Peru – prechod cez bikepackingový klenot (1. časť)

Prechod peruánskych Ánd bol pre mňa jedným z najnáročnejších, no zároveň najkrajších dobrodružstiev, ktoré som doteraz mal možnosť absolvovať.

Topografia Peru je veľmi pozoruhodná. Krajina sa môže pochváliť takmer všetkými typmi ekosystémov známych na juhoamerickom kontinente. Od vysokých Ánd a amazonského dažďového pralesa až po atacamaskú púšť a rozsiahlu náhornú plošinu.

Najdlhší horský hrebeň v Južnej Amerike, Andy, patrí k najkrajším scenériám v celej krajine. Bicykel je dokonalý spôsob, ako preskúmať obrovskú sieť malých horských ciest, ktoré sa vinú krajinou – cesty, ktoré sa môžu, ale nemusia objaviť na dostupných mapách. Peru má takmer monopol na vysoké priesmyky v Andách, cez ktoré nie je jednoduchá cesta.

Vertikálny terén, vysoká nadmorská výška a náročné poveternostné podmienky spôsobujú, že pohyb je veľmi náročný a pomalý. Stúpania sú často obrovské, kultúra je fascinujúca a miestni ľudia priateľskí.

Plánovanie a príprava ako základ úspechu

Po minuloročnom prechode škótskej vysočiny, kde som skombinoval ikonické trasy Highland Trail 550, North Coast 500 a ostrov Skye, som sa nechal uniesť atmosférou bikepackingu. Odkaz na cestu Škótsko (Komoot) nájdete na tomto odkaze.

Je to skvelý spôsob, ako spoznávať krajinu, pohyb je rýchlejší ako rýchlosť chôdze (zvyčajne), ale dostatočne pomalý na to, aby každý centimeter cesty prenikol pod kožu a vryl sa do pamäti. Ak sa k tomu pridá disciplína „hike&bike“ otvárajú sa možnosti na preskúmavanie odľahlejších a ťažko dostupných miest. Jednoducho povedané, je to syntéza cyklistiky a minimalistického kempovania, evokujúca slobodu viacdňových peších vysokohorských prechodov.

...pri bikepackingu som sa naučil prehodnocovať dôležitosť každej veci a zvážiť, či je skutočne nevyhnutná.

Po návrate zo Škótska a zabudnutí na všetky ťažkosti, ktoré mi táto cesta pripravila, som začal premýšľať o ďalšom dobrodružstve. Chcel som ale niečo viac odľahlé a nedostupnejšie. Začal som intenzívne študovať mapy, prečítal som množstvo článkov a pozrel veľa dokumentov z rôznych kútov sveta. V rámci výberu krajiny som mal na výber niekoľko možností, od Strednej Ázie cez Kaukaz, Balkán, Severnú Afriku až po Južnú Ameriku. Po preštudovaní množstva dostupných informácií som sa rozhodol pre juhoamerickú krajinu Peru, konkrétne slávnu horskú trasu „Peru Great Divide“.

Táto trasa sa tiahne cez drsnú centrálnu časť Ánd po odľahlých štrkových cestách. Súvislý prechod načrtol britský pár, ktorý dôkladne zaznamenal svoje prieskumné cesty po Andách na webovej stránke Andes by Bike. Stránka sa stala vyhľadávaným zdrojom informácií, kde je možné nájsť množstvo údajov o cestách, horských priesmykoch a možností dopĺňania zásob. Trasa nie je pevne definovaná, čo umožňuje využiť rôzne alternatívne cesty, varianty a prispôsobiť si tak celú trasu podľa svojich predstáv.

Plánovanie

Celý proces nespočíva len v samotnom prechode, ale podstatná časť dobrodružstva sa začína za počítačom, v etape plánovania trasy.

Plánovanie trasy, hľadanie čo najkrajších a náročnejších ciest aby mal samotný prechod vyššiu hodnotu, je jednou z mojich najobľúbenejších činností v celkovej príprave. Nasledovali hodiny a hodiny na Google Earth a na rôznych webových plánovačoch trasy. Podrobne som si naštudoval topografiu krajiny, klimatické podmienky a logistiku – skadiaľ a kedy začať, kadiaľ ísť a kde skončiť. Trasu som naplánoval v smere zo severu na juh, konkrétne 40 km južne od mesta Huraza až do bývalého hlavného mesta mocnej ríše Inkov - Cusco.

Naplánovanú trasu som nerozdeľoval na jednotlivé denné etapy, pretože vzhľadom na to, že cesta obsahuje niekoľko náročných peších prechodov a vysokú nadmorskú výšku, som vôbec nevedel odhadnúť, ako rýchlo sa budem pohybovať a koľko km za deň zvládnem prejsť. Cyklo-počítač mi slúžil hlavne na zaznamenávanie celej trasy, podkladové mapy som mal z portálu extract.bbbike, kde sa dá zvoliť daná oblasť a súbor exportovať do navigácie. Pre orientáciu v teréne som používal offline mapy (mapy.cz, komoot.com), ktoré som mal stiahnuté v mobile.

Termín

Vzhľadom na to, že v Peru je obdobie sucha od mája do októbra, kedy je najstabilnejšie počasie, menšia pravdepodobnosť poobedných búrok a viac slnečných dní, zvolil som termín na prelome augusta a septembra. Na tento rok tam pripadlo aj dosť veľa pracovného voľna, čo trochu pomohlo pri výbere tak dlhej dovolenky.

Sólo prechod alebo v tíme?

Hľadanie ideálneho parťáka, ktorý má rovnaký zmysel pre dobrodružstvo a schopnosť prispôsobiť sa rôznym situáciám, je často výzvou. Moje úsilie v tomto smere nebolo nikdy výrazné, a po krátkom období „hľadania" som sa rozhodol pre sólo. Najlepšie to vystihujú slová nášho špičkového horolezca Pavla Pochylého:

„Pri sóle je človek zodpovedný len za seba. Omyly, chyby a ich dôsledky majú dosah len naňho. Každý omyl, aj ten posledný, je len omylom jeho vlastným. Pri výkone v družstve sa miera zodpovednosti zvyšuje, a tým sa násobí psychická záťaž. A to v negatívnom aj v pozitívnom zmysle. Je to natoľko individuálnym prežitkom, že je nemerateľný s akýmkoľvek iným výkonom. Je len obohatením ľudského ja.“

Balenie

Zbaliť sa na takýto prechod si vyžaduje určité zručnosti, najmä, keď som sa snažil minimalizovať hmotnosť výbavy a zároveň zabezpečiť, aby som mal všetko, čo potrebujem a nič navyše. Predtým som až tak nesledoval hmotnosť výbavy, no pri bikepackingu som sa naučil prehodnocovať dôležitosť každej veci a zvážiť, či je skutočne nevyhnutná.

Stručný zoznam použitej výbavy:

• Gravel bicykel - Marin Gestalt X11 2020 (v nádhernej povrchovej úprave od MP Design), plášte Vittoria Terreno Mix TNT 700x38c, SRAM 11-Speed, 10-42T, predný prevodník GRX 42z – určite by som nabudúce zvolil max. 38z
• Servis – od bežného servisu na každodenné výjazdy cez náhradné špice, mazivo na reťaz až po izolačné a „eska“ pásky
• Spanie - stan Durston Xmid 1 Pro, páperový spacák Sir Joseph Koteka III 500, karimatka Therm-a-Rest NeoAir XLite, merino komplet, páperová bunda
• Oblečenie na jazdu - cyklo nohavice, zateplené návleky na nohy, vrchné dresy, nepremokavá bunda, merino komplet, ponožky, čiapka, šatka, rukavice, okuliare
• Tretry – Specialized Rime 2.0 s vibram podrážkou – ideálna voľba pre množstvo chodeckých pasáží
• Varenie - plynový varič MSR – lepší by bol benzínový varič, ale tesne pred odchodom sa mi ho nepodarilo spojazdniť, titánový riad
• Jedlo - Dehydrovaná strava Adventure menu, Energetické gély a tyčinky SiS, rôzne regeneračné nápoje a výživové doplnky, ktoré by bolo problém dostať priamo na prechode
• Elektronika - Garmin Edge 530, satelitný komunikátor Garmin inReach Mini 2, Powerbank 20 000 mAh, kompaktný fotoaparát Sony a6400, čelovka, mobilný telefón a veľa káblov
• Tašky - podsedlová taška 15 l, taška na riadidlá 8 l , taška na hornú rámovú rúrku 1l/2l, taška do rámu 2 l, Mountain Feedbags 1 l, taška na spodnú rámovú rúrku, kombinácia výrobcov Topeak/Apidura/Revelate Designs, bežecká vesta Montane GECKO VP 5+
• Hygienické potreby a lekárnička

Aklimatizačný pobyt

Základným princípom prispôsobenia sa na vyššiu nadmorskú výšku je pomalá a stupňovitá aklimatizácia. Výška, od ktorej je potrebné počítať s postupnou aklimatizáciou, sa pohybuje od 2 500 m. V rámci prípravy na prechod som bol niekoľko dní v meste Huaraz.

Po opustení posledných obývaných častí sa naskytol nezabudnuteľný pohľad...

Mesto sa nachádza v severnej časti Peru v národnom parku Huascarán. Z východnej časti je ohraničené pohorím Cordillera Blanca, ktoré je najvyššie tropické pohorie na svete a na západe Cordillera Negra. Vďaka svojej vynikajúcej polohe je mesto východiskovým bodom pre mnohé outdoorové aktivity. Samotné mesto sa nachádza v nadmorskej výške 3 052 m, čo znamená, že hneď prvá prechádzka mestom bola slušná aklimatizačná túra.

Na ďalší deň pobytu som ráno začal s postupným vybaľovaním prepravného kufra, poskladal bicykel a šiel na svoju vôbec prvú jazdu v takejto výške, konkrétne na jazero Laguna Llalca. Začal som veľmi pomalým tempom, prvé metre centrom mesta som si uvedomil, že sa tu absolútne neberie ohľad na chodcov a už vôbec nie na cyklistov. Postupne som sa vymotal z uličiek centra, prešiel cez slumy a po nádherných serpentínach sa dostal k prvým výhľadom na mesto Huaraz, kde som si všimol, že mesto nie je až také malé, ako sa mi na prvý pohľad zdalo. Žije tu okolo 127 000 obyvateľov.

Po opustení posledných obývaných časti sa naskytol nezabudnuteľný pohľad – na pohorie Cordillera Blanca. S pribúdajúcimi výškovými metrami som si užíval nádherné panorámy pohoria, no zároveň som začal pociťovať prvé ľahšie príznaky horskej choroby – bolesť hlavy a pocit slabosti. Dal som si kratší oddych, doplnil tekutiny a pokračoval som v pomalom tempe až k jazeru.

Záverečná časť vedie cez nádherné 9 km dlhé údolie s vysokými skalnými stenami, na konci ktorého sa týčia hory Ranrapalca (6 162 m n. m.) a Ocshapalca (5 888 m n. m.).


Po zdolaní výšky 4 474 metrov som konečne dorazil k jazeru, vychutnal si pokojnú atmosféru a krásu okolitých hôr bez jediného turistu. Po krátkom oddychu som mal pred sebou perfektný zjazd cez údolie a kľukatú cestu až k ubytovaniu. Výjazd nájdete v sekcii Výjazdy.

Po skvelom dni strávenom na bicykli som si dal ešte rýchlu prechádzku, vychutnal si miestne gastro a naplánoval trasu na nasledujúci deň.

Tento raz som smeroval o niečo vyššie, konkrétne k jazeru Laguna Palcacocha, ktoré sa nachádza vo výške 4 562 metrov. Cestu nad mesto som zvolil tú istú ako deň predtým, no tentokrát som zabočil do údolia Cojup, cez ktoré viedla prvotriedna gravelová cesta s nádhernou kulisou okolitých vrchov.

Jazero je zdrojom pitnej vody pre mesto Huaraz a je aj neslávne známe aj obrovskou tragédiou z roku 1941, kedy si pretrhnutie hrádze a následný bahnotok vyžiadal niekoľko tisíc ľudských obeti. Existujú obavy, že v dôsledku narastajúcej masy vody na hrádza naruší a dôjde k podobnej tragédii ako v roku 1941. Bol som celkom prekvapený, ako dobre som zvládal výšku a tento deň neboli žiadne vážnejšie príznaky AMS. Naplno som si tak mohol vychutnávať výhľady, ktoré cestou hore boli opäť úžasné! Jazero sa nachádza na konci údolia pod vrcholmi hôr Palcaraju (6 274 m) a Pucaranca (6 156 m). Výjazd nájdete na v sekcii Výjazdy.


Vzhľadom na obmedzený čas, ktorý som mal k dispozícii na celý prechod, aklimatizačný pobyt trval len štyri dni, no nepociťoval som žiadne vážnejšie príznaky spojené s výškovou chorobou.

Posledný deň môjho pobytu v Huaraz som venoval príprave bicykla na samostatný prechod, opätovne som prehodnotil, čo všetko beriem so sebou a čo zabalím do kufra a odošlem do Cusca. V Peru funguje efektívny spôsob posielania balíčkov medzi jednotlivými mestami nazvaný „Encomiendas". Táto služba umožňuje jednoduché a spoľahlivé doručovanie balíkov v celej krajine, s možnosťou uskladnenia spravidla na 30 dní.

Odoslal som balík, nakúpil kartuše s plynom, vybavil SIM kartu, zamenil peniaze, dal si perfektné jedlo v reštaurácii, a potom som už len nervózne čakal do nasledujúceho rána a rozmýšľal, čo všetko ma čaká na ceste cez peruánske hory. Predchádzajúce výlety k okolitým jazerám boli fascinujúce, no zároveň som si uvedomil, že to vôbec nebude zadarmo.