Komunitná jazda v Žiline - začiatok novej tradície?

O tom, ako sme si dali spoločný výjazd od našej novej predajne, schovali sa pred búrkou či zaspomínali na Súľovský maratón.

Radosť z novootvorenej predajne v Žiline máme v MTBIKER všetci, ale my s manželom obzvlášť, keďže je to naše rodné mesto. Takže, keď padol v tíme návrh na „oslavu” vo forme spoločného výjazdu, bolo jasné, že tam nemôžeme chýbať.

Trasu sme si boli prejsť predchádzajúci víkend, ale keďže predpoveď počasia sa menila každý deň, do poslednej chvíle nebolo jasné, čo nám hroziace búrky dovolia.

Početná účasť

Že Žilina je bikerské mesto, to je bez debaty známa vec. Ale že sa napokon nazbiera cez 70 bikerov a bikeriek, nás všetkých poriadne (a príjemne) prekvapilo. Až tak, že sme na poslednú chvíľu stiahli s nami aj kolegu Jakuba, ktorý si dal legendárne stúpania do sediel Roháč a Patúch na svojom „endurku”, čo citujem: „bolo výživné”. Mirka sa zhostila

Môžeme sľúbiť, že sa pokúsime naplánovať niečo pekné aj na jeseň

úlohy fotografky, takže vďaka nej máme na túto príjemnú akciu parádne fotospomienky, ďakujeme! Poďakovanie patrí aj Zlatému Bažantu, ktorý sa postaral o pitný režim. Do dresov putovali tyčinky a gély SiS, takže na nedostatok energie sa nemohol nikto vyhovárať.

Priamo pri predajni bola pre deti k dispozícii cykloškôlka s animátorkou a možnosťou požičať si bicykle, odrážadlá, či kolobežky. Kým to počasie dovolilo, mohli si decká osvojiť pravidlá cestnej premávky.

Žilinu sme zobrali „útokom”

Po jedenástej sa náš pelotón presunul cez Solinky smerom na Brezany. Robila som si srandu, že sa možno objavíme aj v známej Zelenej vlne, boli sme proste neprehliadnuteľní. V duchu si hovorím, že keď sa takto „plazíme” ako had na asfalte, čo to spraví v teréne a kopci, ale moje obavy boli absolútne zbytočné. Aj keď sa zišla už na prvý pohľad výkonnostne rôznorodá skupinka, tempo bolo príjemné. Kto si chcel „zabušiť”, šiel vpredu a počkal ostatných. Kto si chcel pokecať, našiel si parťáka. A niektorí si na pomoc priviezli ebiky, čo bola tiež fajn voľba na vyrovanie rozdielov.


Po zjazde zo sedla Roháč sme sa nevyhli „nútenej” zastávke v Súľove, ktorá bola síce pôvodne na pláne, ale nie kvôli búrke a na hodinu. Ale aj tak to prišlo v najlepšom možnom čase a všetkým sa podarilo takmer „suchou nohou" schovať pred celkom nepríjemnou „smršťou”. Tá v okolí dokonca napáchala nemalé škody, takže my sme obišli skutočne dosť dobre. Chvíľu hrozilo, že si kvôli výpadku prúdu pani bufetárka nezarobí, ale aj to sa napokon rýchlo vyriešilo.

Po búrke sa lepšie dýcha

Po preskúmaní všetkých možných aplikácií s počasím a pohľade na oblohu sme sa zhodli, že môžeme pokračovať smerom do sedla Patúch. Kto tieto končiny pozná aj zo Súľovského maratónu, vie, že podklad tu je prevažne kamenistý a teda nehrozili žiadne „bahenné kúpele”. Pôvodne sme chceli pokračovať cez Zbyňov do Rajeckých Teplíc, ale vzhľadom na zdržanie kvôli búrke a značnému množstvu vody, ktoré padlo, sme zvolili kratší variant. Zozjazdovali sme do Lietavskej Svinnej a cez Babkov uzavreli okruh. Trasa bola síce o niečo kratšia, ale podľa reakcií bikerov, ktorí tu boli prvýkrát, ukázala pár skutočne pekných miest, ktoré v okolí Žiliny máme.

Začiatok novej tradície

Už po dojazde k predajni prichádzali od vás otázky, či sa takéto výjazdy budú robiť pravidelne. Jednoznačne by sme z toho chceli spraviť príjemnú tradíciu a keď to iné povinnosti dovolia, vidieť sa aj takto „v teréne” mimo maratóny či iné akcie. Môžeme sľúbiť, že sa pokúsime naplánovať niečo pekné aj na jeseň, aby sme spoločne „uzavreli” sezónu. Aj keď ako vieme, tá nikdy nekončí.

Ženy, poďme spolu jazdiť

Na záver mi nedá neprihovoriť sa k vám, bikerky zo Žiliny a okolia (aj širšieho ). Osadenstvo na výjazde bolo, samozrejme, prevažne mužské. Pri debate s jednou kočkou sme okrem detí a ich bicyklových začiatkov stihli spomenúť aj to, ako nám tu v Žiline chýba nejaká komunita na občasné spoločné výjazdy. A spoločne sme skonštatovali, že tu jazdí kopec dievčat/žien, len o sebe nevedia. Pevne verím, že náš „pelotón” bude na jeseň zdobiť o niečo viac nežných polovičiek. A vyslovujem nahlas takú svoju prosbu, že ak by sa nám podarilo občas stretnúť aj v čisto ženskom kruhu, vôbec by som neprotestovala. Veď také to spoločné „dať si do tela” a „pokvákať s babami” sa aspoň u nás doma prejavuje v spokojnejšej domácnosti.


Ešte raz ďakujeme všetkým, ktorí prišli, bola to naozaj príjemná sobota. Kompletnú fotogalériu od našej šikovnej Mirky nájdete na tomto odkaze.