Reportáž: Blinduro Podzim 2023 – back to the roots

Enduro je pre mňa v porovnaní s inými MTB disciplínami oveľa viac o komunite a užívaní si prírody a života s partiou na bikoch.

A presne takýto bol aj víkend s pretekmi Blinduro Podzim 2023, ktorý organizuje partia okolo Michala Prokopa.

Miest na jazdenie je neúrekom, stačí len nesedieť doma, jazdiť kvalitné traily a pokúsiť sa ich potom budovať aj u nás.

Moje predstavy o poctivom MTB endure sa začali tvoriť približne desať rokov dozadu. S partiou sme vtedy jazdili niektoré preteky taliansko-rakúsko-nemeckej enduro série. Enduro lokalita na Reschenpasse bola v plienkach, Rychlebské stezky iba začínali, svetové enduro sa pomaličky rodilo z talianskeho Superendura a ja som (nielen) vtedy obdivoval brutálne dlhé enduro preteky typu Megavalanche.

Enduro elixír

Moravské Valašsko je krásny kraj – a na jeseň ešte extra viac. Mix ihličnatých aj listnatých lesov začínal hrať farbami a babie leto bolo na svojom vrchole, s veľmi príjemnými teplotami. Do tohto prostredia primiešajme hrabanku, skalnaté úseky, nejaký ten korienok a enduro elixír je na svete.


Preteky boli naplánované na oba víkendové dni. V sobotu aj v nedeľu mi GPS-ko zaznamenalo po cca 30 km a 1 100 až 1 200 výškových metrov. Na záver „rejsovej“ sezóny to bol príjemný koláčik so 4 meranými RSkami v každom dni.

Formát blindura „na oči“ je podľa mňa jedným z najspravodlivejších pretekov (aj keď sa niektoré RSky opakovali z predchádzajúcich ročníkov), aké sa dnes v endure jazdia a bikerov to preverilo po všetkých stránkach.

Príprava na víkend sa začala pár týždňov vopred. Takéto endurové „hýčkanie a opateru“ sme chceli dopriať aj ďalším parťákom. K mojej maličkosti, Džejkobovi a Janovi sme zavolali ešte zopár známych. Za hranice sme sa teda vydali v konečnom počte 11 kusov s pracovným názvom „Vajčáci“.

Po piatkovom príchode sme sa rýchlo zaregistrovali (organizácia šliapala počas celého víkendu na 100 %) – a potom to klasické komunitné posedenie pri pivečku. Našťastie nás chladná noc okolo polnoci zahnala na ústup z pozícií do karavanu.

Preteková pohodička

Sobotné počasie vyslalo na trať veľa jazdcov v outfite krátke-krátke a užívačka sa mohla začať. Od „rejsovej“ sobotnej nálady ma hneď ráno odzbrojila mierna opička z večera a na prvom výšľape aj malebné prostredie a príroda. Toto sa so mnou nieslo počas celého víkendu. Skrátka pohodička.

Málo adrenalínu sa zdalo ešte ráno Blančimu. Po Deniných slovách: „Biku sa už pred štartom nechytaj!“ začal prezúvať a s popúšťajúcim plášťom sa vydal na trasu. Trpezlivosť mu došla už na prvom transferi. Mlieko s vložkou dostali padáka a zvyšok dňa si užíval dofúknutý na 4 bary a s dušou.


Borci z prvých priečok mali výsledný čas prvého dňa na meraných úsekoch pod 10 minút, my ostatní sme si to ale chceli užiť na trailoch trošku dlhšie. A veru bolo aj čo. Nádherné singláče v hrabanke medzi skalami, koreňové úseky a super flow naťahaných trailov nás rozmaznávali.

Stúpania boli milosrdné zväčša po spevnených trasách, žiadny xc mordor. Rozmanitosť stagov bola aj v rýchlostiach, niektoré boli natrasované technickejšie s pomalšími pasážami, ale na svoje si prišli aj tí, čo radi pustia brzdy a letia si cez les s gripmi štrngotajúcimi o kôru stromov.


Po prvých dvoch meraných úsekoch sme doplnili zásoby na občerstvovačke (súčasťou bolo aj malé depo na vyriešenie technických problémov)

...komentátor s divákmi si užívali pohľady na bikerov jazdiacich v štýle „bokem-szmykem-fantastycznym“.

a ďalšie presuny už boli plné rozhovorov o tratiach. Rýchle doppio po rýchlej tretej RSke nemohlo chýbať. Tu už bol podklad tvrdší, rýchlejší, kamenistejší a miestami aj odklopenejší. Posledný sobotný transfer nás priviedol po hrebeni s peknými výhľadmi k RS číslo 4. Vypáskovaná trávnatá lúka s odklopenými zákrutami, no fajnovosť na záver dňa. Spríjemnili ju strmšie lesné úseky a nejaký ten „šuter“.


Sobotný večer sa našťastie niesol v pokojnejšom duchu. Pivečko, údržba bikov a posedenie s partiou. V pohodovej atmosfére sme si vymieňali tipy na pojazdy, či už u nás alebo v blízkom vesmíre. Miest na jazdenie je neúrekom, stačí len nesedieť doma, jazdiť kvalitné traily a pokúsiť sa ich potom budovať aj u nás. Máme sa čo učiť. Zlaté české ručičky nám môžu byť príkladom, aby sme sa aspoň trochu posunuli z tejto našej endurovej utópie (áno, myslím to naše MSR v časti Slovenska, kde nič nie je).

Atmosféra na max

Predpoveď počasia na nedeľu bola už viac jesenná – dážď cca do obeda a ortuti v teplomeri sa nechcelo vyšplhať nad 12 °C. Namotivované kusy riešili rannú dilemu – prezuť či neprezuť? Podľa relatívne hustého dažďa a neznalosti terénov padlo rozhodnutie na „prezuť“ (ak bolo čo). Zvyšok posádky nasadil nepremokavé bundy, prípadne „parašuty“ (poľský ekvivalent pláštenky) na batoh – viď video v závere.


Organizátorom patrí opäť poďakovanie za výborné zhodnotenie situácie a do dažďa nás púšťali s miernym oneskorením, aby sme zbytočne nevymrzli na „čakačke“ pred prvým meraným úsekom.


Úvodné metre na mixe blato/tráva a s takto obohateným dezénom sme zatáčali do hustého lesa so slizkými korienkami. Komentáre poľského diváka z rovnakého videa stáli za to a vyčarujú mi úsmev na tvári aj s odstupom času.


Na druhý stage sme sa presúvali rovnakým stúpaním ako v sobotu na jednotku. Tentokrát nám tempo neudávali slnečné lúče, ale studený vietor. Čakal nás najdlhší meraný úsek víkendu s viacerými odklopenými pasážami, koreňovými nástrahami a opäť kombináciou mäkkej hrabanky a aj kamenistých pasáží. Elitné časy mali hodnotu 3 minút a zopár sekúnd, náš štandard sa držal na úrovni 4 minút. Slovami domácich – „mazec“.

Dosiahnuť to, aby si nebol „zakyselený“ a nedošiel do cieľa s hmlou pred očami, bola čistá lotéria.

Počasie sa s pribúdajúcimi kilometrami zlepšovalo a trate boli vo veľmi dobrej kondícii. Podmienky takmer ideálne. V pohodovom tempe sme sa presunuli k začiatku tretej RSky najstrmším výšľapom víkendu. Práve sme sa nachádzali v lokalite Traily Velké Karlovice. Krátka časť meraného úseku viedla oficiálnym trailom (rovnako aj sobotná RS č. 3), zvyšok bol vypáskovaný v relatívne strmom teréne a išlo o celkovo najkratší stage pretekov.


Čakal nás cca 4 km dlhý transfer, zhodný so sobotným a posledná štartovacia bránka. Zas to nešťastné „mlíko“ (vypáskovaná trať) na mokrej tráve s odklopenými točkami a šup do lesa otestovať zvyšky síl a odolnosť bikovej techniky. Nástrahy druhej polovice trate (ako inak ďalšie odklopené trávnaté úseky) už bolo možné sledovať z cieľa a komentátor s divákmi si užívali pohľady na bikerov jazdiacich v štýle „bokem-szmykem-fantastycznym“. V cieli na nás opäť čakala valašská slivka, frgály a iné dobrotky. Popri ich vychutnávaní bolo počuť spokojný džavot a veselé debaty bikerov, ktorí práve dojazdili.

Stanislav Szücs: „Organizátori vypálili kvalitnú hrabankovicu, príjemne okorenenú a s náročnosťou výborne nastavenou na jazdu na oči. Aj tak som si po každom úseku hovoril – a to som si to sakra nemohol pustiť viac???“


Na záver nám zostáva zablahoželať víťazom v jednotlivých kategóriách a pridávam zopár faktov. Najlepším zo Slovákov bol Patrik Bílý – 9. flek v kategórii Muži 30-39r. (31. v celkovom poradí). V silnej konkurencii je to solídny výsledok. Z celkovo 400 účastníkov v cieli bolo zo Slovenska do 30 jazdcov.

Určite budete súhlasiť, že by sme na top miestach radi videli aj našich jazdcov. Ak si však porovnáme podmienky a lokality na jazdenie, ktoré majú bikeri v okolitých krajinách, stojí pred nami otázka: „Kde udělali soudruzi z NDR chybu?“

...pozerať večer pri pive v bare plnom bajkerov svetový pohár v zjazde je veľká bomba.

Vráťme sa ale k víťazom. Okrem tých s najlepším časom to boli nakoniec všetci zúčastnení. Z blindurového víkendu sme čerpali energiu ešte niekoľko ďalších dní a túto skúsenosť odporúčame každému endurom nadšenému bikerovi. Presne takto si predstavujem poctivú víkendovú bikovačku a pre mňa to bolo krásne: Back to the roots. Výsledky nájdete na tomto odkaze. Facebookovú stránku Blinduro nájdete na tomto odkaze.

Pohľad najlepšieho Slováka - Patrika Bílého

Za mňa to bola možnosť jazdiť v krásnom prostredí na čerstvých rašelinových tratiach, ktorých obtiažnosť a profil bol vytvorený tak, že či si začiatočník, junior, senior alebo profík, po celý čas jazdy si mal ten správny „flow“ a dokázal si si nájsť stopu zodpovedajúcu tvojim schopnostiam.

Tí, ktorí sa chceli naháňať s časom, si mohli otestovať svoju jazdeckú skúsenosť a reakčné schopnosti spontánnym výberom správnej stopy a plynulým prejdením technickejších úsekov. Kondícia sa tu tiež dala výborne otestovať, keďže dĺžka trate bola neznáma. Dosiahnuť to, aby si nebol „zakyselený“ a nedošiel do cieľa s hmlou pred očami, bola čistá lotéria. Asi každú RS som si hovoril, že si môžem dovoliť zrýchľovať, lebo cieľ už je za rohom, no ten bol zakaždým ďalej, ako som predpokladal.

Naopak tí, ktorí si idú užiť jazdenie, môžu štartovať vo vopred dohodnutých skupinkách so svojimi kamarátmi. A keď sa ich kamarát nemôže zúčastniť, môžeš sa mu aspoň pochváliť parádnou fotkou na sociálnych sieťach, lebo počas celých pretekov sú na tratiach profesionálni fotografi, ktorí ti zadarmo spravia fotku ako profíkovi. Samozrejme, pre ich získanie nemusíš celý týždeň googliť na internete, link na ich stiahnutie ti luxusne pošlú mailom. A keď máš šťastie, ocitneš sa na komentovanom videu poľského fanúšika.


Chválim, že mysleli aj na to, aby si pri technických problémoch dokázal preteky dokončiť. V prípade poruchy je pri občerstvení nachystaný servis, kde ti dajú dokopy tvoj bajk, aby si ďalej mohol pokračovať so svojou skupinou.

A keď ti náhodou tvoja skupinka utečie, uvoľnená atmosféra pretekov ti vždy nejako automaticky zaručí pokec a spoznanie sa s novými bikermi. Na udržanie tejto skvelej atmosféry mysleli organizátori aj večer. Po celom dni jazdenia a zároveň pred ďalším dňom jazdenia pozerať večer pri pive v bare plnom bajkerov svetový pohár v zjazde je veľká bomba.

Veľké uznanie za organizáciu. Ja som bol na Blindure prvýkrát, a tým že poslali pred pretekmi na mail informácie o celom podujatí a veci okolo celého podujatia, vedel som úplne všetko, ako keby som v tej lokalite už pretekal a nemal som potrebu naháňať organizátorov a ničiť ich otázkami. Či už zázemie v depe, označenie trasy alebo občerstvenie – nič si nemusel hľadať.

A aj po vypredanom a dobre zvládnutom podujatí majú stále záujem sa posúvať a zlepšovať. Po ukončení pretekov vám zašlú na mail dotazník ohľadom pretekov a ako motiváciu ti po jeho vyplnení pošlú link na spomínané fotografie.

Už po mojej prvej skúsenosti si ma profesionálnou organizáciou získali a môžu so mnou rátať na všetky preteky, ktoré bude táto partia na čele s Michalom Prokopom organizovať.