MTBIKER komunitná jazda - spoznávanie zákutí Turca

Ak je niečo, čo skutočne vyšlo snáď v každom ohľade, bola to práve MTBIKER komunitná jazda vo Valčianskej doline. Prečo by si nabudúce nemal chýbať ani ty?

Je dosť možné, že išlo o posledný teplý deň tejto sezóny. Priaznivý vietor nám síce zo začiatku fúkal do tváre, ale to sme sa schovávali ešte v lesoch, aby následne, po otočení, poslúžil ako náhrada elektromotorov. Pekné prostredie Turčianskej kotliny, Valčianskej doliny a skvelé zázemie hotela Impozant privítalo okolo 130 nadšených cyklistov, bikerov a fanúšikov MTBIKER. Nebolo to však iba o spoločnej jazde, ale aj o nasledujúcom programe a samotnej atmosfére. Na všetko sa však pozrieme postupne.

3…2…1 vyrážame

Rozľahlé parkovacie plochy Valčianskej doliny sa postupne zapĺňali, slnko sa opieralo o terasu hotela Impozant, kde popíjali ubytovaní hostia či jazdychtiví bikeri rannú kávu. Pred hotelom stála nafukovacia brána MTBIKER so zázemím pre štart. Nakoľko išlo o komunitnú jazdu, žiadna registrácia nebola potrebná, stačilo prísť a zúčastniť sa. Pred štartom ste sa mohli posilniť banánom, energetickou tyčinkou od SiS, poprípade si vziať vrecko či bidon s logami MTBIKER a MTHIKER, ktorý ste si mali možnosť ihneď naplniť pripraveným iontovým nápojom. S pitným režimom nám pomohol aj Zlatý Bažant v podobe chutných radlerov 0.0%.


Parkovisko sa postupne zaplnilo, ľudia vyťahovali bicykle z kufrov áut, skladali ich z nosičov, alebo rovno na nich prichádzali z blízkeho okolia, či z neďalekej vlakovej stanice. Atmosféra bola skvelá, ľudia sa spoznávali, rozprávali a fotili sa s tvárami MTBIKER, poprípade využili možnosť drobných servisných úprav s pomocou našich šikovných kolegov.


Štart sa mierne posunul, skrz meškajúcu dopravu, ale nakoniec to bolo iba 15 minút a o 10.15 h, po spoločnej fotografii, sme pomaly vyrazili z areálu Valčianskej doliny. Trasa bola zmesou asfaltových a spevnených cyklociest, no nechýbal ani horský terén. Nakoľko bola akcia naplánovaná dopredu,

Hadviga je osada, „kde dávajú líšky dobrú noc”… Dnes už skôr medvede...

keď sme nevedeli odhadnúť počasie, zvolili sme takýto univerzálny variant, pre prípad, že by sa počasie pokazilo. Taktiež sme zahrnuli do plánovania aj časovú náročnosť. Parametre 60 km a 800 výškových metrov čisto v teréne by trvali podstatne dlhšie.

Na najvyšší bod výjazdu

Ak bola niekomu pri postávaní na štarte zima, po chvíľke jazdy to už nemusela byť pravda. Asfaltová cesta sa najprv veľmi mierne zdvíhala až na koniec po odbočku do terénu, kde sa sklon už zdvihol do krátkeho stúpania. Čakal nás zjazd, na ktorého konci sme sa napojili už na oficiálnu cyklotrasu, označenú modrým C-čkom. Opäť nás čakalo stúpanie, tentokrát štrkovou cestou, ktorá sa postupne zmenila na asfaltovú cyklotrasu. Na jej vrchole nás vítal veľký drevený bicykel, čo mnohí využili na vydýchanie sa a fotenie.


Zjazdom sme sa dostali do Kláštora pod Znievom, kde sme sa napojili na už zelenú cyklotrasu. „Vláčik“ sa nám trochu natiahol, a tak som zostal s vysielačkou na križovatke, aby som usmernil posledných bikerov do správnej odbočky našej trasy. Vysielačky sme mali aj v čele „pelotónu” a ďalšie v celom rozpätí, aby sme vedeli pomôcť v prípade technických problémov či správneho smeru.

Od Kláštora pod Znievom sme sa lúkami a okrajom lesa presúvali do obce Polerieka. Cestu tvoril hlavne štrk a poľné cesty. Vo vysielačke sa už ozývali aj prvé technické problémy - defekty. Naši chalani - servisáci boli k dispozícii aj v prípade lepenia, alebo poskytnutia náhradnej duše.

Komunitné jazdy nie sú o rýchlosti... Sú o utužovaní vzťahov a propagácii našej prírody, o spájaní ľudí pri tom, čo majú radi - cyklistike.

Tu už cyklotrasa začala naberať výškové metre a čakal nás najvyšší bod cyklotrasy - Repeš. Stúpanie sa postupne dvíhalo, tvorila ho makadamová a šotolinová cesta. Jeho dĺžka je okolo päť a pol kilometra a prevýšenie 230 výškových metrov. Z lesa sme vychádzali na lúku až k cykloturistickému smerovníku Brieštie-Repeš, 744 m n. m. Tu sme si urobili prestávku. Zo studničky pri tunajšej chate si bolo možné doplniť pitnú vodu.

Skryté dediny Turca

Po oddychu nás čakal zjazd do obce Brieštie. Tu sme opäť zastali na križovatke pri odbočke do osady Hadviga. Pár cyklistov sa od nás oddelilo a pokračovali za svojimi povinnosťami asfaltovou cestou. Hadviga je osada, „kde dávajú líšky dobrú noc”… Dnes už skôr medvede , ako poznamenal miestny pán, ktorý bol v šoku z nášho cyklistického pelotónu. Inak je táto osada dnes len chatovou oblasťou v krásnom prostredí, no nájdete tu aj kostol z konca 20. storočia, či drevenú zvonicu.


Nás už čaká opäť zjazd až ku hlavnej ceste. Prejdeme po nej iba pár metrov a meníme smer na Liešno a Kaľamenovú. Tento úsek nám dá pocítiť protivietor najviac. Dlho to však netrvá a prichádzame do Dubového. Kúsok musíme opäť po hlavnej ceste, kým sa dostaneme ku odbočke na Veľký Čepčín. Opäť sme na modrom C-čku, ktorého sa držíme až do Socoviec.

Táto časť je skvelá v tom, že môžeme pozerať na pravú stranu na Veľkú Fatru s dominantnou Ostrou a Tlstou, či Lyscom. Na ľavej strane zas na pohorie Žiar s vrchom Zniev, alebo v pozadí trčiaci vysielač na Martinských holiach. Taktiež sa tu dozvedám, že okolité lúky a jazerá patria do NPR Mokrade Turca.


V Socovciach opäť prechádzame na zelenú cyklotrasu a držíme sa jej až do Rakova - Príboviec. Tu už nás čaká iba hlavná cesta do Beníc, Valče a zázemia vo Valčianskej doline.

Príjazdom do cieľa to nekončí

Komunitné jazdy nie sú o rýchlosti, ani wattoch a nezáleží na tom, kto bude prvý. Sú o utužovaní vzťahov a propagácii našej prírody, o spájaní ľudí pri tom, čo majú radi - cyklistike. Musím však napísať, a mnohí mi dajú určite za pravdu, že táto akcia má predsa len jedného víťaza. Je ním 8-ročný chlapec, ktorého meno som si, žiaľ, nezapamätal. V doprovode rodičov totiž prešiel celú 60-kilometrovú trasu, čo je neuveriteľný výkon a klobúk dolu. Obdiv a rešpekt samozrejme patrí aj rodičom za takto spoločne strávený čas pri tak krásnom športe.


O skvelom zázemí hotela Impozant som už písal v úvode. Nie je to však iba o poskytnutom priestore. Veľká vďaka patrí hlavne za to, že nám poskytol, okrem možnosti umývania bicyklov, aj možnosť umytia samého seba. Dobrá sprcha padne po takejto jazde viac ako vhod a zavŕšiť sa dá samozrejme aj chutným jedlom a dobre pripravenou kávou v miestnej reštaurácii.

Po umývaní a občerstvení program MTBIKER pokračoval Imromanovou prednáškou o tréningu a jazdení v priestoroch hotela Impozant. Sála bola vybavená širokouhlým premietacím zariadením s dobrým ozvučením a samostatným barom, kde ste sa mohli občerstviť nápojom podľa vlastného výberu a zároveň sledovať program.


Po Imrových „tajomstvách tréningu“ pokračoval program videom z Elby, kde Imrichovci strávili rodinnú dovolenku. Jazdiť po tak širokom spektre povrchov a singletrailov na tak malom ostrove, pritom skĺbiť oddych a jazdenie, bolo inšpirujúce a zároveň to bolo milou a zábavnou bodkou našej MTBIKER komunitnej jazdy vo Valčianskej doline. Ak ste sa zúčastnili, dajte nám vedieť, čo sa vám najviac páčilo v komentároch. Tešíme sa nabudúce.

Za krásne spomienky v podobe fotografií ďakujem opäť našej Mirke, na tomto odkaze nájdete kompletnú fotogalériu.