere, ktorý v súčasnosti slúži ako hotel. Je tu tiež cyklo bufet, ale na úplne inej úrovni, ako ste zvyknutí. Menu a recenzie pôsobia viac než presvedčivo, my sme však smerovali na sľúbené ihrisko. Verím, že nabudúce to bude povinná zastávka.


Náš dnešný cyklovýlet sa chýli ku koncu a my sme opäť na známom mieste a popri jazere Nesyt sa vraciame do Sedleca. To manžel netuší, že si túto trasu zopakuje ešte niekoľkokrát. Mladší syn totiž zaspáva vo vozíku, a tak mu ešte chvíľu nerušeného spánku doprajeme. Aby boli všetky deti spokojné, ja so starším synom jazdu ukončujeme a ideme sa hojdať, šmýkať a preliezať. Veď kvôli tomu tu sme. Alebo nie?

Deň druhý

Druhému dňu dominujú cyklotrasy v okolí Valtíc. Ale pekne poporiadku. V Sedleci križujeme železničnú stanicu a pomedzi krásne polia s rozkvitnutými makmi smerujeme do Úvalov. Potom pokračujeme na našu prvú zastávku dňa, vyhliadkovú Kolonádu na Reistne. Znamená to pomerne značnú časť po hlavnej, v sobotu dopoludnia málo frekventovanej ceste. Zároveň o niečo zásadnejšie výškové prevýšenie a dokonca aj jedno dlhšie stúpanie.


Deti zaspávajú, nezastavujeme a výhľadmi na celý juhomoravský kraj sa kocháme za jazdy. Vôbec to neprekáža. Práve naopak, veľmi si užívame slobodu a pohodlie, ktorú nám cyklovozík ponúka. Hovorím ja, ktorá dvojvozík zatiaľ v živote neťahala.

Počas výletu sme stretli len dva cyklovozíky, v jednom bol psík.

Preštrikujeme sa uličkami Valtíc a pred cintorínom odbočujeme na komfortnú poľnú cestu. Tá nás dovedie až na Rendez-vous, teda vlastne k. Rendez-vous je totiž názov ďalšieho zo zámočkov, v tvare víťazného oblúka. Od neho ideme priamo k nádhernej kaplnke sv. Huberta, usadenej v borovicovom lese.


Cyklotrasa vedie ku Chrámu Troch Grácií. Ten si veľmi dobre pamätáme z predchádzajúceho dňa. V sobotu na obed je pri ňom niekoľkonásobne viac ľudí. A nielen tu, počas celého výjazdu stretáme podstatne viac cyklo nadšencov. Na atmosfére a pohode to neuberá, treba byť však jednoznačne viac predvídaví. Dnes už nezaváhame a vyberáme sa cestou do Hlohovca, v ktorom vedľa cyklotrasy nájdete veľmi pekné detské ihrisko. Od neho je to už len kúsok k Hraničnému zámku. Kruh sa uzatvára a my po necelých dvoch hodinkách končíme dnešný rýchly, ale príjemný okruh.

Záver

Po ceste domov neskrývam nadšenie, cítim sa však veľmi vyčerpane, a to sme ani neprešli časť Pohansko okolo Břeclavi, ktorá je rovnako zaujímavá. Za dva dni sme najazdili dohromady okolo 70 kilometrov. S deťmi vo vozíku to „nehrotíme“ za každú cenu a je fajn, ak tam nesedia zbytočne dlho. A keď nám ratolesti podrastú, radi sa vrátime. No nebude to skôr ako o päť rokov. Niežeby sa nám nepáčilo, ale z môjho pohľadu je tu pre tak malé deti predškolského veku málo atrakcií a možností, ako sa zabaviť. Radšej si počkáme na obdobie, keď už zvládnu prejsť okružné trasy „za vlastné" a možno sa nám podarí dostať aj na prehliadku zámkov.


I keď sú cyklotrasy nenáročné, neplatí to na 100 % a treba byť v strehu. Ak máte dilemu, či to s cyklovozíkom zvládnete, určite áno. Ak máte dilemu, či to zvládnu vaše deti na bicykloch, tiež určite áno. Závisí to od zručností a skúseností, je už na rodičoch, aby to triezvo zhodnotili. Počas výletu sme stretli len dva cyklovozíky, v jednom bol psík. Deti do 6 rokov možno dve až tri, z toho jedno ocko tlačil.


Lednicko-valtický areál je ideálnym miestom pre rekreačných cyklistov, rodinné či teambuildingové cyklovýlety. Zároveň môžete našliapať slušnú porciu kilometrov, kam len oko dovidí a k tomu ochutnať kvalitné miestne vínko.

Naše trasy nájdete v sekcii výjazdy. Deň prvý a druhý.