Kanadský Whistler - celoživotný zážitok? (2. časť)

Poďte sa so mnou pozrieť, ako pokračovalo moje kanadské dobrodružstvo, počas ktorého som si užil skutočné trailové nebo.

V prvej časti som písal o tom, aký je bikepark vo Whistleri. V jej pokračovaní sa pozrieme na traily mimo bikeparku, v okolí Whistleru a navštívíme aj svetoznámy Squamish. Ak chcete vedieť, aké sú ozajstné kanadské traily, toto si musíte prečítať.

Deň druhý, ilegály

Vstávame skoro ráno, dnes sú okrem biku na pláne aj iné – turistické atrakcie. Pred šiestou tak už sedíme na biku, míňame hlavnú stanicu lanovky a mierime ďalej do údolia, kde postupne začíname stúpať stúpacím trailom hore. Vyjdeme až na jeho vrch, kde začínajú oficiálne traily. Tie však my nejdeme, postupujeme ďalej strmou zvážnicou. Stúpame, stúpame, až na hodinkách vidím 1 000 nastúpaných metrov. Tu konečne zastavujeme na lúke, kde začína náš dnešný – ilegálny trail. Dávame si niečo pod zub, pričom asi 100 metrov od nás si dáva niečo pod zub veľký čierny medveď, ale to je normálka...


Rozdiel medzi oficiálnymi a ilegálnymi trailami vo Whistleri je veľký. Tie oficiálne sú väčšinou zjazdené až na skalu. „Ilegály" majú hlinený až „loamový“ povrch.

Domov prichádzam premočený, pričom veci mi ďalších pár dní odmietajú uschnúť.

Konečne trail, ktorý sa podobá tomu, čo jazdíme doma, teda bez „slabov“, len korene, skaly, technika. Kombinácia mäkkého podkladu spolu s početnými skalami a koreňmi je neskutočná. Mierny sklon kopca vytvára také jazdenie, že ani nemusíme brzdiť. Skoro by som to označil ako flow trail, len viac technický. Bicykel dostáva poriadne „na búdku".

Trail je perfektne trasovaný, neobsahuje žiadne nebezpečné, prekvapivé miesta. Je náročný, ale ja si to užívam, tá náročnosť je tak akurát. Preskakujem rôzne terénne nerovnosti, tento trail nemá konca. Až nakoniec má a my sa vynárame na golfovom ihrisku. Toto bol sen, neskutočné. Brat mi ale zdôrazňuje, že do konca roka bude tento trail zrejme zaradený ako oficiálny a takýto mäkučký už asi nikdy nebude. Vraciame sa domov a ideme na raňajky.

Squamish, alebo ako by miestni povedali - Skwxwúýmesh

Tretí deň vyrážame mimo Whistler, dnes to bude naozaj dlhý deň s kopou jazdenia. Deň začíname výjazdom dodávkou po strmej zvážnici, aby sme sa dostali nad mesto. Tu by sa mal nachádzať jeden „ilegál", ktorý ešte nikto z osadenstva nejazdil. Po chvíli hľadania trail nachádzame. Nachádza sa na druhej strane obrovskej skaly „Chieftan“. Už zo začiatku sa mi niečo zdá divné. Sú tu samé skaly, kam len oko dohliadne.

Skaly v okolí Whistleru a Squamishu sú odlišné, sú tvorené granitom a sú veľmi drsné. To znamená, že držia grip lepšie ako hlina, sú ako šmirgeľ.


Trail nie je príliš o flowe, ale skôr o prejazde čo najväčších úsekov skál. No a musím povedať, že trail snáď nejde ani po hline. Celý sme ho prešli po skalách, neuveriteľné. Boli tu aj klasické „slaby“, kde sme išli len rovno dole po skale. Trail však obsahoval aj rôzne prvky, miestami to bol kamenný flowtrail, kde sa nachádzali vlny, ba dokonca aj kamenné klopenky. Časť trailu som nahral kamerou. Neuveriteľný zážitok.

Každý jazdec by si aspoň raz za život mal skúsiť legendárnu A-line...

Neskôr sa presúvame na druhý kraj mesta, kde sa nachádzajú legendárne traily, ktoré jazdí Yoann Barelli a Remy Metailer. Tieto známe traily z YouTube sa nachádzajú na menšom kopčeku, v hustých lesoch. Som z toho trošku prekvapený, nakoľko som si myslel, že táto svetoznáma lokalita bude o niečo „viditeľnejšia“.


V tejto lokalite sa nachádzajú úseky trailov, ako napríklad In and Out Burger.


Pozrite si ale aj jazdu z viac klasickejšieho trailu v tejto lokalite.


Alebo aj celý zostrih z daného dňa.

Škoda, že sme v Squamishi nestrávili viacej času. Rád by som sa pozrel ešte do jednej lokality. Do lokality na druhej strane údolia, kde sa nachádzajú traily viac európskeho typu a kde trénujú svetoznámi jazdci ako Jascson Goldstone, Richie Rude, Jesse Melamed. Všetci žijú v Squamishi.

Lejak ako v Kanade

Štvrtý, posledný deň, ktorý trávime vo Whistleri, leje ako z krhly. Vravím si ale, že tu som možno už poslednýkrát v živote a toto ma nemôže zastaviť. Vyrážam na oficiálne enduro traily na druhú stranu údolia oproti bikeparku.

Za chvíľu som mokrý. Vyšliapem si hore neskutočne strmým výstupovým trailom a vchádzam do trailu „Lord of the squirells“, ktorý prechádza do trailu „Chipmunk rebelion“. Po traile steká voda. Našťastie, skaly, po ktorých sa dominantne ide, držia ako za sucha. Utlačená hlina tiež skvelo drží a ja som prekvapený, ako rýchlo môžem ísť. Síce prší, čo nemám rád, ale usmievam sa ako slniečko.

Domov prichádzam premočený, pričom veci mi ďalších pár dní odmietajú uschnúť. Tým sa končí biková časť výletu do Kanady a začína roadtrip do Kanadských skalistých hôr.

Oplatí sa?

Trip do Kanady nebol lacný. Našťastie sme bývali u brata, lístok na lanovku som si zohnal zadarmo a nemusel som si požičiavať bike. Inak by sa to o pár stoviek predražilo. Otázkou ale je, oplatí sa tento trip?

Odpoveďou je áno, oplatí. Každý jazdec by si aspoň raz za život mal skúsiť legendárnu A-line, respektíve bikepark vo Whistleri. Skutočné poklady však v bikeparku nenájdeme. Pre mňa boli naozajstné klenoty (okrem A-line v bikeparku) ilegálne traily. Je to asi moja preferencia, nakoľko rád jazdím prírodné technické traily.

Dobré bikeparky však ale dnes už nájdeme aj v Európe. Čo ale v Európe nenájdeme, sú skaly. A preto by som do Kanady šiel opäť jazdiť, už len kvôli Squamishu.