Zimná World Tour prestávka v znamení ponožiek a veľkých očakávaní

Zatiaľ čo sa profesionálni jazdci zabávajú na kritériách, my môžeme hodnotiť uplynulú sezónu a s napätím očakávať tú novú. Aké bizarnosti a zvraty prinesie?

Blížiaci sa koniec roka je výbornou príležitosťou jednak na hodnotenie uplynulej sezóny a jednak na malé „teasovanie“ tej ďalšej. Tak čo, milý televízny divák, splnila sezóna 2023 tvoje očakávania? Bude tá budúcoročná ešte lepšia? Aké „bomby“ prináša prestupový trh? Všetko toto a mnoho ďalšieho si zhrnieme v tomto článku.

Pozor na ponožky!

Začneme, aspoň v mojom ponímaní, poriadnou kuriozitou. UCI nám v poslednej dobe dokázala, že dôležitejšie, než riešiť nebezpečné bariéry a divákov v tesnej blízkosti jazdcov, je zakázať „supertuck“ a predlaktia opreté o riadidlá. Tentokrát si posvietila na neférové výhody v aerodynamike a pokutou vo výške 2 000 švajčiarskych frankov klepne po prstoch každému profesionálovi, ktorý sa prehreší pridlhými ponožkami.

Na oblečení budú sledované takisto materiály, z ktorých je vyhotovené, dizajn a nepovolené farby. Mimochodom, keď už sme pri farbách, AG2R po roku upustila od hnedých šortiek a (chvalabohu) sa vracia k čiernej klasike.

Tvrdosť trestu kedysi pocítila aj hviezda ako Annemiek van Vleuten, ktorej bola svojho času na majstrovstvách sveta udelená pokuta 200 švajčiarskych frankov.

Aby toho nebolo málo, pekný nový rok a najmä sezónu nebude mať ani Tadej Pogačar či taký Taco van der Hoorn. V novej sezóne vstupuje do platnosti nová regula, ktorá zakazuje vyosenie brzdových pák dovnútra – tentokrát nie kvôli aerodynamike, ale potenciálne zhoršenému brzdnému výkonu.

Posledná Rogličova kvapka, alias, má zvíťaziť ľudskosť alebo surový výkon?

Poriadnu dávku kontroverzie nám priniesla tohoročná Vuelta. Ako sa Rogličovi nepodarilo obhájiť svoje víťazstvá v ročníkoch 2019 – 2021 pred rokom, tak neuspel ani tentokrát. Meno Sepp Kuss je každému, kto sleduje profi cyklistiku, určite známe. Superdomestik tímu Jumbo-Visma a v horách nezničiteľný stroj stál tento rok za najväčšími úspechmi holandského celku – dokázal potiahnuť Rogliča za jeho ružovým dresom na Gire a takisto Vingegaarda za triumfom na Tour de France.

Hoci šla na Vueltu „svätá trojica“ s rovnakým poslaním, po šiestej a siedmej etape sa veci zvrtli. Kuss v červenom drese so slušným náskokom, Remco medzičasom naberá príliš veľkú stratu na pódiové priečky a Jumbo zrazu stojí pred nepríjemnou dilemou. Etapa na Angliru jasne ukázala, kto má lepšie nohy, keďže Vingegaard s Rogličom Kussa naoko jednoducho „utrhli“.

Vzápätí asi ale došlo k internej dohode v tíme s tým, že červený dres do Madridu doviezol práve superdomestik a ostatní dvaja tímoví kolegovia ho doplnili na pódiu. A tu sa dostávame k onej nešťastnej dileme – mal vyhrať pretekár, ktorý mal zjavne najlepšie nohy, alebo si to Kuss za svoju lojálnu pomoc jednoducho „zaslúžil“?

Aby sme však udalosti na španielskej Grand Tour trochu odľahčili – i keď pretekárom to smiešne určite neprišlo – za zmienku stojí úvodná tímová časovka. Časovkári-špecialisti si nabudúce do kombinézy určite pribalia blikačku a ass-saver...

Dláždené klasiky a Giro na úkor cyklokrosu a jarných jednorazoviek

Wout van Aert sa v mojich očiach v niektorých ohľadoch dosť začína podobať na nášho Peťa Sagana. Minimálne tým, že v poslednej dobe zbiera jedno druhé miesto za druhým. Na Paríž-Roubaix mu ušlo aj to a hoci ho o víťazstvo pripravil najmä defekt, toho roku neplánuje nič zanedbať ani na poli tréningu.

Čo sa zimnej cyklokrosovej sezóny týka, štartovať bude len na niekoľkých podujatiach a keďže ani on, ani Pidcock sa na Majstrovstvá sveta v českom Tábore nechystajú, Mathieu van der Poel má k šiestemu titulu doslova prestretý červený koberec.

Tento 29-ročný Belgičan sa plánuje sústrediť najmä na klasikársku časť sezóny a následne Giro d’Italia. Prvé „šumy“ hovorili o boji o TOP 5 v celkovom poradí, tieto fámy však vyvrátil samotný van Aert. Podľa jeho vyjadrení snaha o umiestnenie sa v celkovom poradí nie je kompatibilná práve s jednorazovkami, ktoré sú jeho prvotným cieľom.

Čo je však jasné už teraz – výrazná postava posledných dvoch ročníkov Starej dámy sa budúci rok na jej štart nepostaví. Prednosť totiž dostáva príprava na olympiádu. Vingegaard spolu s Jumbom prišli aj o Rogliča, ktorý im kryl chrbát. A to zďaleka nie je posledná zlá správa pre Dána a výborná pre nás...

Črtá sa najlepšia edícia Tour de France za posledné roky?

Jonas Vingegaard. Tadej Pogačar. Primož Roglič. Remco Evenepoel. Col du Galibier už v štvrtej etape. Najvyšší bod Tour de France v celej jej histórii v podobe Cime de la Bonette. Aj vy sa už teraz tešíte tak veľmi ako ja? Navyše, Vingegaardovi z tých najsilnejších hráčov ostal už „len“ Sepp Kuss.

Naopak, taký Tadej Pogačar môže byť len a len spokojný – náročné finálne etapy a 35-kilometrová časovka z Monaka do Nice (po jeho domácich cestách) mu jednoznačne hrajú do karát. Teraz už len prežiť úvod sezóny bez pádu...

Veľký otáznik visí nad výkonom ostatných dvoch pánov na holenie. Primoža Rogliča čaká nový tím a hoci bude na francúzsku pôdu smerovať ako jasná jednotka, zohrať sa s novými kolegami bude výzva sama o sebe. Remco Evenepoel zatiaľ neukázal svoj úplný potenciál – na poslednej Vuelte cielil skôr za etapovými triumfami, z Gira musel odstúpiť kvôli Covidu. Tým pádom sme ho stále nevideli jazdiť „na plný plyn“ v náročných etapách hneď niekoľko dní po sebe.

Jeho povolanou pravou rukou pre tieto príležitosti bude ostrieľaný Mikel Landa. Rozkaz znie jasne – previesť Belgičana najťažšími etapami, aby mohol odomknúť svoj potenciál v záverečnej časovke a „urval“ nejaké tie sekundy vo svoj prospech. Kto už tak spokojný nebude, je jednoznačne Tim Merlier – aj vzhľadom na Remcove ambície v GC sa pravdepodobne na súpisku jednoducho nedostane.

Keď toto všetko skombinujeme s náročnými stúpaniami, dláždenými sektormi a gravel spojkami (na ktoré sa, mimochodom, Remco vkuse sťažuje), dostaneme tak akurát ochutený guláš skvelej show. Ja sa už neviem dočkať 29. júna. A čo vy?

Jumbo-Soudal-QuickStep-Lease a Bike

Hádam najväčšia aféra od ukončenia profi sezóny bolo potenciálne spojenie tímov Jumbo-Visma a Soudal-QuickStep. Fámy sa rozbehli ešte v časoch, keď z holandského tímu odchádzal jeden z titulárnych sponzorov, Jumbo, a ich budúcnosť bola neistá.

Fúzia tímov by bola jedným z riešení, ale... nočná mora nielen z hľadiska potenciálneho zániku množstva pracovných pozícií, no i atraktivity cyklistiky. Predsa len, Jumbo v tejto sezóne dominovalo tak výrazne, že ak by pribrali do partie aj Evenepoela a spol., ľudia by asi vyhádzali televízory von oknom a šli by sa radšej bicyklovať.

Alebo aj nie. Voči celému nápadu sa mladý Belgičan od začiatku ohradil a ak by k spojeniu napokon došlo, s najvyššou pravdepodobnosťou by sme ho v modrom drese s malým Napoleonom na hrudi už asi neuvideli. Zdroje z Evenepoelovej blízkosti sa vyjadrili, že „Remco nikdy nebude jazdiť pre Richarda Pluggeho“ (CEO tímu Jumbo-Visma). Koniec-koncov, takto sa aspoň môžeme tešiť na pretrvávajúce súboje viacerých silných hráčov.

Čísla hovoria jasnou rečou

Ak sa na veci pozrieme čisto štatistickým očkom, asi je nám jasné, kto dominuje popredným priečkam rebríčkov. A Jumbo-Visma to není, jasný pane! Vzhľadom na Pogačarovu komplexnosť a množstvo pretekov, ktoré absolvoval, je pochopiteľné, že „urval“ prvú priečku – aj napriek tomu, že sa na Tour de France musel uspokojiť s druhým miestom. Aj to, že Demi Vollering nadelila druhej Lotte Kopecky priepastných 1 700 bodov a tím SD Worx zvíťazil pred ženskou divíziou tímu Lidl-Trek o vyše 10 000 bodov, nie je prekvapujúce.

Zaujímavosťou však je, že napriek skutočne fenomenálnej sezóne Jumba, víťazstvám na množstve klasík a etapákov a trojici najcennejších dresov, sa na prvom mieste v mužskom tímovom hodnotení aj tak umiestnilo... dramatická pauza... UAE Team Emirates! Ďakovné pozdravy, kytice, bonboniéry a obálky treba posielať do Slovinska.

Aby to nebolo len o „nudných“ faktoch, dopĺňame aj výber tých najzvláštnejších „naj“.

• Najdlhší únik, pretavený do víťazstva: 35,2 km (Ricarda Bauernfeind v 5. etape Tour de Femmes).
• Najlepší pomer pretekárskych dní a získaných bodov: 160 (Tadej Pogačar).
• Cena Lanterne Rouge (posledný v rebríčku) patrí Larrymu Warbasseovi, ktorý síce ako domestik nazbieral iba 80 bodov, no v sezóne najazdil šialených 13 787 pretekárskych kilometrov.
• Najpoctivejším tímom, ktorý nezískal za sezónu žiadne penalizácie, je AG2R Citröen.
• Opačnej strane rebríčka kraľuje tím Intermarché-Circus-Wanty (výraznou zásluhou šprintéra Niccola Bonifazia), v tesnom závese nasleduje INEOS-Grenadiers.
• A vysoko pravdepodobne najstrmšie stúpanie zdolali pretekári na Okolo Turecka. Nazýva sa Babadag (14,4 km @ 11 %) a v najstrmšom mieste dosahuje sklon 20 %. Tieto parametre boli priveľa aj na tímové auto Astany...

Pogačar má majstrovské pásiky na dosah

Tohto 25-ročného Slovinca síce už nikdy neuvidíme v bielom drese najlepšieho mladého pretekára na Tour de France, no mohol by ho nahradiť ďalším dresom bielej farby, tentokrát s dúhovými pásikmi. Po tom, čo sa tretím miestom zaradil medzi hŕstku cyklistov, ktorí dokázali v živote vyhrať Tour de France a získať medailu na MS aj na olympiáde, môže úspechy spečatiť práve na kopcovitej trati budúci rok.

Mestský okruh v Zürichu nahráva svojou náročnosťou 4/5 práve vrchárom a výbušným jazdcom. Svedčí o tom aj séria polkilometrových stúpaní s priemerom 10 %. Celkovo pretekári prejdú 274 km a nastúpajú 4 470 metrov. Po Tour de France sa tak môžeme tešiť na ďalšie skvelé vrchárske divadlo...


A čo čakal hádam málokto – Pogi sa postaví aj na štart budúcoročného Giro d’Italia. Osobne očakávam hladký priebeh, predsa len, najbližšou konkurenciou by mu mal byť Geraint Thomas. Ale čo tá Tour de France...?

Kto v roku 2024 prezlieka kabát?

Najväčšia prestupová bomba je, samozrejme, odchod Primoža Rogliča do tímu BORA-Hansgrohe. Tento 34-ročný Slovinec nám aj so svojím víťazným skokanským gestom ukazuje, že na to stále má a je hladný po víťazstve na Tour de France. V tejto téme sa opakovať nejdem, zaujímavejšie je skôr postavenie iných tímov.

Myslím, že INEOS-Grenadiers musel potajme dúfať, že k fúzii tímov Jumbo-Visma a Soudal-QuickStep dôjde a oni získajú Remca Evenepoela – podľa dôverných zdrojov už bola zmluva na stole a v prípade spojenia dvoch silných tímov ju stačilo podpísať.

Britský celok totiž po tejto sezóne opustilo množstvo zvučných mien – horskí domestici Daní Martinez (do BORA-Hansgrohe) a Pavel Sivakov (do UAE Team Emirates), mladý Ben Tullet (do Visma-Lease a Bike) a čo zabolí asi najviac, aj Tao Geoghegan Hart, ktorý dokázal zvíťaziť na Giro d’Italia 2020 (do Lidl-Trek). Nádejami INEOS-u tak zostávajú nestarnúci Geraint Thomas (hoci už s novými okuliarmi ) a mladý Carlos Rodríguez.

Pomerne veľké prekvapenie priniesol návrat Naira Quintanu do „domáceho“ celku Movistar. Ten bol vďaka pozitívnemu nálezu tramadolu (podľa pravidiel UCI iba priestupok) minulú sezónu bez kontraktu, keď dostal v tíme Arkéa-Samsic stopku. Naposledy sa na Tour de France umiestnil na 6. priečke, otázkou ostáva, v akej forme sa po roku vráti.

O senzáciu sa zas len nedávno postaral mladý Cian Uijtdebroeks (ďalej len Cian ) – iba 20-ročný megatalent a vychádzajúca hviezda bojov o celkové poradie na Grand Tours. Ten na poslednú chvíľku „zdrhol“ z celku BORA-Hansgrohe do tímu Visma-Lease a Bike. Dôvodom má byť šikana v tíme... alebo skôr nové tímové dresy?

Momenty, nad ktorými pri televízoroch híkame, sú v cyklistike už tradíciou a ani tento rok ich nebolo málo. Schválne, budete vedieť priradiť túto fotku k podujatiu bez toho, aby ste si prečítali popis či komentáre?

A že už nám tu horí vianočná atmosféra – bezvýznamný plusový bodík si pripisuje Soudal-QuickStep za ich uvedenie nových dresov. Juliana Alaphilippa som mal vždy rád pre jeho zjazdárske schopnosti, no tentokrát to povýšil na úplne nový level.

Nová sezóna sa nám blíži raketovým tempom a úprimne, ako vždy sa jej už neviem dočkať. A čo vy?