Ako som na Elbe objavil nečakaný MTB raj

Tento taliansky ostrov vám možno nenapadne ako prvý v spojitosti s horskou cyklistikou. Bol som na tom podobne, až kým ma jedného dňa trajekt nezobral z pevniny do úplne nového prostredia.

A to si Imro nevedel, kam ideš na dovolenku? Možno vám napadla podobná otázka, ak ste zbadali titulok a úvod. Hneď upresním. Cieľovú destináciu som nechal na svoju ženu a veľmi rád, pretože v tom čase som mal plnú hlavu Álp, teda Transalpu, prípravy a všetkého okolo. Navyše sme spolu už dosť rokov na to, aby vedela o základnom pravidle spokojnej dovolenky – teda, aby ostal vlk sýty aj koza celá. Prvotným cieľom bolo jednoducho more a pre mňa možnosť spoznávať okolie aj v sedle bicykla.

Hlavným impulzom k výberu lokality bol kamarát Rado, ktorý robil na Elbe dlhé roky sprievodcu, a už ste mohli od neho na webe MTBIKER čítať viaceré články o jazdení na tomto ostrove. Všetky boli zamerané výhradne na cestnú cyklistiku a tak mi bolo aj povedané: „Imro, vezmi si hlavne ‚žiletku‘, inak sa budeš nudiť.“

Mňa však oveľa viac berie MTB (najmä ak mám možnosť vziať len jedno) a stačil mi jediný dôvod k rozhodnutiu - majstrovstvá sveta v maratóne 2021, ktoré boli poriadny „hardcore", o čom vie aj Tomáš Višňovský svoje. To jediné som o Elbe vedel, plus, že sa tu konala etapa Gira. Možno to poznáte tiež. Čas beží, stále riešite niečo iné a zrazu ste už na mieste.

Žiadny prieskum a „snorenie“ po mapách v predstihu. Netvrdím, že ide o ideálne riešenie, no v tomto prípade ma čakalo oveľa väčšie prekvapenie a do študovania som sa pustil až na mieste... s ešte väčším nadšením.

...Multivan je na podobné cestovanie doslova spása.

Ako to už u mňa býva, nemal som v pláne robiť nejaký obsah, veď dovolenka. Lenže beriem so sebou aj kameru, spravím si aspoň pekné ilustračné zábery na osvieženie. Veď kedy zase budem jazdiť na ostrove, no nie? Nebudem nič rozprávať, len natáčať, čo mi príde pekné a zaujímavé. Už po prvom výjazde však pochopím, že to nebude také jednoduché. OK, budem natáčať viac a potom uvidím.

V polovici mi je jasné, že si nesiem domov aj kopec „práce“. Výsledok nájdete potom ďalej v článku a bude to pre mňa prvý raz, čo používam na veľkú časť tzv. voiceover. Spravil som akési výbery toho najkrajšieho z jednotlivých dní a doplnil komentár. Som zvedavý, čo poviete na podobnú formu, pre mňa celkom nezvyk a nová skúsenosť. Nakoniec všetko našlo svoje nečakané využitie, materiál sa použil na premietanie ako premiéra v rámci komunitnej jazdy vo Valči.

Vzhľadom na ročné obdobie si hovorím, že takéto osvieženie padne vhod. Možno načerpáte inšpiráciu a počas zimy si poviete: Tam by som raz chcel/chcela ísť.

Zdvihnime kotvy

Plánovaný výlet bola suverénne najdlhšia rodinná cesta, zrejme aj „nerodinná“, keďže nepatrím medzi veľkých cestovateľov. Pri pohľade do mapy na počet kilometrov (cca 1 300 km) mi je trochu „mdlo“, ale cestu si rozdelíme na 2 časti. Prespíme v Tarvisiu, čo je v podstate hranica Slovinska a Talianska. Akože, hneď by som ostal a možno si spomínate, že odtiaľto už jeden „dovolenkový“ článok mám. V ňom nájdete všetky dôvody prečo. Pri ceste naspäť som však dostal nečakaný bonus – dozviete sa, ak dočítate.


Na rovinu poviem, že Multivan je na podobné cestovanie doslova spása. Nejde len o veľkosť kufra, kam sa toho zmestí veľa, ale aj keď ho naložíte, stále máte pocit priestoru a komfortu. Výraznou mierou prispel k faktu, že cesta ubehla lepšie, než som vôbec predpokladal.

Taliani na juhu sa charakterom nezaprú, o čom sa presviedčame pri naloďovaní sa na trajekt v prístave Piombino. Nemyslím nič zlé, ale ich vášne a horkokrvnosť sa nedajú skryť pri zvládaní chaosu pri správnom rozmiestňovaní záťaže. Cesta loďou bola tiež zážitok, pre mladého aj pre mňa. O tom, že Elba je ostrov hornatý, sa o chvíľu presvedčím.

Pod širákom aj s kuchynskou linkou

Takmer všetky zjazdy a výjazdy končia pri mori, takže všetko dostáva hneď iný rozmer.

Na čo sme boli veľmi zvedaví, je kemp Casa dei Prati v mestečku Lacona. V podstate ide o kombináciu luxusného stanu a chatky s plným komfortom. Teda sprcha, chladnička, kuchynská linka a pod. Máte všetko, čo treba, ale zároveň máte pocit „divočiny“ a bývania pod hviezdami. Najviac potešilo, že každý stan mal dostatok priestoru okolo, nie ako v tradičnom kempe, kde spravíte krok bokom a niekomu vojdete do kuchyne.


Všetko udržiavané a krásne čisté. Myslím, že veľkou mierou podobné ubytovanie prispelo k výslednému zážitku, pričom na pláž sme to mali asi 10 minút peši. Navyše, hneď vedľa bývali naši kamaráti zo Slovenska, vrátane Rada... nuda nehrozila a mladý bol rovnako nadšený.

Keď mapa nehovorí všetko

Elba vás nijako neohromí veľkosťou, na mape by ste ju ľahko prehliadli. Má len nejakých 30 km na dĺžku a pripomína rybu. Najvyšším bodom je Monte Capanne (1 019 m n. m.), kam mimochodom vedie aj lanovka. Kopce sú v priemere vo výške okolo 500 až 700 m n. m., z čoho samozrejme nikto nepôjde do kolien. Lenže si treba uvedomiť, že sa jazdí od nadmorskej výšky 0.


Takmer všetky zjazdy a výjazdy sa končia pri mori, takže všetko dostáva hneď trochu iný rozmer. Rovnako vám mapa nepovie presne, aký charakter jazdenia vás čaká. Mojím cieľom bolo samozrejme tráviť čas s rodinou, popritom spoznať čo najviac z ostrova a dobre si zajazdiť v teréne.

Rozhodne odporúčam dobrý krém na zadok (a dobré nohavice) ako prevenciu...

Čo ma doslova nadchlo, bol vo výsledku fakt, že každý jeden výlet bol úplne odlišný a nechýbalo množstvo prekvapení. Keď sa pozerám spätne, podarilo sa mi skombinovať cestnú cyklistiku, gravel, all-mountain, XC, maratón aj enduro.


Všetko, vrátane toho, ako som si trasy plánoval, nájdete vo videu – nechýbajú mapky a detaily jednotlivých výletov. Poďte sa teda pozrieť a zhodnotiť, či som nepreháňal. Nižšie nájdete aj odkazy, kde si viete detailne pozrieť konkrétnu mapu, vybrané fotky a rovnako stiahnuť GPX. To len náhodou, keby som vás presvedčil o nejakej budúcej dovolenke.

• Elba 1 - asfalt, trail aj freeride (40 km/1100 m)
• Elba 2 - trať MS 2021 (60 km/1900 m)
• Elba 3 - gravel párty s pani (45 km/934 m)
• Elba 4 - prímorská etapa MTB Trilogy (65 km/2000 m)
• Elba 5 – skalné mesto (48 km/1600 m)

Čo sa do videa nevošlo

Musím povedať, že zážitky z Elby dali opäť vyniknúť už neraz spomínaným trendom a faktu, že koncept modernej XC mašiny z hľadiska univerzálnosti nič tak ľahko neprekoná.

Ak ste si pozreli video (prípadne pozriete), zrejme najlepšie pochopíte, kam smerujem. Mať ľahký a rýchly bicykel na presuny po asfalte či do stúpaní a zároveň schopnú mašinu pre náročné zjazdy (vrátane takých ako double black diamond na Trailforks) otvára veľké možnosti.

Neviem si predstaviť, že by mi iný bicykel dodal podobnú slobodu v neznámom prostredí, najmä ak by som nemal na výjazdy celý deň. K testu modelu BMC Fourstroke LT sa dostaneme už čoskoro, no pri písaní a spomienkach mi nedalo.


S tým pomerne úzko súvisí aj voľba plášťov, pričom Maxxis Aspen 2,4 WT dokonale ladia so zameraním bicykla. Sucho, prach, množstvo skál, všade tam využijete väčšiu šírku a objem, pritom v ľahkom teréne, či dokonca na asfalte letia. Áno, jeden sa mi podarilo rozrezať, skaly ako žiletky si vybrali svoju daň – teraz sa mi však „knotovanie“ podarilo. Následne dostal možnosť ukázať svoju odolnosť nestarnúci Maxxis Ikon – a nesklamal. Keďže je o niečo užší, musel som na tlaku pridať, čo sa trochu prejavilo v komforte.


Špecifická bola aj extrémne vysoká vlhkosť. Počítajte s tým, že budete naložený vo vlastnom pote, na čo som si však prekvapivo rýchlo zvykol. Preto sú aj niektoré fotky trochu rozmazané, lebo už nebolo ako a čím utrieť objektív. Ak nezasvietilo slnko, ani veci na sušiči, čo sme si prepierali, neschli. Tým chcem povedať, že sem nemusíte trepať veľa oblečenia. V podstate som jazdil v jednom letnom drese a striedal 2 páry nohavíc.

Stačí si zvyknúť, že na seba neoblečiete vždy suché veci a ušetríte si starosti, lebo aj tak budete po 10 minútach zase vo vlhkom. Rozhodne odporúčam dobrý krém na zadok (a dobré nohavice) ako prevenciu, výborné skúsenosti mám s tým od Assos. Čo ma štve, tak parádny letný dres BMC, čo mi doniesol Boo_boo, som natrhol na tŕňoch pri jednom zjazde.

...sledovať v spätnom zrkadle, ako sa majestátne hory vzďaľujú, pričom pred vami sa rozprestiera len nekonečná rovina, bolo náročné.

A jedna veľmi dôležitá vec: pozor na vodu. Mimo miest a dedín ju nemáte kde nabrať, pritom sa z vás leje doslova po litroch. Ak nemáte miesto pre 2 bidóny v ráme, rozhodne odporúčam vodný vak a nezabudnite prihodiť aj nejaký ionťák. Samozrejme, sme pri mori, takže asi nemusím zdôrazňovať, že o kvalitné morské jedlo nebude núdza, rovnako ani o výbornú zmrzlinu.


Rozhodne odporúčam navštíviť mestá ako Capoliveri či Porto Azzurro. A nielen cez deň. Večer môžete dokonale nasať prímorskú atmosféru, či už v prístave, alebo v typických úzkych uličkách a miestnych trhoch. Pre mňa, ako človeka čo „fandí“ skôr vysokým horám, to bola výborná zmena – nielen z hľadiska prostredia, ale aj celkovej atmosféry.

Bonus na záver

Na začiatku som spomínal, že cestu sme si rozdelili na 2 časti, rovnako aj tú spiatočnú. Opäť nás privítalo mestečko Tarvisio v obklopení hôr. Než sa poberieme domov, láka ma k nim aspoň „pričuchnúť“. A nakoniec bolo pričuchnutie pomerne intenzívne. Pamätáte si aspoň trochu tohtoročné Giro? Jeho zlatým klincom a epickým vyvrcholením bola časovka na Monte Lussari.


Kopec, ktorý svojimi parametrami budil hrôzu. Kopec, kde Primožovi Rogličovi spadla reťaz z jednoprevodníka. Kopec, kde tento jazdec svojím výkonom zvrátil nepriaznivý osud a došiel si pre víťazstvo pred davom nadšených slovinských fanúšikov.

To všetko dotvára stúpanie, ktoré je rozhodne viac než len šialene strmou cestou nahor. Potom som trochu ľutoval, že kamera ostala na izbe, bol by to parádny bonus do série najkrajších stúpaní. Myslím, že sa sem ešte vrátim, a zatiaľ postačí aj to, čo som natočil mobilom.

Ostala už len cesta domov, pričom sme sa s Lenkou zhodli, že pár dní navyše v Tarvisiu, či presnejšie v Slovinsku, by bol úplne dokonalý mix.

Musím priznať, že po ceste na Elbu nebola táto kratučká návšteva hôr pre mňa jednoduchá. Predsa len sledovať v spätnom zrkadle, ako sa majestátne hory vzďaľujú, pričom pred vami sa rozprestiera len nekonečná rovina, bolo náročné. Samozrejme, berte ma s nadhľadom, ale takéto spojenie dáva vzhľadom na cestu ideálne možnosti, ako si dovolenku vyšperkovať.

Za seba musím povedať, že predsavzatie, ktoré som si dal po skončení obmedzení, teda spoznávať viac nové miesta, sa mi darí postupne napĺňať. Navyše, ak dám do kontrastu napríklad Transalp a tento výlet, opäť sa krásne ukázalo, ako si človek môže vychutnať veľmi odlišné formy objavovania. A verím, že trochu z môjho nadšenia sa mi podarilo priniesť opäť aj k vám.