Tip na výlet: Hornonitrianska graveliáda - za východom slnka

Roviny, brdky, cez obce, cez polia, cestou aj necestou. Ideálna „všehochuť“ terénu, rýchlostí a tiež rôznych zážitkov. Pritom sa dá absolvovať v tempe aj v pohode.

Ten gravel má ozaj niečo do seba. Celkom sa mi vďaka nemu rozšíril rádius výjazdov. Prospela mi tiež zmena posedu aj štýl jazdy. A tiež ma donútil si občas privstať, aby sa tie zážitky ešte viac umocnili. Niekto má rád západ slnka, ja zas skôr východ. Zopár sa mi ich podarilo tento rok „vychytať“ naozaj ukážkových.

Dospelo to do štádia, že pôvodný ranný švih som si tentokrát predĺžil a absolvoval tak celkom pekný výjazd. Kto ste z Hornej Nitry, Prievidze, Partizánskeho, zrejme to nie je nič nové pre vás, alebo to možno jazdíte inak. Každopádne, ja som to absolvoval tak, ako píšem v riadkoch nižšie. Mimochodom, terén je vhodný aj pre trekingové, krosové či horské bicykle.

Najprv asfalt „do neba“

Ráno 4:30 hod. nemusí zvoniť žiaden budík. Skrátka tak nejak vstávam. Ani tento deň nie je výnimka. Osadenstvo domácnosti ešte sladko spí. Ja sa presúvam do kuchyne, spravím si kávu, dám si koláč, skontrolujem čas východu slnka v „meteo appke.“ Všetko klape, som v predstihu. Naplním si bidóny a idem si vziať bicykel do záhradného domčeka.

Slnko mám za chrbtom, terén je akurát ujazdený a všade panuje veľké ticho.

Vonku je ešte tma a vzduchom sa šíri jelenia ruja z neďalekej lúky. Zapínam svetlá a vyrážam. Z domu sa spustím do obce Lazany, pokračujem smerom na Prievidzu. Prejdem cez časť Kúty a napájam sa na cyklochodník popri rieke. Ten ma dovedie do mestského parku. Odtiaľ po hlavnej ceste prejdem do Opatoviec nad Nitrou a opäť nabieham na cyklochodník, ktorý spája túto obec s Novákmi. Pred Novákmi vchádzam do časti Horné Lelovce a prichádzam na križovatku ku smerovníku. Tu sa musím vydať k cintorínu do kopca. Ak som sa doteraz nezobudil, tento kopček ma vždy zaručene preberie. Veď v najhoršom, na konci stúpania je „cemeter“ .

Zmarený východ slnka

Od spomínaného miesta posledného odpočinku vedie poľná cesta na hrebeň kopcov, ktoré oddeľujú Hornonitriansku kotlinu od Rudnianskej. Najprv vedie pomedzi hustý porast, neskôr hospodárskymi lúkami. Je to ujazdená zemina a kým predošlý deň nepršalo, je tu pomerne sucho. Prichádzam presne na to miesto, odkiaľ som už dlho túžil vidieť východ slnka. Je to v podstate križovatka ciest. Jedna vedie hrebeňom rovno až do Dlžína, tá križujúca zas od Novák do Diviackej Novej Vsi.

Žiaľ, „zákerné" mračno sa udomácnilo presne v priestore východu slnka a vyzerá to celkom dramaticky. Chvíľku počkám, či sa predsa len nejako slnko von neprederie. Z každej strany sa ozýva jelenia ruja, inak je úplné ticho. Do momentu, keď vzduchom zarachotí výstrel a zo vzdialeného lesa nevybehne stádo laní. Ja sa teda tiež radšej otáčam a spúšťam sa do Diviackej Novej Vsi. Škoda toho slnka.

Prekľučkujem uličkami na hlavnú cestu, ktorá je inak aj oficiálne značená ako cyklotrasa s modrým C-čkom. Vydám sa po ceste, akoby smerom na Nováky, ale zhruba po jeden a pol kilometri odbočujem na poľnohospodársku asfaltku. Je tu aj smerovník pre cyklistov. Pri ňom zastavujem, pretože sa predsalen to slnko ukázalo tak, ako to mám rád.

Cyklotrasa popri rieke

Cesta teraz vedie popri rieke Nitrica. Prejdem asfaltový úsek cyklotrasy až po miesto, kde ju pretína hlavný ťah medzi Novákmi a Dolnými Vestenicami. Premávka je ešte veľmi mierna, takže nemusím ani čakať a prejdem na druhú stranu, kde ma čaká opäť nespevnený povrch. Slnko mám za chrbtom, terén je akurát ujazdený a všade panuje veľké ticho. Takto sa dostanem do obce Nitrica. Je potrebné sledovať značky na stĺpoch osvetlenia. Momentálne robia v obci kanalizáciu a cesty sú v horšom stave, ako tie poľné .


Za dedinou je opäť asfalt vo veľmi dobrom stave a vráti ma naspäť ku rieke. Popri nej sa dostanem do Dolných Vesteníc do priemyselnej zóny. Našťastie je víkend, všetko je viac–menej prázdne. Tu je potrebné prejsť cez most na druhú stranu rieky Nitrice a opäť sa jej držať. Najprv ma potrápi panelovka, no vzápätí privíta pekný štrkový „singláč“. Ten ma bude sprevádzať až do Hradišťa, obce, kde sa napojím na hlavnú cestu smerujúcu do Partizánskeho.


Videl som v mapách, že to niektorí obchádzajú po poľných cestách, ja to ale nepoznám, tak sa držím cyklotrasy. Úsek nie je veľmi dlhý a po chvíli už odbáčam do Skačian. Mierim ku kostolu. Od neho vidím ďalší, menší kostol a mierim zas ku nemu. Sú to skvelé orientačné body a ja som opäť na „echt“ gravelovej ceste vedúcej do Veľkých Krštenian a následne Malých Krštenian. Tu si to s mojim Gestaltom poriadne užívam. Medzi týmito obcami je aj pekný kopček s priemerom stúpania 6 % na 500 metroch. Po zjazde sa odpájam z modrej cyklotrasy.

Aby to nebola nuda

V Kršteňanoch som sa pustil cestou popod kameňolom. Upozorňujem, že prejazd je povolený, no treba sa držať cesty, poprípade rešpektovať pokyny strážnika. Za mňa je ideálne ísť mimo pracovný deň.

Ja som tento okruh absolvoval už niekoľkokrát a neprestáva ma baviť.

Za kameňolomom ma čaká krátky úsek cez les a napájam sa na asfaltovú cestu vedúcu do Chalmovej okolo termálneho kúpaliska. Ďalej popod haldu popola z dosluhujúcej elektrárne v Zemianskych Kostoľanoch. Odtiaľto som chcel pokračovať do Novák, napojiť sa na rannú cyklotrasu do Opatoviec a ísť domov.


Prechádzam cez koľajnice, vychádzam na hlavnú cestu, kde sa kúsok vrátim. Na križovatke volím smer Kamenec pod Vtáčnikom. Cesta z Kostolian do Kamenca je „naklonená rovina“, veľmi rád po nej jazdím a momentálne disponuje novým asfaltom. Takže, ešte si trochu pojazdím. Cesta domov so zachádzkou.

Dostávam sa na križovatku, kde sa opäť stretávam s mojim starým známym - modrým C-čkom, ktorého sa zas na chvíľu držím. Najprv vedie obcou, no potom v miernom stúpaní odbočuje medzi domy do zašitej uličky. Ňou sa spustím ku družstvu a čaká ma nie veľmi príjemný, rozbitý povrch plný makadamu až do Lehoty pod Vtáčnikom. Pohľad na Vtáčnik a okolitú prírodu to kompenzuje. Kým tu „nevychytáte“ protivietor. Vtedy je potrebné len zaťať zuby a vydržať.


Prichádzam do Lehoty pod Vtáčnikom, hlavnou cestou pokračujem k futbalovému štadiónu a mierim z obce preč, popri čističke odpadových vôd. Kúsok za ňou sa nachádza asfaltová odbočka vpravo. Je to cesta ku záhradkárskej osade. Držím sa jej iba do prvej zákruty vpravo. Za ňou z cesty odbočím doľava na ujazdenú „polňačku.“

Tá ma dovedie na cestu, ktorá ide popri dvojprúdovke medzi Prievidzou a Novákmi. Už ma čaká iba asfalt až domov. Najprv prejdem do obce Koš, kde je nová hlavná cesta a ňou sa vrátim do Opatoviec, Prievidze, Lazian a domov do Poruby.

Zhrnutie

• Dĺžka: 86 km
• Prevýšenie: 750 m
• Časová náročnosť: 4 hodiny (bez zastávok)
• Povrch: asfaltové cesty rôznej kvality, poľné a štrkové cesty
• Náročnosť: stredne náročné
• Vhodné pre: horské, trekingové, gravel
• Možnosti občerstvenia: potraviny, pohostinstvá
• Odkaz na výjazd s .gpx: Hornonitrianska graveliáda

Možností a možností

Ak nie ste lokálny, odporúčam nechať si auto pri obchodnom centre v Prievidzi, odkiaľ sa napojíte rovno na cyklotrasu z úvodu tohto tipu na výlet. Trasa ponúka aj ďalšie možnosti, okrem tej, ktorú som zvolil ja. Stačí pozrieť do máp, alebo Stravy.

Ja som tento okruh absolvoval už niekoľkokrát a neprestáva ma baviť. Tentokrát ma potešil ranný východ slnka a jesenná atmosféra. Tým, že trasa vedie cez niekoľko obcí, vždy je možnosť zastaviť sa v lokálnych potravinách alebo pohostinstvách, kde doplníte energiu a vodu.

Poznáte tento okruh aj vy? Alebo ho viete doplniť o tip na zaujímavú odbočku? Sem s ním, čakám v komentároch.